diners club magazine
Diners Club magazine 1/2007

EL GAUCHO

Kulinárium

Byť „in“ či nebyť „in“? Shakespeare to síce bral radikálnejšie, ale predsa, pre mnohých z nás je otázkou bytia – jesť či nejesť kvalitne, v štýle „in“.

A „in“ bol aj nápad majiteľov siete argentínskych steakhousov „El Gaucho“. Prišli do Bratislavy, vedení riadnou dávkou skúseností tvrdo vydrených manažérov, ktorí postavili „na nohy“ úspešný biznis Kenvelo. Dvaja bratia z Izraela (ich rodičia pôvodne pochádzajú z Maroka) sa zamilovali do starého kontinentu a dokonca jeden z nich menom Nathan sa zamiloval aj do Slovenky, vzal si ju, má s ňou krásne deti a možno ich už aj učí, ako milovať steaky, pretože Slovensko určite milujú tak ako on. Pri stretnutí s ním preskočí iskra a navodí vám chuť napríklad na kvalitnú sviečkovicu (fi llet steak), aj keby ste boli zaťatými vegetariánmi. Mimochodom, vegetariánska kuchyňa je vážne fajn, ale „in“ sú práve steaky. Takže Nathan vám určite vysvetlí, aký steak je ten, ktorý by ste mali ochutnať. Ja som si pochutil na kvalitnom argentínskom Entre cuôte, ktorý tu ponúkajú v štyroch rôznych gramážach (250, 350, 500 a 1000 g).
Ak uhádnete, ktorý z nich som tu ešte nejedol, tak vás na jeden pozývam. Ale nepohrdnite ani úžasnými jahňacími kotletami či šťavnatými bravčovými rebierkami. Vravíte a čo k tomu? Mojím tipom sú vynikajúce gratinované zemiačiky, ktoré sa vám v ústach rozplynú ako obláčiky posledného leta, keď ste stretli napríklad vašu pravú lásku. Aj v El Gaucho je všetko pravé. Steaky z býčkov plemena Angus dodané                                                         

od pravých argentínskych gauchov, ktorí na ich mäsku vyrástli a zmocneli. A iste aj vy zmocniete, veď ste v Bratislave a aj jej meno vyrástlo a zmocnelo v oblasti kulinárstva. A práve možno aj pomocou takých ľudí, ako je Nathan, ktorí neváhali a priniesli nápad, kvalitu, zábavu a dobrú chuť. Ale s tou ešte nekončím, práve som si prostredníctvom Pavlovovho refl exu spomenul na voňavochrumkavošťavnatučkopálivú klobásku s názvom Salchicha picante (tak toto bol môj najdlhší kulinársky výraz hodný patentovania – čo poviete?). Preboha, sú tri hodiny v noci a ja píšem a snívam o nesplniteľnom hriechu s názvom Sachicha picante. Veď aj keby som ju ako chcel, o tejto hodine už majú určite zavrené. Ale aspoň vy si tento hriešny sen splňte. Hoci aj zajtra. Začnite v bare, kde nájdete plejádu fantastických drinkov, ktoré pripravujú tiež fantastickí multilingválni barmani, ktorí vám zalejú všetky vaše chuťové nápady, aby rástli do krásy či do fantázie! Vravíte, že vám ešte nestačilo? Prepáčte, ste „in“, jete „in“, stretnete sa tu so všetkými slovenskými či inostrannými „celebritičkami“, ktoré sú práve „in“ a vy máte chuť na niečo sladké. OK, nech vaše bruško netrpí hladom. To by tak ešte bolo! Odporúčam zákusok „in“, ktorým je Cheese cake, a keď si ho dáte, uvidíte prečo. Vy ste teda vážne dekadentní návštevníci El Gaucha či Bratislavy! Ale veď to je na živote to najkrajšie. Jedna rada. Nehovorte to príliš nahlas.

"Dekadencia je totiž v slušnej spoločnosti nie celkom „in“."

 

 

 

 

text: Justin Peter Topolský