Knihy

Alessandro Baricco
Tento príbeh
(Slovart, 2007)

Krátko pred koncom minulého roka vyšiel v slovenskom preklade Miroslavy Vallovej najnovší román talianskeho autora Alessandra Baricca Tento príbeh. Ak vás zaujala Bariccova novela o láske až za hrob Hodváb alebo osud hudobníka menom Tisícdeväťsto, ktorý prežil celý svoj život ako pianista na zaoceánskej lodi, nebudete sklamaní ani autorovým najnovším dielom. Jeden z najpopulárnejších talianskych autorov súčasnosti využil v členitej románovej štruktúre okrem rozprávačského talentu svoje znalosti zo štúdia hudobnej kompozície a filozofie.

Román Tento príbeh hovorí o osude Ultima Parriho, ktorý mal od detstva zlatý tieň, jeho celoživotným osudom boli cesty, bojoval v prvej svetovej vojne, jazdil po Amerike, kde predával so svojou osudovou láskou klavíre Steinway, aby si nakoniec splnil svoj sen a vytvoril pretekársky automobilový okruh s osemnástimi zákrutami mapujúci jeho vlastný život. Raz sa na ňom previezol, aby vo veľkej rýchlosti v jednom plynulom pohybe opäť prežil všetky osudové momenty svojho života a už sa naň nikdy nevrátil.

Na prvý pohľad to môže pôsobiť pomerne bizarne, ale práve táto absurdita je kľúčom k celému radu veľkých dejinných a súkromných udalostí 20. storočia, ktoré spája chaos.Prečo všetci robíme nezmyselné veci? Prečo nás srdce nevedie priamo a logicky? Prečo musíme bojovať v nezmyselných vojnách a vykonávať množstvo nezmyselných činností? Prečo sa bojíme priznať k svojej láske? Alessandro Baricco neponúka odpovede, iba ľudský osud, vyskladaný z mozaiky rozprávaní a štýlov, ktoré na seba voľne naväzujú a vytvárajú veľký kompozičný celok – Tento príbeh. Príbeh o absurdnej, ale krásnej ľahkosti nášho bytia.

Slávka Liptáková / Fero Lipták
Chlapec bez mena
(vlastný náklad, 2008)

Slávka Liptáková je fi lmová a televízna scenáristka, ktorá spolu so svojím manželom, scénografom a výtvarníkom Ferom Liptákom vydala začiatkom roka pozoruhodnú knihu Chlapec bez mena (vlastný náklad, 2008). Formálne by sme ju mohli označiť ako rozprávkový príbeh pre deti, svojich čitateľov si však určite nájde aj medzi vyššími vekovými kategóriami. Jej hlavným hrdinom je malý chlapec, ktorý žije so svojou starou mamou v dome na dedine. Nepozná nielen mená svojich rodičov, ale ani svoje vlastné. Stará mama sa s nikým nestýka a drží si ľudí od tela, lebo sa bojí k niekomu hlbšie pripútať. A treba povedať, že dedinské prostredie jej takisto nezostáva nič dlžné. Keď napokon starká zomrie, musí chlapec začať hľadať nielen svoje meno, ale aj to, kým vlastne je a aký vzťah má k svojim blízkym. Rozprávka Chlapec bez mena je napísaná pomerne strohým, zato však čistým a emotívym jazykom. Text veľkoryso dopĺňajú aj farebné ilustrácie Fera Liptáka, ktoré dotvárajú prakticky všetky stránky knihy. Chlapec sa postupne učí vnímať a počúvať, lebo svet sa nám prihovára tými najrôznejšími hlasmi.

Viola von Wachendorf
Čaj
(Slovart, 2008)

Ak máte radi čaj, iste by ste si nemali nechať ujsť knihu Violy von Wachendorf Čaj (Slovart, 2008) s podtitulom – všetko o čaji od jeho histórie cez užitočné informácie o pestovaní, zbere a spracovaní až po najdôležitejšie pojmy čajovej reči. Čaj je popri vode asi najčastejšie konzumovaný nápoj. Na celom svete sa pije každý deň. Pre jedných je to iba nápoj, pre iných fi lozofi a. Niektorým slúži na osviežujúce uhasenie smädu a sú aj celé školy, ktoré spájajú s jeho prípravou pevne stanovené rituály. Slovo čaj pochádza z čínštiny a dnes sa vyskytuje takmer v každom jazyku. Čaj odvodený od čínskeho slova ča sa vyskytuje v indickom, arabskom a slovanských jazykoch. Vo všetkých krajinách, kde spoznali tento nápoj najmä vďaka námorníkom, sa mu hovorí tee – v Anglicku, Francúzsku či Taliansku. Kniha Čaj je pestrou prehliadkou sveta tejto plodiny. Čaj nie je iba nápoj, je to aj kus kultúry a histórie. Pre čaj sa viedli vojny. Pri šálke čaju sa rozhodovalo o dejinách sveta a ľudstva.

