Na niekoľkých miestach hory zostupujú až k moru, prakticky je však celé pobrežie jedna dlhá pláž. Vietnam žije hlavne poľnohospodárstvom, a tak sú najtypickejším obrázkom krajiny ryžové polia. Šachovnicovo roztrúsené v nížinách vytvárajú z výšky dojem rozprávkovej krajiny, najmä keď sú zaplavené a zrkadlí sa v nich obloha. Ryžové polia v horách zas majú podobu stupňovitých terás vysekaných v hustej džungli ako pomníky stáročnej ľudskej práce.

Najznámejšie letoviská sa nachádzajú pri mestách Do Son, Nha Trang a Vung Tau. Turistom, ktorí neobľubujú nekonečné rady slnečníkov, viac vyhovuje malebná zátoka Halong a ostrov Cat Ba v Tonkinskom zálive. S výnimkou najsevernejších oblastí je vo Vietname po celý rok teplo a hlavne vlhko, a tak sa návštevníci chodievajú osviežiť do vyšších polôh, kde dodnes žijú príslušníci rôznych etnických menšín – často v neuveriteľne bizarných podmienkach, kdesi na hranici medzi dobou kamennou a 21. storočím.

Vietnam je totiž vôbec krajinou plnou rozporov. Prejavuje sa to aj neuveriteľným nepomerom medzi veľkými mestami a vidiekom. Kým Saigon je plný mrakodrapov a klimatizovaných hotelov, veľkých diaľničných obchvatov a luxusných predajní, v horách stredného Vietnamu žijú skupiny obyvateľov v drevených chatrčiach s hlinenou podlahou. Máločo potom pôsobí bizarnejšie ako satelitný prijímač na streche chaty postavenej na koloch, okolo ktorej sa pasú domáce zvieratá.

Štátnym orgánom sa podarilo znovu zalesniť rozsiahle plochy zničené bombardovaním a najnedotknuteľnejšie časti džungle sú chránené ako národné parky. Ešte na začiatku storočia sa vraj lesmi preháňali tigre a celé čriedy slonov, dnes sú však vzácnosťou. Tigre nájdete už len v ZOO a v múzeách, napr. pri pamätníku kráľov Hung vo Viet Tri. Ten je však vypchatý tak nemožne, že zapochybujete, či náhodou nejde o nejaké zabudnuté prehistorické zviera.

Čo hovorí história
Oblasti Tonkinského zálivu a delty Mekongu i Červenej rieky boli obývané od praveku. Legendy hovoria o dynastii kráľov Hungovcov, ktorí vládli v 18. storočí. V druhom storočí pred n. l. Vietnam dobyli čínske vojská a ten sa na tisíc rokov stal súčasťou mohutnej Ríše stredu. Po stovkách povstaní sa však Vietnamcom podarilo dobyvateľov vypudiť a krajina znovu získala nezávislosť. Hrdinovia týchto bojov dodnes žijú v pamäti ľudu a po celej zemi stoja ich oltáre a svätyne.

Avšak mier je stav, ktorý sa Vietnamu neustále vyhýbal. Naopak, zdalo by sa, že dejiny tejto zeme sú dejinami konfl iktov. Ak nebezpečenstvo spoza hraníc pominulo, rozhoreli sa občianske vojny a zápasy medzi šľachtickými rodmi. Slávne dynastie Tran a Le síce dokázali udržiavať stabilitu a podporovali rozkvet umenia i obchodu, takže Giao Chi, Veľký Viet či Annám, ako sa Vietnam v histórii rôzne nazýval, býval rozprávkovo bohatou krajinou, takmer každá vláda však končila utopená v krvi.

