Začalo sa to školským projektom jedného študenta, ktorý bol nespokojný s čítačkou odtlačkov prstov v univerzitnej knižnici. Po piatich rokoch dvaja mladí Slováci riadia fi rmu, ktorej produkty sa predávajú po celom svete od Banskej Bystrice cez Washington, Dillí až po africké krajiny ako Mozambik či Ghana. Spoločnosť Innovatrics je dnes vo svojom odbore známym pojmom na celom svete.

Odtlačky prstov
Každý z nás má na vnútorných vankúšikoch prstov papilárne línie, ktorých základnou úlohou je zvyšovať citlivosť prstov a zlepšovať tak hmat. S vedou zaoberajúcou sa odtlačkami prstov sa zaoberali už starovekí Babylončania a už začiatkom nášho letopočtu sa ako forma podpisu používali v Číne a Japonsku. V Európe sa ich existenciou začali vedci zaoberať až koncom stredoveku, aj to len sporadicky.

V roku 1823 urobil veľký krok v ich výskume český biológ papilar linia www, ale trvalo to až do konca 19. storočia, kým sa poznatky začali využívať v kriminalistike. Dnes sa používajú na jednoduchú identifikáciu osôb najmä v krajinách, kde nefunguje systém matrík či osobných dokladov. Svoje unikátne odtlačky nemajú len ľudia, ale aj niektoré zvieratá, ako napríklad druhy primátov, koaly či dokonca ryby. Podľa istej austrálskej vedeckej štúdie je veľmi ťažké, dokonca aj s pomocou elektrónového mikroskopu, rozoznať odtlačky človeka a koaly.

Vo voľnom čase
Dnes celosvetovo úspešný biznis sa zrodil v hlave Jána Luntera, ktorý študoval informačné technológie v Paríži. Ako hovorí, vo svojom voľnom čase si chcel vyskúšať väčší projekt. „Náhodou som narazil na odtlačky prstov. V škole sme mali takýto skener, ktorý však nefungoval úplne dobre. Nie vždy ma rozpoznal,“ hovorí o svojich začiatkoch s biometriou. Po polročnom vývoji sa rozhodol predstaviť svoj softvér do súťaže organizovanej talianskou univerzitou v Bologni, kde bolo prihlásených niekoľko desiatok univerzitných aj komerčných programov na rozpoznávanie odtlačkov prstov.

Vo všetkých súťažných kategóriách sa umiestnil na medailových priečkach a hneď sa mu s ponukami začali ozývať rôzne spoločnosti. „Nechcel som však len jednorazovo predať algoritmus, ale rozhodol som sa založiť fi rmu,“ hovorí podnikateľ, ktorého cesta bola vopred určená jeho prioritami a povahou. „Nikdy ma nelákala práca vo veľkej fi rme, ktorá na jednej strane poskytuje istoty, ale na druhej strane určitým spôsobom obmedzuje vašu slobodu. Väčšina mojich spolužiakov po promócii presne vedela, koľko budú zarábať v roku 2009 a na akej pozícii asi budú sedieť v roku 2015. Ja som si vybral svoju vlastnú cestu,“ hovorí dnes.

Spoločnosť Innovatrics tak uzrela svetlo sveta v septembri 2004, vtedy ešte s hlavným sídlom v Paríži. Po pol druha roku sa Ján Lunter a jeho kamarát a obchodný partner Viktor Fischer rozhodli postupne sa presunúť do Bratislavy. „Máme ešte aj francúzsku pobočku, ale základ fi rmy je tu. Prezentujeme sa ako francúzskoslovenská fi rma, ale je to viac z historických a marketingových dôvodov. Pre návrat domov sme sa rozhodli kvôli nižším nákladom aj našim životným preferenciám. Išlo to dosť prirodzene,“ hovorí dnes spolumajiteľ úspešnej fi rmy, ktorá robí biznis na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Momentálne vo fi rme pracuje asi pätnásť ľudí, ide najmä o programátorov a obchodníkov, ktorí produkty ponúkajú klientom.

Spoločnosť má pobočky napríklad v Prahe či Banskej Bystrici, väčšinu biznisu riešia cez lokálnych obchodných partnerov po celom svete. Ako Lunter hovorí, kvalita ich softvéru spočíva najmä v rýchlosti a presnosti identifi kácie. Nejde o jednoduchú záležitosť. Programy musia vedieť rozoznať desiatky miliónov odtlačkov. Navyše, prst sa pri pritlačení na skener vždy zdeformuje iným spôsobom a človek môže položiť vždy inú časť prsta. Softvér tak musí byť schopný „vypočítať“ aj zvyšok celého obrazu.

Dôležitý je pomerne vysoký výkon počítača, ale aj softvéru. „Pred pár rokmi boli bežné rýchlosti okolo päťtisíc porovnaní za sekundu. Náš interný benchmark dnes hovorí o 1,5 milióna porovnaní za sekundu pri typickom počítači,“ vysvetľuje Lunter.

