Metropolu, kde sa stretávajú všetky národy sveta a bez väčších konfl iktov sa vzájomne tolerujú a ignorujú zároveň. A čo môže byť krajšie, ako vidieť celý svet na jednom mieste? Takom originálnom, jedinečnom a kúzelnom. Najmä ak priamy let na letisko JFK trvá len niekoľko hodín, ponuka ubytovania je obrovská a kurz dolára neustále klesá.

Nenaplnené očakávania

Už len samotná cesta do Štátov je dobrodružstvo, ktoré sa v mnohých prípadoch začína ihneď pri čakaní na víza. Pokračovať môže v lietadle plnom pasažierov s americkým snom v hlavách a kvalitnou zásobou alkoholu v príručnej batožine.

Svoje si užil aj Jozef Dudáš. „Počas nášho letu sme zažili vystúpenie opitého Gruzínca, ktorý si agresívnym správaním na palube získal len miestenku na zozname nežiaducich osôb“, spomína. Vyvrcholenie však prichádza až na colnici, kde sa rozhoduje o budúcnosti. Tam sa to všetko začne alebo skončí. Ak máte šťastie, úradník vám položí dve-tri zdvorilostné otázky, odfotí si vás a odoberie vám odtlačky.

Ak šťastie na pohodového colníka nemáte a pripletú sa k tomu aj problémy s papiermi, môžete v tejto zóne nikoho, ktorú ovládajú Američania, stráviť aj niekoľko hodín. V tých horších prípadoch aj niekoľko dní. Ďalšie koleso šťastia sa roztáča pri čakaní na batožinu. Kto cestoval do Spojených štátov viackrát, určite pozná príbeh o stratených kufroch. Veľa z týchto bestsellerov má však šťastný koniec. S pečiatkou v pase a s kufrom v ruke už nikomu nič nebráni dobyť pupok sveta, ktorý v sedemnástom storočí kúpili od miestnych Indiánov Holanďania za necelých dvadsaťštyri dolárov.

Pre Východoeurópana, ktorý v sebe živil ideálne predstavy o zasľúbenej krajine príliš dlho bez toho, aby si ich overil na vlastnej koži, môže prvý dojem pôsobiť veľmi mätúco. Niečo podobné zažil aj Jozef Dudáš. „Keď som vyšiel z letiska, zdalo sa mi, že New York sa nijako zvlášť nelíši od ostatných svetových metropol. Nezdalo sa mi, že je iný, ako napríklad Paríž. Ale už o niekoľko minút neskôr som pochopil, že bude predsa len v niečom odlišný. Okolo seba som videl bezprostredných ľudí bez komplexov a predsudkov. A to bola veľmi pozitívna správa hneď na úvod.“

Homo turistikus

Z pohľadu turistu je New York veľmi špecifi cká turistická destinácia. V prvom rade je príliš veľký na to, aby sa dal dokonale preskúmať. Má však niekoľko výhod. Infraštruktúra je vyriešená takmer bezchybne. Nezablúdi ani ten, kto zablúdiť plánuje. Ulice a bulváre, ktoré v angličtine poznáme ako „avenue“, tvoria vzájomné kolmice. Okrem kultového metra jazdia v New Yorku autobusy, križujúce všetky dôležité body. Do New Yorku chodia v princípe dva druhy turistov. Tí, čo plánujú stráviť hodiny a dni v múzeách, galériách a iných kultúrnych pamiatkach.

A potom takí, čo radšej spoznávajú miestnu kultúru na uliciach. V tomto je New York dokonalý príklad. Lebo porozumieť mu sa dá naozaj len na uliciach medzi ľuďmi. Cestovateľ Dudáš patrí do druhej skupiny a k pobytu na uliciach pridal aj návštevu hlavných turistických vychytávok, akými je napríklad Socha slobody či Empire State Building. Nevynechal ani štvrť Chinatown, Soho, Little Italy, Harlem, Greenwich Village alebo fi nančný distrikt na dolnom Manhattane, kde kedysi stáli „dvojičky“.

