V prístupe k výžive sa ľudstvo ešte nikdy tak nevzdialilo od prírody, neporušilo jej zákony ako v súčasnosti. Zvieratá zháňajú obvykle potravu veľmi ťažko a často hladujú. Po mnoho tisícročí sa tak správal aj človek. Hlad bol nevyhnutnou súčasťou života. Dnes si potravu obstarávame ľahko, mnohí bez akejkoľvek námahy. Dosiahli sme víťazstvo nad krutou prírodou?

Názory oficiálnej medicíny
Oficiálna medicína má voči hladovaniu vyslovene nepriateľský postoj. V učebniciach sa väčšinou možno dočítať, že v organizme sa v čase hladovky rozvíja acidóza (prekyslenie, vyčerpanie alkalických zásob krvi). Zvyšuje sa aj kyslosť tkanív, zhoršuje sa funkcia pečene a jej schopnosť syntetizovať močovinu. Organizmus stráca cenné bielkoviny, ich množstvo je obmedzené. Hladujúci nemá dostatok minerálnych látok a vitamínov.

To všetko spôsobuje poruchu látkovej výmeny a môže vyvolať rozpad tkaniva a v konečnom dôsledku spôsobiť dystrofi u. V súvislosti s hladovaním sa často uvádzajú pojmy kwashiokor (vzniká nedostatkom bielkovín v strave) a marazmus (vzniká celkovým nedostatkom potravy a energie), ktoré poznáme hlavne z reportáží z chudobných afrických krajín. Sú však známe pokusy s laboratórnymi krysami, ktorým obmedzili prísun potravy. Krysy, ktoré hladovali, žili dva až trikrát dlhšie než tie, ktoré dostávali normálny prísun potravy. Otázkou tak zostáva, do akej miery možno tento poznatok aplikovať na ľudskú populáciu.

Všetky živé tvory hlad dôverne poznajú. Prírodné národy žili (a ich poslední zástupcovia žijú) s hladom jedna ruka, a predsa ich zdravie a telesná kondícia boli a sú obdivuhodné. Všetky náboženstvá a duchovné systémy predpisujú pred vstupom do vyšších stavov a osvietenia pôst. Odborníci opísali všetky zmeny v organizme v dôsledku podvýživy. Choroba z hladu vzniká tam, kde ľudia dlhodobo konzumujú jednostrannú stravu, alebo v dlhodobom priemere majú menej, ako je priemerná denná potreba.

Prírodné národy netrpeli v dlhodobom priemere hladom, ale ani prebytkom. Krátkodobý hlad po neúspešnom love, zlej úrode alebo pridlhej zime. Aj to bol prejav súladu s prírodou. Kľúčovú úlohu hrá psychika. Prírodný človek prežíva momentálny hlad so stoickým pokojom. Bežný jav v živote. Civilizovaný človek je v tomto smere úplne iný...

Z histórie
Hladovka má ako spôsob liečby dlhú tradíciu a možno ju nájsť v najrôznejších historických lekárskych knihách. Hladovanie za účelom zachovania mladosti odporúčali už v starovekom Egypte v 15. storočí pred Kristom. Rôzne dlhý pôst odporúčali svojim nasledovníkom a pacientom Pytagoras, Hippokratés či Abu-Ali Ibn Síná (Avicenna). V stredoveku sa na myšlienky hygieny stravovania a liečby hladom viac-menej zabudlo. Opäť sa začali objavovať až v 16. storočí.

Talian Ludvigo Kornaro (1465-1566) napísal niekoľko traktátov podporujúcich myšlienky maximálnej striedmosti. Friedrich Hoff mann (1686- 1742) odporúčal liečebné hladovanie pri hyperemii (prekrvení), reumatických príznakoch, pri mŕtvici, skorbute, kožných ochoreniach, zhubných vredoch a šedom zákale. Prvá polovica 19. storočia bola obdobím rozkvetu vegetariánstva, vodoliečby a rôznych iných prirodzených metód liečby. Ich súčasťou bol aj pôst. V tomto období môžeme nájsť veľa slávnych stúpencov striedmosti a vegetariánstva ako Voltaire, Rousseau, Schiller, Byron a ďalší.

