Hovoria si renomovaní úpravcovia. Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú najjemnejším dolaďovaním sériových automobilov, aby z nich dostali to najlepšie. Či už po stránke technickej, či estetickej. Každý z nich má svoje tajomstvá a tie si chráni ako oko v hlave. Rovnako ako špičkoví šéfkuchári, ktorí k svojim receptom nikoho nepustia. A preniknúť do ich kuchyne býva často ťažšie, ako by sa mohlo zdať. Úpravy áut sú alchýmiou a nebudeme ďaleko od pravdy, keď ich prirovnáme k umeniu. Ladiči, ako ich mnohí nazývajú, sú komunita, do ktorej teraz na chvíľu prenikneme.

S upravenými autami ste sa už určite stretli. Sú všade okolo nás. Ich prostú existenciu podporuje neochvejná túžba ľudí po odlíšení. Máme to jednoducho v povahe a táto slabosť je živnou pôdou na úpravy všetkého druhu. Keď autá milujete, chcete svoje city prejaviť a vlastníctvo výnimočného auta vám pritom spoľahlivo pomasíruje ego. Jednoduché, nie? Realita je však od tejto brilantnej teórie občas príliš vzdialená. Pospolitý ľud totiž nemá v drvivej väčšine vkus, s tým sa jednoducho musíme zmieriť.

Na cestách vídame jazdiť doslova pomníky úpadku estetiky, amatérsky upravené autá, do ktorých si predsa nemôže sadnúť nikto normálny a ešte byť pritom hrdý, že si naňho ľudia ukazujú ako na idiota. A nehovoríme tu o starých škodovkách, ktorých najväčšou ambíciou je ráno naštartovať.

Napokon to hrdý majiteľ celé „odpáli“ nálepkami, či v horšom prípade dokonca plastovými aerodynamickými doplnkami z lacného trhu. Nie. Hovoríme o autách, ktoré sú stále vo výbornej kondícii a na cizelovaní ich výsledných tvarov trávili dizajnéri celé mesiace.

Jednotlivé spoločnosti sa úpravami zaoberajú na najvyššej možnej úrovni a berú ich ako zmysel svojej existencie. V každom sériovom aute vidia ukrytý potenciál, ktorý je v rámci žiadanej uniformity výrobcom asi zámerne potláčaný. Oni ho však vyslobodia, pustia na svetlo a nechajú ho naplno sa prejaviť. Ani profesionálni úpravcovia sa však nedokážu vyhnúť komplikáciám a zložitému rozhodovaniu, lebo nepreberné množstvo značiek a nových typov na trhu im občas riadne komplikuje život. Premýšľali ste už niekedy nad tým, aké auto by ste si za základ dolaďovania zvolili práve vy? Myslíte si, že je to jednoduché, a logika hovorí, že to najnovšie, najšportovejšie, najatraktívnejšie a najexkluzívnejšie? Omyl. Nič nie je také jednoduché. A rozhodovanie, do čoho sa naplno pustiť, už vôbec nie.

Základom všetkého je vyrobiť auto, ktoré nebude mať o klientelu núdzu. Zároveň však musíte s čo najväčšou presnosťou odhadnúť jeho sériový potenciál, ktorý ešte budete schopní vytiahnuť z tieňa všednosti. Inak si vylámete zuby tým najnepríjemnejším a najpotupnejším spôsobom. A razom je po kšefte. Nie je totiž nič horšie ako nezvládnutý tuning, ktorý sa s vami povlečie až do hrobu.

Svoje o tom vie vari každá tuningová spoločnosť, ktorá prechádzala bolestivým vývojom plným omylov a pokusov, aby vzápätí zistila, že ich autá nie sú v reálnom svete o nič lepšie ako ich obyčajné sériové verzie.

Made in Germany
Na európskom trhu sú s prehľadom najvyhľadávanejšie značky na upravovanie tie nemecké. Niet sa čo čudovať. Nemecký automobilový priemysel má tradíciu, skúsenosti a taký široký rozsah, že vybrať si z ponuky nemeckých výrobcov dokáže každý vrátane profesionálnych tuningových spoločností. Upraviť už v základe taký dokonalý produkt, akým je BMW, Mercedes- -Benz či Porsche, chce naozaj odvahu. Pozrime sa teda bližšie na niekoľkých hrdinov, ktorí nemajú strach a dokážu svojimi skúsenosťami bojovať s vývojovými oddeleniami prestížnych automobiliek.

Brabus. Slovíčko, ktoré zdanlivo nedáva zmysel a už vôbec nie, keď ho nájdete na blatníku podozrivo nízko a široko stojaceho Mercedesu. Keď si však spojíte prvé písmenká mien Brackmann a Buschmann, začne to zrazu zmysel dávať. Títo dvaja páni mali z nudných sériových Mercedesov hrôzu, ktorá vyvrcholila v roku 1977. Presne v tom roku totiž  založili spoločnosť Brabus, ktorá sa postupne vyprofi lovala na najväčšieho profesionálneho úpravcu značky Mercedes-Benz. Ich prioritou boli vždy výkony.