A aj napriek týždňovému pobytu, čo je na také mesto ako New York prikrátko, stihol vďaka dobrej infraštruktúre vidieť všetky položky z plánovaného zoznamu. „Orientácia v metre mi na začiatku robila problémy, pretože ten systém je rozsiahly a možností, kam ísť, je príliš veľa. Ale keď som to celé pochopil, vedel som sa dostať úplne všade.“

Underground

Newyorské metro je kultúra, ktorá rozkvitá pod zemou. Ľudia sa tam menia na bezvládne bytosti. Je to miesto, kde sa žije. Bezdomovci stále a pracujúci desatinu normálneho dňa. Metro je pracovný nástroj a nutnosť, bez ktorého by ste sa nedostali nikam. Zaujímavé na tom je, že polovica užívateľov metra ním jazdiť nemusí, teda aspoň nie z fi nančných dôvodov. Ale aj tak ním jazdia, pretože jazdiť v New Yorku autom znamená vyjsť o hodinu a pol skôr.

Vzdialenosti medzi zastávkami sú dlhšie, v najhlavnejších uzloch je stále plno, stanice majú vo väčšine prípadov podobnú atmosféru, biele kachličky kombinované s modrými, ktoré mozaikou znázorňujú názov stanice. Cestujúci sa musia prepletať spleťou chodieb a nájsť práve ten svoj prestupný uzol, kde sa dá prestúpiť až na dvanásť liniek. Najcharakteristickejšou črtou metra, ktorá robí z tejto spleti tunelov a betónových chodieb jednotný celok, sú slobodní umelci, zabávači a blázni, jednoducho tí, ktorým „osud“ do vienka nadelil chudobu.

Sú však takí vynachádzaví, že na každom voľnom priestranstve a nástupišti vidieť černošské kapely, umelcov všetkého druhu, originálnych performerov, básnikov a často aj talentovaných hudobníkov, ktorí, ak majú šťastie, objaví ich niekto „z brandže“. Metro v New Yorku je bezpečné. Zločinnosť od polovice osemdesiatych rokov stabilne klesá a z módy vychádzajú aj grafi ty. Je síce špinavé, ale to patrí k tomu. Dôležité je, že sa s jeho pomocou dostanete všade.

Na Coney Island

Približne štyridsať minút trvá cesta metrom z Manhattanu na konečnú v Brooklyne. A prečo práve na koniec Brooklynu? V najjužnejšej časti leží Coney Island, obľúbená destinácia Newyorčanov, kde sú pláže obmývané Atlantickým oceánom, zábavné parky a v zimných mesiacoch takmer vyľudnená drevená promenáda „Brighton Beach“, ktorá sa tiahne pozdĺž celého pobrežia. „V zime tam z pohľadu náročného turistu nie je nič zaujímavé, ale to prostredie ponúka jedinečný feeling. Nie je to, ako keď sa u nás prechádzate po rozbitej hrádzi.

A určite to má svoje čaro, aj keď sú hlavné atrakcie zavreté.“ Pri návšteve Coney Islandu majú turisti možnosť spoznať New York z tej druhej strany, ale nejde len o relatívny pokoj, ktorý toto miesto ponúka. Práve to, že je Coney Island súčasťou najľudnatejšej časti New York City, Brooklynu, kde žije obrovský mix prisťahovalcov, ho predurčuje stať sa miestom, ktoré vo vás zanechá zážitok na celý život. Život tu plynie pomalšie, po hrádzi sa prechádzajú päťdesiatnici udržujúci si takto kondíciu. Patria k tomuto miestu asi tak, ako patrí k Manhattanu Broadway.

„Pri prechádzke po promenáde ma prekvapilo, že väčšina miestnych podozrivo pripomína obyvateľov bývalej ruskej federácie.“ Je to tak, nielen Coney Island, ale Brooklyn vo všeobecnosti je skladbou obyvateľov dokonalým mixom etník a národností. Ale Rusi sú v tomto naozaj výnimoční. Aj napriek tomu, že s matičkou Rusou nechcú mať už nič spoločné, svoje tradície a zvyky si dokonale zasadili do kapitalistických newyorských reálií.

