diners club magazine
Diners Club magazine 1/2008

Lukostreľba

Šport

Vtedy, keď sme ako deti objavili
čaro ohnutého konára zviazaného
povrazom, bol luk symbolom sily
a veľkých možností.
Ale jedna z najstarších olympijských
disciplín žije aj ďalej. A luk stále
ostáva magickou zbraňou, ktorú
skrotí len dokonale pevná myseľ.

Ak si predstavíme pomyselnú evolučnú schému vývoja luku, vidíme, ako sa ohnutý konár pretransformoval na plnoautomatickú zbraň a ako sa živá korisť zmenila na plastovú atrapu. Celé sa to začalo pravdepodobne v časoch, keď ešte neexistovali supermarkety a naši predkovia, stále vo vývoji, potrebovali naplniť svoje hladné žalúdky. Určite bol impulzom na jeho vynájdenie hlad, ale mohol to byť aj strach. Luk si našiel svoje miesto, či už išlo o lov, alebo o obranu.

Historické záznamy sa rôznia, ale univerzálny záver by mohol znieť, že približne tridsaťpäťtisíc rokov dozadu si človek všimol, že sila, ktorou sa dokázal vyrovnať ohnutý konár, je pomerne veľká. Najstaršie zachované luky sa našli v roku 1940 v Holmegardských bažinách v Dánsku. Na ich výrobu použili brestové drevo a celková dĺžka rukoväte merala meter a pol. Skúmaním sa dokázalo, že pochádzali z doby bronzovej.

Užitočný nástroj

Možno dôvody, o ktorých sa domnievame, že predchádzali vynájdeniu luku, sú úplne iné. Nikto však nepochybuje, že naši predkovia používali luk na lov zvierat. V začiatkoch objavovania možností, ktoré luk ponúkal, to bolo skôr eliminovanie únikových možností zvieraťa, ako ich samotné zabíjanie. Takéto domnienky potvrdzujú maľby pravekých umelcov v jaskyniach v Škandinávii, v Španielsku a Francúzsku. Hlinková maľba v jaskyni Cueva de los Caballos pri Albocarer v Španielsku, nazvaná „Lov jeleňov“, veľmi dobre znázorňuje spôsob lovu zveri a vyspelosť streľby z luku v tých časoch.

O niečo neskôr už „človek rozumný“ pochopil, že ostrý šíp vie nepríjemne zraniť, či dokonca zabiť. A to nielen zviera, ale aj človeka. Luky dosahovali dĺžku okolo dvoch metrov, šípy boli dlhé meter a viac. Boli to skôr vrhače oštepov, ako presné a ďalekonosné zbrane. Na šípoch sa nevyužívali žiadne hroty. Ako ostrie slúžila zrezaná špička. Neskôr, v dobe kamennej, už človek bežne vybavoval šípy kamennými hrotmi. V dobe bronzovej a železnej sa na šípoch používali oveľa prepracovanejšie hroty.

Dokazujú to písomné doklady o používaní luku v staroveku, ktoré môžeme nájsť v Malej Ázii. Vo vykopávkach v pyramídach z rôznych dôb na miestach, kde kedysi stáli ríše ako Asýria, Babylonská ríša, Fenícia, alebo aj Egypt, nachádzame dodnes obrazovým a klinovým písmom do stien vytesané záznamy o používaní luku. Písomným dokladom o využívaní luku je napríklad aj Starý zákon, kde sa na niekoľkých miestach hovorí o luku, šípoch a tulci.