Okrem toho je čaj aj pôžitkársky a liečivý prostriedok. Už takmer 2 500 rokov sa pestuje v ríši Stredu. Čajovník je pravdepodobne najstaršou poľnohospodárskou rastlinou ľudstva. Kniha Čaj sprostredkúva mnohé fakty a zaujímavosti o pestovateľských metódach a úrode, o spracovávaní a triedení. Zavedie čitateľov do najznámejších pestovateľských oblastí v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Predstaví rôzne druhy a kvality čajov a čajových zmesí. A v neposlednom rade ponúkne aj veľa praktických rád na prípravu vášho obľúbeného čaju.

Dado NAGY

Hudba

Joni Mitchell
„Shine“
(Hearmusic 2007)

Joni Mitchell sa nám vrátila! Už-už sa zdalo, že jej odchod zo scény je trvalý a nemenný. Veď ho tak presvedčivo zdôvodňovala: vraj neprekonateľný odpor k zvlčilým praktikám v súčasnom hudobnom biznise. A tu, hľa... Desať celkom nových piesní jednej z najlepších pesničkárok posledných štyroch dekád! Ľudská tvorivosť, nutkanie znova a znova sa púšťať do nikdy sa nekončiacej stavby chrámu – to všetko je nezničiteľné ako sama príroda, proti ktorej sme iba malé uzlíky energie. Z akéhosi vyššieho, nám neznámeho dôvodu, je však práve táto energia taká dôležitá. Všetko pochopíme pri počúvaní nových piesní Joni Mitchell. Jej hlas síce poznačilo 50-ročné fajčenie, ale duša – tá je rovnako mladá a svieža ako kedysi. Anjel, ktorý sa vrátil medzi nás, aby nám čosi dôležité zvestoval. Napríklad, že to odveké svetlo stále ešte žiari.

Na rybárovu prázdnu sieť i na bohatstvom prekypujúcu Wall Street a Desatoru sa vysmievajúce Las Vegas. Na Dickensa, Rembrandta a Beethovena i na všetky tie etického rozmeru zbavené frankensteinovské technológie. Na prívetivé bezpečie zeme, vzduchu a vody i na bomby explodujúce pár metrov opodiaľ. Na modravé prítmie chrámu i na červený lampáš bordelu. Na malé dievčatko, tešiace sa z nových šiat, o ktorých toľko snívalo, i na vojakov zomierajúcich v patriotickom kŕči. Na prívetivé tváre ľudí dobrej vôle i na rite, vyškierajúce sa z každého výkladu a bilbordu. To magické svetlo žiari na celé naše pozemské dielo. Je iba na nás, aby sme v tom svetle uzreli, čo naozaj uzrieť máme.

Eagles
„Long Road Out Of Eden“
(Eagles Recording Co. 2007)

I Dreamed There Was No War. Snívalo sa mi, že nebola vojna. To je iba jeden z 22-och titulov na novom dvojalbume najvýznamnejšej americkej skupiny všetkých čias – Eagles. Ak nerátame lajfku Hell Freezes Over z roku 1996, takmer 30 rokov sa Orli na hudobnom nebi neukázali. Držím v rukách „de luxe collector edition“ tohto zázraku a neviem, naozaj neviem, čo na to povedať. Long Road Out Of Eden. Dlhá cesta z raja. Spomínam si, čo na túto tému kedysi povedal americký fi lozof Erich Fromm. Nás ľudí z raja nikto nevyhnal. Utiekli sme odtiaľ sami, z vlastnej vôle a z čírej túžby po nezávislosti a slobode. Tá naša strastiplná cesta z raja trvá dodnes. A potrvá dovtedy, kým sa nevyrovnáme „bohom“. Alebo aspoň „nadčloveku“, o ktorom sníval Nietzsche. Eagles Frommovu a Nietzscheho víziu určite nielen poznajú, ale aj fakticky vyznávajú.

Veď práve ona je námetom i leitmotívom ich biblického návratu. V USA rebríčková jednotka. Jasný kandidát na označenie „umelecký čin roka“. Aj vďaka tomu boli posledné Vianoce také pekné. Vnútorne očisťujúce. Znova odkrývajúce tú prastarú, prachom mediálneho brainwashingu zaviatu nádej. Orli znova vzlietli! Tak, ako to stojí v Písme. Tak, ako je to vryté do našich súčasných i budúcich osudov. Útek z raja za slobodou stále trvá. Ako na svojom novom a (vraj) teraz už naozaj poslednom albume Long Road Out Of Eden spievajú Eagles. Síce bez Dona Feldera, ktorého pred šiestimi rokmi z kapely vyhodili, ale stále ešte s Donom Henleym, Glennom Freyom, Timothy B. Schmitom a Joom Walshom. Ako za starých čias.