Aj z hollywoodskych filmov veľmi dobre známa Grand Central

Ruská prohibícia

Južná časť Brooklynu si zachováva svoju rázovitosť aj napriek tomu, že na Manhattane sa všetko ťahá do neba. Budovy v časti Coney Island pripomínajú naše paneláky, pravý mrakodrap tam nenájdete. A potom tam sú, samozrejme, Rusi. Sú všade. Majú svoje obchody, reštaurácie, označené nápismi v azbuke. Celé to vyzerá ako ruský film odohrávajúci sa v Amerike.

Ak chcete vidieť, ako sa prejavuje prienik dvoch odlišných kultúr, určite vyskúšajte niektorý z miestnych pubov. Je ich veľa a pri ich hľadaní svoje služby ochotne ponúkne každý okoloidúci. „Keď som sa jedného takého opýtal, aby mi nejaký pub odporučil, ochotne ma tam zaviedol. A cestou mi rozprával, aký je spokojný, koľko cestuje, a že do vlasti sa už určite nevráti.“ Na Coney Island nemáte problém kúpiť hocičo ruské, pirohy, alebo napríklad pravý ruský kaviár v konzerve, navyše za veľmi príjemné ceny. „Ja som si objednal v reštaurácii boršč.

Nebol príliš dobrý, ale oveľa väčšie prekvapenie ma čakalo, keď som v jedálnom lístku nenašiel pivo. Obsluha mi odporučila neďaleký obchod, kde som si bol pivo kúpiť. Vypil som ho, samozrejme, v tej reštaurácii,“ spomína na zážitky z Coney Island Dudáš. Z Brooklynu sa dá dostať naspäť na Manhattan cez Brooklynský most. Najobľúbenejší visutý most cez East River, symbol moderného mestského spôsobu života. Odborníci ho považujú za estetický koncept, zázrak z ocele a kameňa. Ale taký je celý New York. Len k oceli a kameňu sa pripojilo aj sklo.

Oddychujúci Rusi na Brighton Beach v Brooklyne

Newyorský sloh

Veľa stavebných a architektonických skvostov New Yorku vybudovali v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Postavené sú v štýle art deco a k najslávnejším patria budovy Empire State a Chrysler. „Práve táto budova ma upútala asi najviac, v skutočnosti je naozaj nádherná. Na zaujímavosti jej pridáva aj prostredie, kde bola postavená. Práve táto časť New Marcela Hossu a jeho spoluhráčov vás vyjde aj päťnásobne viac. Ale turisti sem chodia najmä kvôli výhľadu z osemdesiateho šiesteho poschodia Empire State Building.

Počas dňa je tu neuveriteľný nával, oplatí sa prísť večer a vidieť New York zaplavený miliónmi neónov. „Ja som to vyskúšal, ale o niečo viac sa mi páčil výhľad z observatória Rockefeller centra, kde nie je až taký pretlak turistov. A pohľad na New York je porovnateľný. Bol to povznášajúci pocit mať celé mesto ako na dlani,“ spomína s nadšením Jozef Dudáš. Za spomenutie určite stojí aj prekrásna Katedrála svätého Patricka, ktorá učupená medzi vysokými mrakodrapmi pripomína rozprávkovú kulisu. A, samozrejme, zabudnúť netreba na ďalší architektonický skvost.

Veď neuvidieť v New Yorku Flatiron Building postavenú v roku 1903, je ako navštíviť Paríž a nevidieť Eiff elovu vežu. Stojí na križovatke troch ulíc, Dvadsiatej tretej, Piatej avenue a slávnej Broadway a svojím tvarom pripomína žehličku. Ale zoznam takzvaných „must see“ položiek je v New Yorku príliš dlhý a sedem dní príliš krátko.