Doslova honba za výkonmi. Aby ste totiž postavili autá ako Brabus Rocket, čo je najrýchlejší legálne jazdiaci sedan, potrebujete pud sebazáchovy potlačený hlboko do úzadia. Inak by nebola táto spoločnosť držiteľom niekoľkých svetových rekordov na poli najrýchlejších sedanov.

V roku 1996 dosiahol Brabus E V12 vychádzajúci z klasického sedanu triedy E maximálnu rýchlosť 330 km/h! Sériovo vyrábaná luxusná limuzína, ktorú môže šoférovať ktokoľvek s prebytkom miliónov na svojom účte. Krvou podliate oči a rozšírené zreničky chlapcom z Brabusu nezmizli ani v roku 2003, keď predstavili ešte výkonnejší Brabus E V12 Biturbo. Ten predchádzajúci rekord zadupal do zeme a na pretekárskom okruhu v talianskom Nardó dosiahol 350 km/h. Jeho kraľovanie však nevydržalo ani tri roky, keď ho výkonom 362,4 km/h zosadil z trónu iný člen vlastnej rodiny, krvilačný Brabus Rocket.

Len pre zaujímavosť, tento sedan vychádzajúci zo sériového modelu Mercedes-Benz CLS si môžete podmaniť za zanedbateľných 348 000 eur. Najnovší čin značky je kit pre Mercedes- -Benz E (W212). Ak vám toto kódové označenie nič nehovorí, vedzte, že je to najnovšia trieda E, ktorá ešte nestihla vychladnúť od žiary autosalónových svetiel a už pre ňu chlapci z Brabusu pripravili originálne úpravy. Vrcholom ponuky je, samozrejme, motor s objemom 6,1 litra, ktorý dokáže na zadné 20-palcové kolesá poslať až 340 kW.

A hoci sú brzdy v tomto monštre naozaj výkonné, nemajú v tomto aute na ružiach ustlané. Kým pri zrýchlení z 0 na 100 km/h prosia o život skôr zadné pneumatiky, pri brzdení z maximálnej rýchlosti 305 km/h si neoddýchne ani jeden z dvadsiatich piestikov vo všetkých štyroch strmeňoch.

Aby boli úpravy dotiahnuté k dokonalosti, okrem mechanickej stránky veci sa v Bottrope (sídlo spoločnosti) uchýlili aj k zušľachteniu už beztak luxusného interiéru. Pribudli v ňom špičkové hliníkové obklady, športové sedadlá, športové doplnky a high-tech multimediálny systém Pioneer.

Nedotknuteľné v tomto prípade nie sú ani „tanky“ segmentu SUV, takže ak má vaša kreditná karta dostatočné krytie, môže vám Brabus upraviť aj triedu ML, GL, či dokonca ultimatívny off road triedy G.

Medzi najväčších súperov Brabusu nepochybne patrí Carlsson. Konštatovanie, že si navzájom komplikujú život, by bol len slabý odvar skutočnosti. Sú vo vojnovom stave na úrovni, o ktorej môžu snívať aj znepriatelené gangy v New Yorku. Obidvaja kohúti upravujú špičkové autá Mercedes--Benz, obidvaja pristupujú k úpravám viac než profesionálne a obidve spoločnosti chcú z tohto obchodu vyťažiť čo najviac. Miesto pre slabých tu nie je a kto chce prežiť, musí mať mimoriadne široké lakte.

A tie Carlsson rozhodne má. Spoločnosť založili v roku 1989 bratia Rolf a Andreas Hartgeovci, ktorí sa výrazným spôsobom angažovali aj na poli pretekárskych vozidiel. Svoje úpravy preto opierajú predovšetkým o skúsenosti získané na asfaltových okruhoch.

V roku 2007 Carlsson dokonca prehovoril na spoluprácu módneho návrhára so záhadným menom Etienne Aigner, ktorý sa stará o dokonalý vzhľad interiérov. Ktosi totiž prišiel na to, že zákazníci prahnúci po originalite si radi priplatia za fi alový či béžový kožený interiér, ktorý nedostane nik iný. A pridaná hodnota Carlssonu potichu stúpa.

Ani tejto spoločnosti nechýba široký záber a rovnako ako už spomínaný Brabus, aj Carlsson sa bez strachu pustí do úprav triedy CL, zatiaľ čo hneď vedľa môžu technici pracovať na špeciálnom Smarte.

Dokážu zájsť dokonca tak ďaleko, že bez mihnutia oka vám na Smart namontujú 17-palcové kolesá, štyri koncovky výfuku a hromadu spojlerov a tvária sa, že je to tá najprirodzenejšia vec pod slnkom. Skvelé! Autám s trojcípou hviezdou sa venujú aj ďalšie renomované tuningové spoločnosti, za všetky spomeňme Kleeman či Sportservice Lorinser, ktorý upravuje Mercedesy už 30 rokov. Všetko sú to profesionálne spoločnosti, ktoré majú jedno spoločné – dokonalosť v každom smere.