Liečebné hladovanie sa masovejšie rozšírilo na začiatku 20. storočia. V medicíne sa objavilo reformátorské hnutie, ktoré sa intenzívne venovalo prirodzeným metódam liečby. Jeho najznámejšími predstaviteľmi boli Bircher-Benner, Noorden, Laman a iní. Rakúsky liečiteľ Rudolf Breusse hladovkou liečil leukémiu a niektoré ďalšie druhy rakoviny pomocou zeleninových štiav a liečivých čajov.

Čo je vlastne hlad?

Ako ovplyvňuje naše telo a myseľ?

Akú hrá úlohu v našom živote?

Pre prácu mozgu využíva organizmus energiu len z cukrov. Ako operatívnu zálohu máme cukor k dispozícii len vo forme glykogénu (živočíšny „škrob“) a jeho zásoba v pečeni vystačí len na jeden až dva dni. Po tejto dobe je glykogén preč a my „umierame“ od hladu. Toto obdobie je prvou fázou hladovky. Dôležitý fakt je, že tuky – hlavná energetická zásoba – sa vedia dokonale spaľovať len v prítomnosti cukrov. Biochemici hovoria, že tuky „horia“ v ohni cukrov. Telo je nútené ďalej spaľovať tuky, ale tie bez prítomnosti cukrov „horia“ nedokonale. Ide o druhú fázu hladovky, ktorej produktom sú toxické látky (kyselina maslová a acetón).

Táto fáza trvá do šiesteho až desiateho dňa. Koncentrácia cukrov v krvi prudko klesá a v dychu možno cítiť acetón... Sprievodným znakom sú bolesti hlavy, malátnosť, závraty, slabosť, depresie a podobne. Dôležité je v tomto období odstraňovať jedovaté produkty. Piť veľa vody, pohybovať sa, dýchať na čerstvom vzduchu, podporovať prekrvenie (pomáhajú studené sprchy). Lekári odporúčajú aj čistenie tráviaceho traktu klystírom. Napríklad joga uprednostňuje preplach tráviacich ciest, nasávanie a vypudzovanie vody konečníkom.

Jednotlivé fázy liečebného hladovania

Doba hladovania
□ fáza pokrmového dráždenia – trvá druhý až tretí deň, sprevádzajú ju spomienky na jedlo, škvŕkanie v bruchu, zvýšená tvorba slín, zlá nálada, mierny smäd

□ fáza zväčšenia acidózy – tretí až štvrtý deň, pocit hladu sa zmenšuje až mizne, narastá pocit smädu, môžu sa dostaviť bolesti hlavy, závrate, z úst niekedy cítiť zápach acetónu, povlak na jazyku

□ fáza kompenzácie – piaty až desiaty deň, dochádza k prekonaniu acidotickej krízy, psychický stav sa zlepšuje, zlepšuje sa nálada, mizne pocit telesnej slabosti, štádium vrcholí „vlčím“ hladom

Doba návratná – regeneračná
□ fáza astenická – prvý až tretí deň, po zjedení už malej porcie jedla dochádza k pocitu nasýtenia, ale za krátky čas sa dostaví silný hlad, nálada býva často premenlivá, veľký smäd

□ fáza intenzívnej regenerácie – štvrtý až šiesty deň, chuť do jedla rýchlo narastá, stúpa telesná hmotnosť

□ fáza normalizácie – siedmy až dvadsiaty prvý deň, chuť do jedla opadá, jedlo prestáva byť stredobodom pozornosti, všetko sa vracia do normálu

Je jasné, že človek nemôže takto dlho živoriť. Záchranu však zabezpečí organizmus sám prechodom z tejto druhej fázy hladu na vnútornú výživu. Nastáva tak tretia fáza hladu, keď telo dokáže z vlastného tuku a bielkovín syntetizovať cukor. V jeho prítomnosti sa začnú tuky znova dokonale spaľovať, sebaotravovanie organizmu mizne, koncentrácia cukrov v krvi rastie až na normál. V takomto režime dokážeme žiť z vlastných tukových zásob a bielkovinových tkanív veľmi dlho. Nepríjemné stavy ako slabosť a pocit hladu z predošlej fázy miznú. Naopak mozog sa cíti vitálne a človek je plný energie a optimizmu.