Vietnam leží na križovatke dávnych obchodných ciest medzi Indiou a Čínou, medzi vnútornou Áziou a Oceániou, a tak sa na tomto strategicky výhodnom mieste odjakživa hromadilo bohatstvo, ktoré lákalo cudzincov. Ozbrojený odpor bol ale jedinou príležitosťou, pri ktorej sa dokázali Vietnamci zjednotiť. Na krajinu útočili Číňania, Mongoli, Japonci a konečne Francúzi, ktorí si koncom 19. storočia zem, vtedy rozdelenú na časti – Tonkin, Annám a Kočinčína – nakoniec podmanili a spolu s Laosom a

Kambodžou zjednotili do tzv. Francúzskej Indočíny. Po skončení druhej svetovej vojny sa do Indočíny, ktorú medzitým obsadili Japonci, Francúzi vrátili a trochu sklamane zistili, že nie sú vítaní ako osloboditelia, ale kolonialisti. Nasledoval konfl ikt, ktorý sa skončil v roku 1954 rozdelením Vietnamu na Sever a Juh. Po roztržkách medzi Severom, kde sa dostali k moci komunisti vedení Hočiminom, a prodemokratickým Juhom sa do situácie vložili USA. Napriek obrovským stratám nakoniec komunisti zvíťazili a v roku 1976 obe časti zjednotili do Vietnamskej socialistickej republiky.

Stopy vojny
Ani po 30 rokoch čas všetky stopy vojny nezahladil. Priamych účastníkov bojov vo Vietname, kde je priemerný vek obyvateľstva dosť nízky, už toľko nestretnete, ale ako turistu vás určite aspoň raz zastaví žobrúci invalid. Trvalo totiž desiatky rokov, kým sa odmínovali všetky polia a zabezpečila nepoužitá munícia. Pritom najhorší zabijak – chemické zbrane – sa prejavuje dodnes. Američania vo Vietname spotrebovali 40 miliónov litrov chemikálie s obsahom dioxínu zvanej Agent Orange.

Tá okrem toho, že zbavila stromy lístia, spôsobila karcinogénne a genetické mutácie, ktoré sa prejavili nielen na priamo postihnutých, ale aj v niekoľkých nasledujúcich generáciách. Zmrzačenia sa objavili hlavne v strednom Vietname, kde boli boje najťažšie. Dnes je však vojna do značnej miery turistickou atrakciou.

V okolí bývalej demilitarizovanej zóny a v džungli južného Vietnamu môžete navštíviť rôzne múzeá bojov, preliezť úzkymi tunelmi vybudovanými v zemi (Vietnamci zdvorilo zatajujú, že pre potreby tučných belochov boli aj tak značne rozšírené), prípadne si za pár dolárov zastrieľať zo samopalu, alebo kúpiť zaručene pravý zapaľovač Zippo s vygravírovaným menom slobodníka Johnnyho Smitha.

Ak prejavíte trochu záujmu, určite natrafíte na domorodca, ktorý vám obstojnou angličtinou vysvetlí, že americkú kultúru nemá rád, ale páčia sa mu filmy s Rambom a rád by sa povozil na Harley Davidson. V poslednej dobe sa medzi americkou mládežou rozšíril svojho druhu adrenalínový šport – navštevovanie miest, kde bojovali ich rodičia.

Veľa adrenalínu v ňom nie je, pretože najväčšie nebezpečenstvo, ktoré pri tom hrozí, je, že si kúpite u znudeného predavača suvenírov nejakú zbytočnosť, je to ale obľúbená zábava. Na druhej strane sú Vietnamci predovšetkým zruční obchodníci a dobre vedia, kedy je dosť, a tak, ak nie ste priaznivec vojenskej histórie, môžete prejsť krajinou od severu na juh a nezavadíte o nič viac než jednu prázdnu nábojnicu, ktorú sa vám na ulici pokúsi predať bosý chlapec.

Džungľa chutí
Vietnam patrí medzi krajiny, ktoré sa môžu tešiť z niekoľkých úrod potravín ročne. Zdá sa až neuveriteľné, ako mohol byť v krajine tak bohatej na rôzne druhy jedál kedysi hlad. Pohodlné je, že napríklad ovocie dozrieva v na seba nadväzujúcich obdobiach. Takže, keď sa skončí sezóna banánov, začína sa sezóna ananásov, tá sa strieda s úrodou citrusových plodov a tak ďalej po celý rok. Kokosový orech, liči, rambutan, chlebovník, dračie ovocie a ďalšie plody, pre ktoré slovenčina ani nemá pomenovanie, pritom rastú takmer všade, niekde aj voľne a predávajú sa veľmi lacno.