Vo svete tuningu však existujú aj iní renomovaní hráči a iné symboly ako trojcípa hviezda nad chladičom. Tí, čo uprednostňujú hardcorové jazdné vlastnosti pred nepriestrelným imidžom luxusných Mercedesov. Jedným z nich je aj ABT Sportsline. Súkromná spoločnosť, ktorá má rýchlosť a rivalitu už v samom názve. V roku 1970 ju založil sympatický chlapík menom Johann Abt, aby vytváral tie najdokonalejšie štvorkolesové stroje a zároveň ich kvalitu dokazoval v ostrých pretekoch na asfaltových okruhoch. Pod palec si vzal autá koncernu Volkswagen, takže v jeho portfóliu dnes nechýbajú Audi, Volkswagen, Seat, a dokonca aj mladoboleslavská Škoda, konzervatívna značka, ktorej sériové produkty sú zamerané predovšetkým na rodinu.

Kto však povedal, že otec rodiny nemôže dostať chuť „pritlačiť na pílu“? Sám Johann Abt bol aktívny pretekár, a kým si založil vlastný podnik, na jeho výplatnej páske fi guroval ako zamestnávateľ Carlo Abarth, mimochodom, ďalší blázon do áut a nadšenec pre úpravy talianskych áut. Skúsenosti získané v stajni Abarth mu určite pomohli a žil z nich počas prvých rokov vo vlastnom biznise. Po jeho smrti v roku 2003 prebrali podnik jeho synovia Hans-Jürgen a Christian, z ktorých druhý menovaný je dodnes uznávaný okruhový pretekár.

Porsche je nesporne automobilová legenda a značka, ktorá má vďaka citlivému vyladeniu a nedostižnej technickej úrovni milióny fanúšikov po celom svete. Veď celý tím testovacích pilotov automobilky má pod palcom Walter Röhl. Človek, ktorého priezvisko pripomína cvičenie z logopédie, je legenda motoristického športu. Dokáže nielen špičkovo jazdiť, ale má aj mimoriadny dar ladiť podvozky a spolupracovať s technikmi pri ich stavbe. Pri takomto tíme nie je prekvapenie, že autá Porsche majú povesť neohrozených vládcov ciest a okruhov. Ich obrovské nadanie však zároveň podstatným spôsobom zužuje priestor na ďalšie prípadné úpravy.

Kto sa chce do podobnej práce pustiť, bude neustále na tenkom ľade. A predsa sa niekto našiel. Písal sa rok 1987, keď ambiciózny Thomas Behringer založil v nemeckom mestečku Leonberg nenápadnú ladičskú spoločnosť TechArt. Začal so skromnými prestavbami vozidiel Porsche, no svoju prácu robil jeho tím príliš dobre na to, aby ostal v úzadí. Dnes je TechArt jedna z najuznávanejších profesionálnych tuningových spoločností a jej produkty sú takmer rovnako známe ako značka Porsche. Spomeňte pred fanúšikom Porsche slovo TechArt a od vzrušenia sa mu zježia chlpy na chrbte.

Neboli by sme však spravodliví, keby sme nespomenuli ešte jedného pána. V občianskom preukaze mal napísané Uwe Gemballa a v rovankom meste ako Thomas Behringer založil ešte o šesť rokov skôr malú spoločnosť Gemballa. V roku 1981 sa tak zrodila legenda, ktorá je dnes spájaná s tými najšialenejšími projektmi, aké sú v rámci úprav vozidiel Porsche dostupné. Stačí spomenúť špeciál s krkolomným označením Gemballa Avalanche GTR800 EVO-R, čo nie je nič iné, ako výrazne prepracované Porsche 911 GT2 (997) s výkonom až 600 kW.

Renomovaní úpravcovia sa, samozrejme, zaoberajú aj „ľudovejšími“ značkami, ich počet je však veľký a venovať sa každému osobitne nie je možné. Nech sa však venujú akejkoľvek značke, ich profesionalita spočíva v pomerne úzkej orientácii na jednu či dve technicky spriaznené značky. Tuningoví špecialisti sa totiž dnes nezaoberajú len úpravami vzhľadu, ale aj technickými riešeniami, ktoré dokážu výrazným spôsobom zlepšiť jazdné vlastnosti upravovaného auta. Určite chápete, že bez poriadneho technického zázemia by to nešlo, preto je úzka orientácia nevyhnutnosť a zároveň záruka špičkových parametrov výsledných produktov.

Určite sa pýtate, aký je význam tuningových spoločností, keď podobné úpravy by zvládli aj samotní výrobcovia? Áno, poradili by si s nimi, no kým veľké automobilky terorizuje prísny dohľad účtovníkov v bielych košeliach, tuningové spoločnosti sú zázemím fanatikov, ktorým v žilách koluje benzín. Tí do svojej práce vkladajú všetku vášeň a odhodlanie prekonávať prekážky, z ktorých sa slabším povahám robí zle. A práve maximálne nasadenie robí z profesionálnych tuningových fi riem hráčov, s ktorými musia všetci v modernom automobilovom biznise rátať.