James Blunt
„All The Lost Souls“
(Custard 2007)

Z vianočných noviniek vyberám aj druhý štúdiový, celkovo tretí album Jamesa Blunta, mladého pesničkára z Veľkej Británie: All The Lost Souls. No, mladého ako mladého. James Blunt sa narodil v roku 1974 v Tidworthe v grófstve Wiltshire a dlhé roky sa, podľa vzoru otca, živil ako armádny dôstojník. Vo funkcii kapitána slúžil okrem iného v mierových zboroch NATO v Kosove. Hudobný talent bol nakoniec silnejší, než akokoľvek adrenalínové a zároveň také (údajne) „štátotvorné“ rinčanie zbraní. Zázračne prebudeného muzikanta Blunta sa ujala Linda Perry, speváčka americkej skupiny 4 Non Blondes, po opadnutí slávy ich hitu What´s Up (z jediného albumu Bigger, Better, Faster, More) fungujúca sťaby producentka. Už prvý Bluntov singel You´re Beautiful sa stal trhákom: Predalo sa ho vyše 10 miliónov kusov!

Blunt na sebe ešte viac zapracoval a po živom albume Chasing Time/ The Bedlam Sessions príjemne prekvapil touto štúdiovou dvojkou: All The Lost Souls. Nadväzuje na umeleckú líniu Ala Stewarta, Paula McCartneyho, Lea Sayera, Gilberta O´Sullivana, Eltona Johna. To znamená, že zdvíha zo zeme zdanlivo zabudnutú, do bahna hip-hopu a technopopu zadupanú štafetu melódie a harmónie. A robí to naozaj skvele. Nie náhodou si ho na minuloročný Koncert pre Dianu ako vlastného favorita vybrali princovia William a Harry. Bluntovo očarenie „minulosťou“ cítiť už z prvej piesne jeho nového albumu: 1973. Týchto desať Bluntových piesní však priam dýcha súčasnou, modernou produkciou a brilantným, digitálne spracovaným zvukom. Lahôdka pre všetkých minulých, súčasných i budúcich romantikov.

Vlado BROŽÍK

DVD

Bourneova kolekcia:

Agent bez minulosti
(The Bourne Identity, USA/Česko/Nemecko 2002, réžia: Doug Liman )

Bourneov mýtus
(The Bourne Supremacy, USA/Nemecko 2004, réžia: Paul Greengrass)

Bourneovo ultimátum
(The Bourne Ultimatum, USA 2007, réžia: Paul Greengrass)

Keď v roku 2002 talianska rybárska loď vylovila z mora bezvládne telo postreleného mladíka, sotvakto tušil, že divákom sa predstavil najvýraznejší akčný hrdina aktuálnej dekády. Ani on sám vtedy netušil, že sa volá Jason Bourne a je vynikajúci špión, vyšľachtený v supertajnom projekte Treadstone. Prvou Bourneovou motiváciou bolo zistiť, kto dopekla je, podarilo sa to vo fi lme Agent bez minulosti, druhou, prečo dokáže zabiť človeka len tak, holými rukami, skôr ako obeti vôbec dôjde, že je v ohrození, podarilo sa aj to, v Bourneovom mýte. Do tretice zostávalo zistiť, kým bol Bourne predtým, ako sa stal vyšľachteným zabijakom, kto za tým stojí a ako k tomu vôbec mohlo dôjsť a aj táto misia Mattovi Damonovi vyšla. Ak sa Terminátorovi, Rockymu, Rambovi, ale aj Johnovi McClaneovi a hocikomu, koho kedy hral Steven Seagal, dalo veriť, tak len preto, že o tom divák najprv presvedčil sám seba.

Áno, uverím tomu, chcem sa baviť, nie čosi riešiť, čosi spochybňovať, pozorovať, či sa nabíja, keď je zásobník prázdny, a tak tieto detaily jednoducho prehliadnem. Budem ignorovať nemožnosť videného, aby videné nestratilo svoju silu. Bourne je iný, je nakrútený tak, že divák nemusí presviedčať sám seba, že videné nie je hlúposť, že je to len fi lm. Filmová fi kcia v Bourneovi nemusí byť uveriteľná, aby pôsobila autenticky, lebo to jednoducho nepotrebuje. Tie fi lmy sú presiaknuté pragmatizmom, keď sa Bourne s niekým mláti, netancuje, nerobí grimasy, nekrčí ksicht od bolesti, ale rieši momentálnu situáciu všetkými prostriedkami tak, aby spacifi koval súpera, eliminoval hrozbu.