Tvoria súčasť tradičnej vietnamskej kuchyne, ktorá patrí k najzaujímavejším na svete už len preto, že kým niekto si ju nemôže dosť vynachváliť, iný ju nemôže ani cítiť. Vietnamskou kuchyňou pritom nemyslím slepačiu polievku, ktorú aj u nás dostanete niekde v stánku, alebo v čínskej reštaurácii. Vietnamci jedia neuveriteľne veľa a veľmi radi. Každé jedlo je vhodnou príležitosťou na malú hostinu, ktorá je vítanou spoločenskou udalosťou a pozostáva z niekoľkých chodov.

Absolútnym základom jedálnička je samozrejme ryža, ktorá sa je ako príloha asi úplne ku všetkému, napríklad aj k zemiakom. Okrem rozmanitých druhov mäsa, sójových tofu, rýb a morských špecialít sa jedia aj netradičnejšie chody. Ak máte dobrý žalúdok, objednáte si trung vit lon – uvarené kačacie vajce s rozvinutým plodom vo vnútri, prípadne navštívite podnik, ktorý má označenie RTC – ruou thit cho čiže „alkohol a psie mäso.“ Všeobecne sa verí, že mäso psa má mimoriadne priaznivý vplyv na mužskú potenciu, obzvlášť ak sa je začiatkom vietnamského Nového roka. Podľa toho je aj adekvátne drahé, a pritom tvrdé a dosť nechutné.

Tvrdé je preto, lebo psy sa podľa starého receptu ubijú palicami na smrť, aby sa do svalov z krvi vyplavili všetky tie blahodarné látky. Niečo iné sú hadie hody, na ktoré sa zvyčajne schádzajú neveľké skupinky a dajú sa na rôznych miestach dohodnúť osobne alebo prostredníctvom turistických agentúr. Had sa konzumuje v niekoľkých chodoch, ako polievka, rebierka, pražená koža a upravené mäso. Vypije sa jeho žlč a v poháriku pálenky prehltne srdce.

Komu ani to nestačí, zájde si na trh a nájde miesto, kde predávajú vyprážané larvy, jašteričky a iné potvory. Na počudovanie najodpudivejšie však pôsobia nad ohňom opálené nôžky sliepok, husí a inej hydiny, ktoré sa cmúľajú na spôsob lízanky pre deti. Necvičený žalúdok to však nie dosť dobre znáša a vtedy je jedinou záchranou Lua moi alebo Nep moi – dve najznámejšie značky ryžovej pálenky. Tak sa obvykle prehlušuje aj charakteristický zápach vlastný všetkým vietnamským mestám a tržniciam, podľa ktorého cvičený nos pozná, že niekde v blízkosti sa varí.

Má ho na svedomí špecialita zvaná nuoc mam – omáčka zo silne okorenených rýb, zapečatených na niekoľko mesiacov v nádobách, aby poriadne prehnili. Takto získanou šťavou sa ochucuje skoro úplne všetko a už pár kvapiek nuoc mam stačí, aby naň človek nikdy nezabudol. Našťastie, pre ľudí, ktorí gastronomické dobrodružstvá nevyhľadávajú, je tu dostatok európskych reštaurácií, prípadne sa dá uchýliť k výborným slepačím alebo hovädzím polievkam. Poslednou záchranou sú mimoriadne obľúbené obkladané bagety, ktoré tu zaviedli Francúzi. Typickým suvenírom bývajú fľaše s pálenkou s utopenými hadmi. Okrem efektne naaranžovaných kobier sa ale do alkoholu nakladajú aj včely, jašterice, vtáky či dokonca medvedie laby.