Daktyloskopia
Pojem daktyloskopia prvýkrat použil argentínsky policajný úradník Juan Vucetich, ktorý začal skúmať unikátnosť odtlačkov jednotlivých ľudí. Prvý prípad, kedy páchateľku usvedčil jej krvavý odtlačok na dverách, vyriešili práve jeho kolegovia z Buenos Aires v roku 1892. O päť rokov neskôr otvorili v indickej Kalkate prvé kriminalistické daktyloskopické oddelenie, ktorého pracovníci položili základy celej disciplíny v policajnej práci.

Daktyloskopia sa stala čoskoro veľmi populárna, používal ju aj románový hrdina Sherlock Holmes z pera Arthura Conana Doyla. Kriminálnici sa spočiatku usilovali svojich odtlačkových línií zbaviť zodraním či popálením, po zahojení sa však vždy objavili v pôvodnej podobe. Za vyše sto rokov využívania v kriminalistike sa nestalo, že by sa u dvoch ľudí, ktorí nie sú jednovaječné dvojčatá, vyskytli rovnaké odtlačky.

Biznis v Afrike
Slovenskí zákazníci sa starajú asi o desatinu fi remného obratu. Najčastejšie ide o dochádzkový softvér, ktorý umožňuje zamestnávateľom lepšie kontrolovať svojich pracovníkov. Ako Lunter hovorí, ide najmä o súkromné spoločnosti, z parlamentu sa im vraj zatiaľ neozvali. „Chodili nám také maily, keď bola aféra s podpisovaním pána Slotu. Nemyslím si však, že je to otázkou dňa,“ smeje sa. Takýto dochádzkový systém z vlastnej produkcie používajú aj vo vlastnej spoločnosti.

Zákazníkom ho dodávajú aj so zariadeniami – softvér naprogramujú oni, skenery kupujú zo zahraničia a „skrine“ im vyrábajú slovenskí dodávatelia. Takmer polovica biznisu spoločnosti dnes prebieha v Afrike. Ich softvér používajú úradníci pri vydávaní pasov v Ghane, vodičských preukazov v Malawi, v Mozambiku zas zabezpečoval, aby desiatky miliónov obyvateľov pri voľbách neskúšali odovzdať svoj hlas dvakrát. V Etiópii napríklad na základe odtlačku prsta vydávajú sociálne dávky a Innovatrics momentálne dostali aj zákazku na kontrolovanie neprístojných fanúšikov na budúcoročných majstrovstvách sveta vo futbale.

„Ak sa niekto bude na štadióne správať agresívne, jeho odtlačky sa dostanú do bezpečnostnej databázy. Na ďalšie zápasy ho už nepustia,“ vysvetľuje Lunter. Trh sa rozvíja aj v Indii. V krajine majú dnes rozbehnuté projekty, ktoré hovoria o stovkách miliónov ľudí. Napriek tomu, že množstvo ich partnerov pochádza z krajín tretieho sveta, až na pár nepríjemných prekvapení podľa Luntera väčšinou narazili na zodpovedných a korektných partnerov.

V časoch globalizácie sa už aj v rozvojových krajinách nájdu fi rmy, ktoré fungujú solídnym „európskym“ spôsobom. Treba sa však pripraviť na to, že v komunikácii s nimi narazíte na iné zvyky. „Bežne vám príde správa s koncovkou gmail alebo yahoo a tvári sa ako fi remný mail. Ono to v skutočnosti aj je fi remný mail a tamojšie fi rmy sa čudujú, prečo ich európski či americkí partneri neberú vážne.“ Najväčší kultúrny šok zažil podľa svojich slov v Indii. Počas rokovania si jeho obchodný partner najskôr vyzul topánky a neskôr aj ponožky. „Poznali sme sa iba pol hodinu, ale tváril sa pri tom úplne prirodzene.

Človek naozaj neočakáva takú familiárnosť, s ktorou sa u nás nestretnete ani po niekoľkých rokoch.“ V Afrike tiež narazili na kultúrne rozdiely a iné vnímanie zákazníkov. „Je zaujímavé, že majú radi iný druh dizajnu. Do Ghany sme dodávali terminály so snímačmi na odtlačky. Prototyp bol spravený v plechovej skrinke s tým, že ďalšie dodávky už budú v plaste so zaoblenými hranami a podobne.

Naši partneri však doslova buchli do stola a povedali, že im ide o pevné riešenie, že plech je výborný pre Ghanu a či by mohol byť o niečo hrubší,“ smeje sa Lunter. Okrem biznisu v Afrike a Ázii obchodujú aj na o niečo „nudnejších“ trhoch západnej Európy a Severnej Ameriky. Ich softvér na otváranie dverí pomocou odtlačkov používa niekoľko veľkých koncernov v USA, vo Veľkej Británii sú takto zabezpečené školské zariadenia. „Čím sú žiaci mladší, tým viac sa im strácajú rôzne školské kartičky. Je to aj o bezpečnosti, aby sa do školy nedostal niekto nepovolaný. Rodičia sú navyše informovaní, kedy ich dieťa prišlo a odišlo a či náhodou nechodí poza školu,“ hovorí Lunter.

