diners club magazine
Diners Club magazine 2/2010

„V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet.“

Osobnosť

/indické príslovie/

„Ak živý organizmus prichádza o krv, umiera. Predtým sa ešte zmieta v kŕčoch. Vysušovaním krajiny púšťame žilou prírode. Kým ekosystém skolabuje, nastávajú živelné pohromy – aj príroda má pred kolapsom kŕče. Ak chceme zachrániť organizmus, potrebujeme zastaviť krvácanie. Ak chceme prinavrátiť vitalitu prírode a zbaviť ju pohrôm, potrebujeme zastaviť vysušovanie povodí,“ myslí si hydrológ a občiansky aktivista Michal Kravčík.

Ako sa zo stavbára stal ochranca vody?
Keďže mi odporúčali študovať niečo iné než to, po čom som túžil, v strachu, že to nezvládnem, som študoval aj to, čo som nemusel. Kdesi v podvedomí som stále túžil po umeleckom cítení. Zrejme sa tak do mojej profesionálnej kariéry dostali aj prvky, ktoré môj život ovplyvnili natoľko, že som začal vnímať vodu ako živý organizmus. V školách sa učí, že voda má tri skupenstvá. No ja som pochopil, že ich má štyri. Štvrtým je samotný život v unikátnych podobách rastlinnej a živočíšnej ríše. Už len fakt, že mi kladiete otázky a ja odpovedám – kto vlastne vedie tento rozhovor? Nie je to náhodou voda? Neviem si predstaviť, ako by sme viedli tento rozhovor, keby sme boli „vysušené placky“, teda keby naše organizmy boli bez vody. Najnovšie poznanie o vode ide ešte ďalej. Tvrdí, že voda má pamäť. Ak by to bolo naozaj tak, potom má logické vysvetlenie aj náboženstvo. To tvrdí, že život je večný. Lebo keď človek zomiera, voda sa z neho vyparí a odchádza do neba. Po kondenzácii sa vracia na zem, kde štartuje nový život a odovzdáva mu pamäť z predchádzajúceho života.

Nie je to trochu pritiahnuté za vlasy?
Možno áno, ale stále je tu základná otázka, ako voda ovplyvňuje náš život. Vieme o tom, že asi 70 % nášho tela je z vody. Vieme tiež, že plochu našej planéty rovnako asi zo 70 % tvorí vodná hladina. Rovnako vieme, že nebyť vody, tak neexistujeme. Preto je veľmi divné, že poznaniu, čo to vlastne voda je, venujeme takú malú pozornosť. Veď v našom systéme vzdelávania je voda až kdesi na konci! Napriek tomu, že všetko živé pochádza práve z nej. Akýkoľvek život závisí od toho, či v prostredí voda je alebo nie je. Renomované svetové vedecké ústavy sa venujú akurát tomu, ako mať dostatok vody pre ľudí, potraviny i priemysel. Ešte kurióznejšie je, že veľa expertov podsúva verejnosti informácie o raste extrémnych prejavov počasia, povodniach, suchu, nedostatku vody i potravín, roztápaní ľadovcov i stúpaní hladín oceánov ako o jasných dôkazoch klimatických zmien. Tvrdia, že ich zapríčiňuje zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov CO2 v atmosfére. Ale veď všetky spomínané javy predsa súvisia s vodou! Tento faktický rozpor je pre mňa nepochopiteľný.

Na základe čoho ste sa dopracovali k takto odvážnemu tvrdeniu?
Tridsať rokov sa akoby nedopatrením potulujem v prostredí, ktoré oficiálnym trendom nič nehovorí. V tomto prostredí som sa svojou tvrdohlavosťou dopracoval k poznaniu, ktoré mi umožňuje hovoriť nahlas o tom, čo si iní zatiaľ nevšimli. Keď sa však obzriem dozadu, samozrejme aj ja, ako každý hydrológ, som pôvodne chcel budovať tie najväčšie priehrady. Napríklad v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied som svojho času robil výskum hydrológie vnútorných vôd Východoslovenskej nížiny.

Prišiel som však na to, že odvodnenie nížiny bolo len vyhodených päť miliárd vtedajších československých korún a nezmyselný boj s prírodou. Keď sa to dostalo na verejnosť, vyhodili ma. Prvým veľkým nezávislým projektom, do ktorého som sa so svojimi spolupracovníkmi pustil, bola „Modrá alternatíva“. Išlo o alternatívu k budovaniu priehrady Tichý Potok v Levočských vrchoch, ktorá však oproti vybudovaniu priehrady bola viac ako desaťnásobne lacnejšia. Nakoniec sme výstavbu priehrady zastavili a okolo týchto aktivít sme získali veľmi zaujímavé poznatky. V organizácii Ľudia a voda sú hlavne dobrovoľníci, ktorí sa snažia prichádzať s inovatívnymi riešeniami. Keď niekoho presvedčíme, aby nám na naše „uletené“ inovatívne riešenia dal peniaze, potom projekt, ktorý sme si vymysleli, aj riešime.

O výsledky projektu Vodný les Michala Kravčíka (vpravo) sa zaujímal aj princ Filip, vojvoda z Edinburghu (vľavo).

Naznačili ste, že ste sa dopracovali aj k poznaniu príčin extrémnych prejavov počasia...
Ďakujem, že kladiete otázku o extrémnych prejavoch počasia a nie o globálnom otepľovaní. Pripomínam, že globálne otepľovanie nemusí mať nič spoločné s rastom extrémnych prejavov počasia. Prečo? Lebo na našej planéte môže byť priemerná teplota aj o 5 °C vyššia ako je teraz a nemusí dochádzať k extrémnym prejavom počasia. S podmienkou, že atmosféra bude hustejšia, resp. jej vrstva silnejšia. V prípade silnejšej skleníkovej vrstvy bude teplotný režim Zeme viac vyrovnanejší s menšími zmenami medzi dňom a nocou, medzi letom a zimou, a budú aj menšie predpoklady pre náhle zmeny počasia. Takže podľa mňa je to presne naopak. Náhle zmeny počasia, aké sme napríklad zažili počas posledných Vianoc, hovoria o znižovaní skleníkových plynov v atmosfére a nie o ich zvyšovaní.