Spoločenský styk
Mnohí Vietnamci hovoria anglicky, staršie generácie aj francúzsky a rusky, a vôbec, sú so západným svetom (belochom hovoria Tay, čiže západniari bez ohľadu na to, či pochádzate z Kanady, alebo Bieloruska) oboznámení natoľko, aby nám odpustili naše kultúrne nedostatky a rôzne spoločenské faux-pas, ktorých sa neustále dopúšťame. Vo Vietname sú niektoré veci jednoducho inak. Ak Európan niekoho privoláva, tak rukou s dlaňou obrátenou k sebe máva dopredu a dozadu.

Vietnamec s rovnakým úmyslom obráti dlaň nadol a máva zhora dolu – rovnakým gestom, ako my niekoho odháňame. Neznalému návštevníkovi je spočiatku často nepríjemné, že ak ide po ulici, tak na neho niekoľko ľudí máva, aby išiel preč. Slušne vychovaný Vietnamec ďalej človeku pri stretnutí podáva obe ruky – ak by podal len jednu, bol by zdvorilý len napoly.

V chladnejších mesiacoch ľudia na severe a v horách bojujú s nachladením a tečúcim nosom rôznym popoťahovaním a gymnastikou svalov v tvári, pričom vydávajú bizarné chrchľavé zvuky. Je to však predsa len zdvorilejšie ako vyťahovať na verejnosti vreckovku. Európana dokáže zaskočiť aj ázijský zvyk „nosenia masky“ pri bežnej komunikácii. Vietnamec sa bude za každú cenu snažiť, aby „nestratil tvár“, aby v každej situácii a za každú cenu vyzeral spokojne, vyrovnane a dôstojne.

To sa prejavuje napríklad neustálym úsmevom. Ak pracovníkovi z požičovne áut poviete, že vám nefungujú brzdy a chcete auto vymeniť, odpoveďou vám bude pekný úsmev. Vy pokračujete ďalších 10 minút v argumentácii a Vietnamec sa stále arogantne smeje. Nakoniec, keď vás už jeho grimasa mierne rozzúri, zistíte, že vám jednoducho vôbec nerozumel. Z jeho pohľadu je totiž všeobecná pohoda a pokoj dôležitejšia než obsah rozhovoru.

Záliv zostupujúceho draka
K nezabudnuteľným zážitkom patrí návšteva zálivu Halong, ktorý sa v roku 1994 stal súčasťou inventára UNESCO. Podľa legendy bolo okolo 3 000 väčších i menších ostrovov vytvorených obrovským drakom. Ten žil pôvodne v horách, ale občas, keď sa ho zmocnil hnev, tak zúrivo šibal chvostom, že celé pohoria zatĺkol do mora, takže zostali len ostré hrebene skál, ktoré trčia z hladiny ako spomienka na dávne besnenie živlov.

Vápencové bralá pripomínajú Kuejlin v Číne alebo Krabi v južnom Thajsku, sú plné jaskýň, priepastí a skrytých pláží. Najlepší spôsob túlania sa po zálive je pochopiteľne loďou, ktorú si môžete aj s posádkou prenajať v meste Halong alebo objednať cez agentúru v Hanoji. Posádka vám ochotne zastaví v ľubovoľnom zákutí, kde sa môžete oddávať romantickému kúpaniu. Vždy je tu ale nebezpečenstvo, že vás vypátrajú drobní obchodníci, ktorí prirazia k vašej lodi a pokúsia sa vám predať kokosový orech, alebo nealkoholický nápoj. Pre náročnejších zákazníkov sa dajú zabezpečiť aj lety vrtuľníkom.

