diners club magazine
Diners Club magazine 1/2008

Reggae / Jamajský sen

Hudobné štýly

Slnko, pohoda, palmy a more. Možno ešte dredový chlapík v tielku. Tak toto väčšinu z nás napadne, keď sa povie reggae. Ale nie všetko je také, ako sa zdá. A dvojnásobne to platí o jamajskom reggae. „S malibu v tráve a pod palmami“ je na míle vzdialené od reality, v akej tento hudobný štýl vznikal. Keď v roku 1924 Marcus Garvey, zakladateľ prvej veľkej černošskej politickej organizácie, hlásal pre Afričanov v novom svete návrat ku koreňom a zánik bieleho „Babylonu“, reggae ešte neexistovalo. Ale o necelých štyridsať rokov našlo vo viere, že čierny svet bude od toho bieleho úplne nezávislý, silnú oporu.

Rastafariánstvu môžeme bez akýchkoľvek výčitiek pripísať zásluhu na vzniku kultu okolo reggae hudby. Chcelo to istý čas, kým sa vykryštalizovalo do podoby, v akej ho poznáme z piesní Marleyho. A podobne ako u niektorých ďalších hudobných štýlov, aj reggae má svoj pôvod zakorenený „hlboko“ v Spojených štátoch.

Susedská výpomoc

Jamajčania sú hudobne zaujímavý národ. V oblasti hudby dokázali neuveriteľne rýchlo domestikovať štýly, pochádzajúce zo susedných krajín. Z juhu k nim prišla rumba alebo cha-cha, zo severu swing a džez. Sami mali a stále majú svoju národnú hudbu mento, ktoré predstavuje akúsi formu folklórnych piesní. Rozhodujúci okamih, ktorý neskôr spôsobil vznik reggae, nastal v polovici päťdesiatych rokov. Na Jamajku z New Orleans prišlo americké rythm and blues. Tento štýl našiel obľubu u tých najchudobnejších vrstiev.

Ľudia, väčšinou nezamestnaní, boli ochotní precestovať dlhé vzdialenosti, len aby si vypočuli svojich obľúbených DJ-ov, ktorí hrávali rythm and blues z platní na diskotékach. Áno, v čase, keď svet ešte ani netušil, o čo ide, sa Jamajčania zabávali na diskotékach. Od tých súčasných sa, samozrejme, líšili, dokonca ich majitelia a prevádzkovatelia museli o publikum bojovať. Diskotéky vyzerali skôr ako putovné zvukové súpravy. Ich veľký boom nastal okolo roku 1958.

Na scéne sa objavujú prví „živí“ miestni hudobníci hrajúci čierne blues. Ich rady sa začali rozrastať potom, čo vynaliezavý Jamajčan Sir Coxsone prišiel na to, že ich produkciu môže nahrávať na platne, ktoré by našli využitie v jeho diskotéke. Blues si tak na tomto karibskom ostrove vydobylo silnú pozíciu a dalo základ štýlu, ktorý poznáme pod názvom ska.

Zmena rytmu

Ska vzniklo na konci roku 1961. Dodnes však nie je jasné, ako k zmene rytmu došlo. Jamajskí hudobníci sa neustále „bijú“ o prvenstvo v uvedení ska, štýlu charakteristického dôrazom na rytmus. Muzikológovia zase tvrdia, že k tomu došlo prirodzeným vývojom. Hlavnú rolu pritom zohrali rytmy ľudového jamajského menta a rastafariánskej hudby. Ska však ostávalo v podstate rovnaké ako rythm and blues, nezmenila sa ani basová linka, jediný počuteľný rozdiel nastal v rytme tohto štýlu. Pribudli niektoré nové nástroje, napríklad džezové trúbky. Rozvoj ska predstavoval v hudobnej evolúcii na Jamajke veľmi dôležitú etapu. Hudobníci a speváci mali po prvýkrát príležitosť na experimentovanie. Ska im umožnilo vytvoriť širokú paletu vokálnych štýlov a skupiny ako Maytals, Wailers, Gaylads alebo speváci Delroy Wilson, Stranger Cole či Bob Andy to v plnej miere zužitkovali.