Žiadne kopy z otočky, výskoky a efektné saltá, len zautomatizované úsporné a nanajvýš praktické pohyby človeka, ktorý je vytrénovaný práve na čosi takéto. Pôsobí to dokumentárne? Áno, chcel som sa tomu slovu vyhnúť, ale nedá sa, lebo niet lepšieho slova na to, ako fi lmy Bourneovej trilógie na diváka pôsobia. Bourneova trilógia na DVD je povinnosť nielen pre všetkých milovníkov akčného fi lmu, ale aj pre tých, čo len majú radi, keď sú fi lmy naozaj dobre urobené. Navyše jednotlivé bonusy nie sú žiadne strojené pseudodokumenty, ale poctivé odhaľujúce a zasvätené pohľady do zákulisia fi lmov, ktoré sa už stihli stať akčnou klasikou.

Blade Runner
(USA 1988, réžia: Ridley Scott)

Vydanie jedného z najlepších sci-fi fi lmov vôbec, legendami opradeného Blade Runnera, existujúceho v niekoľkých zostrihoch, respektíve verziách, tu posvätených samotným režisérom Ridleym Scottom, tam producentmi, ktorí v roku 1982 nedovolili Scottovi uviesť do kín jeho verziu, je splneným snom každého cinefi la, zberateľa, ale aj len jednoducho milovníka dobrých fi lmov. Príbeh miesiaci v sebe poetiku fi lmov noir a temných dystopických sci-fi vychádza z románu Snívajú androidi o elektronických ovečkách amerického velikána žánru Philipa Kindreda Dicka a v prvej významovej rovine sa v ňom rieši pátranie po androidoch – replikantoch – umelých bytostiach nerozoznateľných od človeka, ktoré sú využívané na otrockú prácu a naprogramované, aby žili len zopár rokov. Keď niekoľko replikantov utečie, pátra po nich a aj po ľudskej podstate súkromný detektív Rick Deckard.

Ako to celé dopadne, to už je iná otázka, v každej zo svojich verzií je totiž fi lm trochu iný, jednotlivé zostrihy sa líšia len v detailoch, ale tie sú práve pre vyznenie celého príbehu podstatné. Blade Runner vychádza precízne ošetrený, remastrovaný, takže fi lm je skutočnou pastvou pre oči, ktorá dáva ešte viac vyniknúť jeho úžasnému výtvarnému štýlu.

Čítal som, videl som, počul som...

Láska je chyba v programe. Tú knihu som zhltol na odporúčanie svojej manželky. Príbeh súčasných mladých ľudí, prežívajúcich svoje životy, sny, trápenia, vzťahy. Naozaj pútavo napísané. V niektorých momentoch sa s tým stotožníš, niektoré veci odmietneš. Priam dokonalá konfrontácia partnerských vzťahov (za predpokladu, že nežiješ sám). Celý január 2008 som strávil v malebnom prostredí stredočeskej dedinky Hradec, kde stojí to nádherné štúdio „Propast“ dnes už legendárneho Petra Jandu – gitaristu a speváka skupiny Olympic.

S jedinou krčmou, v tesnej blízkosti malebného rybníka, s obchodíkom otvoreným len do dvanástej. S civilizáciou ma spájal iba internet. No a práve vďaka nemu som mal to šťastie uzrieť fi lm „Sonáta o dobrom človeku“. Nemecká kinematografi a je na mňa až priveľmi chladná, no príbeh hrdinov tohto fi lmu by nikto nenakrútil presvedčivejšie. Film rozoberá posledných osem rokov fungovania NDR a životy ľudí žijúcich za „oponou“. Od agentov STASI až po umelcov, intelektuálov, politikov.

Ak niekto náhodou zabudol, ako to fungovalo pred rokom 1989, tento fi lm ho zaručene „teleportuje“ tam, kde by som aspoň ja nikdy nechcel ani žiť, ani tvoriť, ani vychovávať svoje deti. Kúpil som si jedno zlacnené DVD Petra Gabriela z roku 1994. Odporúčam vrelo komukoľvek, kto má aspoň aké-také hudobné vzdelanie. Je úžasné takto poznať Petra Gabriela a sledovať, čo všetko so sebou prináša tzv. „motivicko-tematická“ práca. Tento výraz ma naučili ešte na konzervatóriu a konečne som ho mohol niekde použiť. Normálnou rečou povedané: Výborná šou, ktorá koketuje s divadlom, scénografi ou až po obrazové, multimediálne poňatie hudby.

Igor Timko
(spevák, autor piesní a líder skupiny No Name)