Zakázané mestá
K ďalším lákadlám na vietnamskom zozname svetového dedičstva patria historické centrá miest Hoi An a Hue. Obe sa nachádzajú v strednom Vietname. Hoi An, Európanom kedysi známe ako Faifo, bývalo živým obchodným strediskom, v ktorom sa stretávali dobrodruhovia z Holandska, Portugalska, Thajska a Indonézie a svoj unikátny charakter si zachovalo dodnes. Pri prechádzke úzkymi uličkami pešej zóny (jednej z mála vo Vietname vôbec), pod drevenými palisádami obchodíkov, pri návšteve taoistických a budhistických chrámov sa návštevníka občas zmocňuje pocit, že sa ocitol na nakrúcaní nejakého historického veľkofilmu. Cisárske mesto v centre Hue je zas zmenšenou kópiou zakázaného mesta v Pekingu.

Bývalo hlavným mestom poslednej vietnamskej dynastie, a hoci je do veľkej miery poškodené, stále ešte dokáže ohromiť svojím monumentálnym výzorom. Impozantná je vstupná pevnosť a citadela s výhľadom na Voňavú rieku. Rieka s poetickým názvom je na vietnamské pomery neuveriteľne čistá a posiata džunkami a plávajúcimi reštauráciami, ktoré každý večer vytvárajú kulisy svetelného karnevalu. V blízkosti mesta sa nachádzajú hrobky panovníkov poslednej dynastie Nguyen.

Každý komplex je rozsiahlou stavbou, v ktorej sa originálnym spôsobom spája ázijský zmysel pre pestrosť s francúzskou premyslenosťou. Pokoj cisárov mlčky stráži armáda kamenných vojakov životnej veľkosti. Za návštevu tiež stojí budhistický kláštor s pagodou Nebeskej matky Thien Mu. V jeho vnútri je vystavený automobil Austin, v ktorom naposledy cestoval mních Thich Quang Duc predtým, než sa na protest proti proamerickému režimu Južného Vietnamu v roku 1963 upálil.

Fotka mnícha obletela celý svet a stala sa symbolom mierového hnutia. Ďalej na juhu pri meste My Son sa nachádzajú unikátne čamské chrámy podobné architektúre kambodžského Angkor Vat. Obyvatelia zaniknutého kráľovstva Čampa vyznávali hinduizmus a svojim bohom stavali svätyne z červenej hliny. Stavby po dokončení zvnútra i zvonka obložili drevom a zapálili, aby sa tehly posilnili. Mohutné plamene stravovali veže niekoľko dní.

Deväť drakov
Mohutná rieka Mekong pramení na úpätí Himalájí, preteká celým Laosom a jej delta leží južne od Hočiminovho mesta. Vo Vietname sa Mekong nazýva Cuu Long – Deväť drakov – podľa počtu hlavných ramien delty. Oblasť je najbohatšou vietnamskou zásobárňou potravín, je popretkávaná hustou sieťou kanálov a plná stavieb na koloch, ktoré majú obyvateľov uchrániť pred záplavami. Zároveň sem smerujú lode s návštevníkmi vyhľadávajúcimi nefalšovanú tropickú džungľu s mangrovníkovým porastom pripomínajúcim skryté ramená Amazonky.

Vietnamská podoba socializmu
Hoci vietnamská vláda neochvejne tvrdí, že vyznáva postoje socializmu, v praxi je to, našťastie, často len nálepka. Pre bežného turistu sa dotyk s byrokraciou väčšinou končí na letisku vstupom do zeme – vzápätí sa totiž ocitne vo svete, kde sa dá (relatívne) voľne pohybovať, slobodne vyznávať náboženstvo a kúpiť si čokoľvek, na čo stačí peňaženka. Formálne prejavy štátneho zriadenia však zostávajú všadeprítomné.

Na každej druhej budove visí červená vlajka, v každej miestnosti aspoň jeden portrét Hočimina. Zarazí tiež neobvykle vysoký počet vojakov a policajtov. Po storočí konfl iktov totiž Vietnamu zostala jedna z najväčších armád na svete, a hoci už nie je proti komu bojovať, profesia vojaka sa stále teší mimoriadnej úcte. K občasnému militaristickému dojmu tiež prispieva fakt, že uniforma je považovaná za akceptovateľný spoločenský oblek a armádne tropické prilby sú obľúbené, pretože efektívne chránia pred páliacim slnkom.