Biometrické údaje
Rozpoznávanie častí ľudského tela sa dnes zďaleka neobmedzuje na kriminalistiku a odtlačky prstov. S väčším či menším úspechom sa vo svete používajú okrem samotných odtlačkov aj mapy žíl prstov či dlane, štruktúra dúhovky či očného pozadia, vzájomná poloha očí, nosa a iných častí tváre, rozmery hlavy či tvar ucha. Pomerne využívaným spôsobom autorizácie a identifikácie je hlas, ale najnovšie aj pach či DNA.

Mnohé organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú, že môže ísť o nevhodný zásah do súkromia jednotlivca, spoločenská potreba využívania biometrických údajov je však stále širšia, a tak jej rozvoju aktivisti pravdepodobne nezabránia. Ako forma bezpečnostnej či imigračnej politiky alebo identifikácie sa používajú napríklad v Spojených štátoch, Nemecku, Japonsku, Británii, Austráli, Kanade, Izraeli, ale napríklad aj v Iraku či mnohých rozvojových krajinách Ázie a Afriky.

Široké možnosti
Biznis fi rmy Innovatrics je sústredený najmä vo vzdialených častiach sveta. Aj našinec sa však môže stretnúť s ich produktmi. „Môže sa mu stať, že keď pôjde do Ameriky a bude prechádzať imigračnou kontrolou, náš algoritmus bude analyzovať jeho prst. Alebo sa s ním stretne na štadióne v Južnej Afrike,“ hovorí Lunter. Podľa jeho slov totiž význam odtlačkov bude v budúcnosti stúpať, a aj keď to asi nebude o pár rokov, časom pravdepodobne úplne nahradia kľúče. V Severnej Amerike sa už objavili aj pokusy s platením pomocou prsta.

Zatiaľ boli kvôli nedostatočnému technickému zázemiu neúspešné, ale všeobecne sa očakáva, že by v budúcnosti mohli nahradiť plastové platobné karty. Dnes je táto forma veľmi populárna. Ostatné metódy rozpoznávania totiž často vedia len overiť identitu, ale nevedia priamo identifi kovať konkrétnu osobu spomedzi miliónov ďalších. „Odtlačky sú menej invazívne, ako keď vám niekto skenuje dúhovku. Sú lacnejšie ako získavanie biometrických údajov z očí a presnejšie ako skúmanie tváre.

Dnes tvoria väčšinu trhu,“ vysvetľuje autor úspešného rozpoznávacieho softvéru. Ani v tomto smere však pravdepodobne vývoj neustane. Už dnes napríklad existujú projekty na identifi káciu na základe usporiadania žíl a vlásočníc v prste. „Dnešný svet je globalizovaný, veľa ľudí cestuje a potreba identifi kovať ich je veľká. Spoločenská potreba biometrie bude stúpať,“ hovorí Lunter. Otázkou je, samozrejme, zabezpečenie súkromia, ktoré mnohí považujú pri poskytnutí svojho odtlačku za ohrozené.

Okrem toho treba predísť aj riziku zneužitia, ktoré hrozí pri veľkých databázach. „Keby niekto chcel, váš odtlačok získa prakticky odvšadiaľ. Dnes existujú metódy, pomocou ktorých môže človek získať váš odtlačok zo svojej dlane, ak si podáte ruku,“ hovorí Lunter. Úlohou výrobcov a vývojárov je zabrániť možným spôsobom zneužitia a postarať sa o to, aby boli nepoužiteľné. Pri moderných čítačkách odtlačkov je napríklad bežné, že rozpoznajú živý a neživý prst. Scény so sfalšovanými odtlačkami bežné z akčných sci-fi fi lmov teda v realite pravdepodobne nezažijete.

Na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu novinky pribúdajú prakticky každý deň, a preto sa fi rmy v tomto sektore rozhodne nenudia. Základným predpokladom úspechu je neustále zlepšovanie a zdokonaľovanie produktov v boji s konkurenciou. „Potreby identifi kovať ľudí sa stále zväčšujú. Kedysi bol veľký projekt s miliónom osôb, dnes sú to desiatky, možno až stovky miliónov odtlačkov. Náš softvér musí zvládať veľké počty a poskytovať stabilitu systému, aj keď padne polovica počítačov, na ktorom pracuje,“ vysvetľuje Lunter. „Ďalšou výzvou do budúcnosti je prepojiť odtlačky s inými biometrickými údajmi, ako napríklad spoznávanie tváre a podobne,“ prezrádza.