„Je to vlastne operácia bez noža, lebo príroda jemnejšie než chirurg odstraňuje bez výnimky všetko choré.“

Veľkosť zásob, ktoré telo môže pri hladovke až do úplného vyčerpania využiť tvorí 40 – 45 % jeho váhy. Stratou 20 – 25 % váhy nedochádza v tkanivách a orgánoch k žiadnym patologickým zmenám. Totálna hladovka 25 – 35 dní predstavuje stratu váhy len 12 – 18 %. Stačí voda. Vitamíny a minerály organizmus čerpá z vlastných zásob. To sú tajomstvá hladovania. V tretej fáze sa využívajú bielkoviny prednostne z menej dôležitých tkanív podľa presne zakódovanej hierarchie.

Prednosť majú oslabené, chorobami zmenené tkanivá, nádory, opuchy, zrasty, nánosy v cievach a iný neporiadok v tele. Je to vlastne operácia bez noža, lebo príroda jemnejšie než chirurg odstraňuje bez výnimky všetko choré. Dochádza k intenzívnemu vylučovaniu jedovatých látok z organizmu, ktoré sa nazhromaždili v dôsledku nesprávnej výživy, prekonaných chorôb, užívania liekov, pitia alkoholu, fajčenia, znečisteného životného prostredia a podobne. Cievy sú pevné a pružné.

Z pokožky miznú vyrážky, vrásky, koža sa omladzuje, starí ľudia nepotrebujú okuliare a načúvacie zariadenia. Myseľ je jasná. Rastie potenciál sebaobrany organizmu voči vírusom a baktériám. Enormne vzrastá schopnosť hojenia rán. Takto sa dajú liečiť všetky choroby civilizovaných ľudí, o ktorých prírodní ľudia vďaka občasnému hladovaniu nemali ani potuchy.

Rôzne formy liečebného hladovania
Jednodňové hladovanie
Znamená nič nejesť 24 hodín. Pri úplnom hladovaní je nutné piť neobmedzené množstvo vody, pri hladovaní so zeleninovou alebo ovocnou šťavou vypiť 1,5 litra šťavy denne, možno opakovať podľa potreby približne jedenkrát týždenne.

Hladovanie so šťavou
3 – 4 dni sa nič neje, pije sa len 1,5 litra šťavy denne alebo šípkového čaju, na začiatku sa podávajú očistné klystíry, opakuje sa jedenkrát mesačne.

Dlhodobá hladovka
15 – 35 dní – mala by byť vždy pod lekárskym dozorom v špeciálnom liečebnom zariadení.

„Príroda nemá rada nadbytok.“

Pravidelnou stravou rozmaznané telo stráca schopnosť využívať na 100 % skonzumovanú stravu. Preto u civilizovaného človeka väčšia časť potravy prejde tráviacim systémom len čiastočne alebo vôbec nestrávená. Samozrejme, za sprievodu celého radu škodlivých produktov metabolizmu, ktoré sa ukladajú kdekade, lebo organizmus je neprestajne futrovaný jedlom a očista neprichádza. Telo nemá prestávku na „upratovanie“ – na vylúčenie všetkých nečistôt majúcich pôvod v potrave. Je zanesené, medzibunkový mok je zakalený a vytvára živnú pôdu pre mikroorganizmy. Daň za blahobyt a prebytok pravidelnej stravy. Príroda nemá rada nadbytok. Zdá sa teda, že civilizovaný človek vie veľa vecí, ale základnú vec nedokáže – žiť v čistom prostredí, starať sa oň a starať sa o to najdôležitejšie, čo má. O svoje telo.