Ak máte v pláne cestovať do turisticky menej známych končín, pravdepodobne sa zoznámite aj s niekoľkými „kádrami“, ktorí si k vám radi prisadnú, väčšinou ani nezataja, že pracujú pre miestny výbor strany a zvedavo sa povypytujú, čo robíte tak ďaleko od civilizácie. K najvtipnejším obrázkom spolupráce potom patrí zjav, s ktorým sa stretnete pomerne často: dvaja (niekedy až traja) policajti na starom bicykli, jeden šliape, druhý riadi a pri tom pokrikmi usmerňujú okolitú premávku.

Ako vysoký beloch s veľkým nosom, samozrejme, nikdy nesplyniete s davom, a tak, pokiaľ sa nechcete bežným obyvateľom vyslovene vyhýbať, môžete tiež počítať s tým, že vás párkrát zatiahnu do debaty o výhodách a nevýhodách komunizmu. Možno je to spočiatku podozrivé, ale skúsenosť ukazuje, že Vietnamci sú naozaj len zvedaví a zhovorčiví a nechcú vás nachytať na buričské názory. Hoci sa po Vietname sotva môžete pohybovať nepozorovane, určite vám od domorodcov žiadne väčšie nebezpečenstvo nehrozí.

Vláda si jasne uvedomuje hodnotu turistov a podľa toho sa k nim aj správa. Naopak, snaha štátu o kontrolu znamená, že napríklad v nočných mestách ste pravdepodobne bezpečnejší než v Thajsku alebo na Balkáne. K ďalším špecifi kám vietnamského komunizmu patrí sloboda obchodovania. Zjednodušene povedané, je asi každý Vietnamec maloobchodník a živnostník a obchodovať sa dá hádam so všetkým, na čo si človek spomenie.

Chaotický presun tovaru v turistických centrách, medzi mestami i za hranice môže len sotva podliehať vládnej kontrole, a tak sa dá očakávať bujnejúca korupcia, s ktorou sa však turista nemusí stretnúť. Podobne ako Rusi, aj Vietnamci si svojho najväčšieho komunistu zabalzamovali a vystavili. Strýko Ho alebo Hočimin odpočíva v sklenenom sarkofágu v mauzóleu uprostred Hanoja. Turistom je neprístupný len raz za pár rokov, keď v Moskve podstupuje nevyhnutnú kozmetickú údržbu.

Vietnam stručne

Čo stojí za to vo Vietname podniknúť
- Skočiť do azúrového mora v zátoke Halong z paluby rybárskej loďky.
- Vstúpiť do zakázaného mesta Hue a nechať sa odfotiť v požičanom cisárskom šate.
- Previesť sa rikšou centrom Hanoja.
- Zjesť aspoň jedného hada a prehltnúť jeho srdce v poháriku pálenky, aby do vás vstúpila jeho múdrosť.
- Nájsť aspoň jeden budhistický kláštor skrytý v džungli, v horách a pri každej osade, porozprávať sa so službukonajúcim mníchom a spoločne vypiť pohárik silného čaju.

Čo stojí za to vo Vietname kúpiť
- Fľašku iskrivej ryžovej pálenky Lua Moi.
- Netradičnú sošku Budhu alebo niektorého svätého, ktorú budete ešte niekoľko rokov ukazovať známym.
- V alkohole vypreparovaného hada. Nápoj osvieži telo a mumifi kovaný plaz sa na vás bude vyškierať vystavený na skrini.
- Výlet loďou k Voňavej pagode neďaleko Hanoja a autobusom k čamským vežiam My Son.
- Dámsky tradičný kroj áo zai. V prípade potreby vám ho v ktoromkoľvek krajčírstve ušijú na mieru. Vaša partnerka sa v ňom stane hviezdou každej spoločenskej udalosti a v horšom prípade získate netradičný suvenír.

Malý slovníček