Jedna z mnohých tvárí Piatej avenue

Obrovské prázdno

Zaujímavé na New Yorku je, že tu nenájdete čisto modernú časť. Dokonca aj časť Financial District na dolnom Manhattane ponúka paletu starej a novej architektúry. Nad betónom a železom však prevažuje sklo. Ani neslávne slávny Ground Zero už nepôsobí tak zničene. „Už tam nevidieť znaky útoku, okolité budovy sú opravené a miesto, kde kedysi stáli Dvojičky, je oplotené. Opravená je aj zastávka metra. Ale niečo tam ostalo. Ostalo tam prázdno, ktoré cítiť.“

Dôsledky útokov z roku 2001 vidieť aj na iných miestach. Američania si odvtedy dôkladne strážia všetko národné, všetko, čo ukazuje na ich hrdosť. Len tak napríklad. V New York City slúži približne tridsaťpäťtisíc policajtov a ten okrídlený slogan „To Serve And Protect“ naozaj nie je len reklamným heslom, ale skutočným poslaním, ktorým sa naozaj riadia. Hoci sa ich snaha o bezpečnosť môže zdať prehnaná. Najviac to pociťujú práve cudzinci a turisti.

Nielen na letiskách. „Počas výletu na Sochu slobody som prešiel kontrolou hneď na začiatku pri vstupe na loď smerujúcu na Ostrov slobody. Tam už sme sa mohli pohybovať voľne, ale každý, kto chcel vojsť aj do sochy, musel podstúpiť ďalšiu prehliadku.“ Našťastie v New Yorku je množstvo verejných a nestrážených miest, ktoré sa oplatí vidieť.

Napríklad komplex devätnástich budov Rockefeller centra alebo najväčšia stanica na svete Grand Central a jej štyridsaťštyri nástupísk. A, samozrejme, Time Square. Tomu sa nevyhne asi nikto. Charakterizovať New York niekoľkými slovami je pravdepodobne ťažšie, ako Prechádzajú cez neho linky metra 1, 2, 3, 7, N, Q, R, W, a aby toho nebolo málo, premáva tam aj shuttle, teda kyvadlo, ktoré jazdí v noci z jedného konca na druhý.

Vo svojej podstate je však „námestie času“ len dobre spropagovanou atrakciou a komu sa nepáčia svietiace reklamy či vysoká koncentrácia turistov, určite sa poberie na iné miesto. V rytme zvuku trúbiacich taxíkov a davu so slúchadlami v ušiach.

iPod Nation

Charakterizovať New York niekoľkými slovami je pravdepodobne ťažšie, ako vymenovať tri národné jedlá Veľkej Británie. New York sa mení, život v ňom pulzuje bez prestávky. Jediné, čo ostáva, sú žlté taxíky a stánky s hotdogmi, z ktorých je každý „ten najlepší v meste“. Ale New York, to sú predovšetkým ľudia, ktorí prichádzajú zo všetkých kútov sveta, aby tu začali niečo nové. Je to generácia, ktorá nemá predsudky a ich jediným charakteristickým znakom je nonstop zapnutý iPod.

Nie je to však prejav sociálneho statusu, ale súčasť kultúry. Všetci sú rovnakí, slovo iný tu neexistuje, pretože iný tu znamená byť normálny. „Ľudia sa tu neposudzujú podľa toho, ako vyzerajú, nezáleží, či má niekto na ruke breitlingy, alebo nie. U nás sa ľudia značkujú a sú z toho dojatí. A tu je to úplne naopak, nerozoznávajú sa podľa toho, čo majú na sebe, šaty tu nie sú prejavom spoločenského postavenia, ale nástrojom na zakrytie vlastnej nahoty.“ Na druhej strane však stoja individuálne záujmy jedincov, ktorí musia prežiť v džungli nástrah.

Paradoxne sa tieto ich potreby nijako neprejavujú navonok. Šoféri sú trpezliví, predavači ochotní a ľudia milí. „Ale ak by som mal dať do vzťahu Newyorčanov a Indov, musel by som porovnávať dva odlišné svety. Indovia sa pre straty materiálneho charakteru vôbec netrápia. Nikdy nepoznali ten pocit vlastniť majetok. Naopak u Newyorčanov prevažuje materiálna stránka, každý tu ide za tým, aby sa čo najlepšie zabezpečil.“ V New Yorku sú tieto potreby nevyhnutné, veď žiť v meste, ktoré nikdy nespí, je veľmi náročné. Slabých toto mesto zhltne a odvážnym ponúkne nevídané dobrodružstvo.

Ranná cesta do práce na Wall Street