Sú asi len dva svety, ktoré človek nedokáže pozorovať bez použitia tej najdokonalejšej optiky. Jedným je vesmír. A tým druhým je svet taký malý, že ľudské oko o ňom ani len netuší.

Každý objekt má svoj vnútorný svet, ktorý je taký malý, že je pred našimi očami zatajený. Je to svet plný tajomstiev, ktorý však už dnes dokážeme bez problémov skúmať. A to aj vďaka vynálezu mikroskopu, ktorý ľudstvu ponúkol možnosť nazrieť do sveta prekvapujúcich tvarov a farieb. Kým ďalekohľady majú pred mikroskopmi istý náskok, a to predovšetkým v dostupnosti, pre tých, ktorým tajuplný mikrokozmos učaroval už na hodinách biológie, svitá na lepšie časy.

Hoci celá paleta mikroskopických techník, ako napríklad elektrónová mikroskopia, konfokálna mikroskopia či mikroskopia atomárnych síl, ostáva stále nedostupná a vo svojej podstate pre amatérskych bádateľov o pozorovanie na prvý pohľad nepozorovateľného zbytočná, ponúka optická mikroskopia stále väčší priestor aj pre amatérov, ktorí z času na čas podľahnú pokušeniu prebádať tajuplný mikrokozmos.

Ako dokonalý príklad ukrytých krás môžeme použiť všadeprítomný peľ. V tom reálnom, ľudskému oku viditeľnom svete peľ väčšinou len znepríjemňuje život alergikom, ale pod mikroskopom jeho čiastočky pripomínajú pestrofarebný podmorský koralový útes. Veľkosť peľového zrna sa pohybuje v rozsahu desať až pätnásť mikrometrov a hoci voľným okom zrno peľu zachytiť nedokážeme, pod mikroskopom nám leží ako na dlani. Na prvý pohľad pripomína morského ježka. Zaujímavé je, že k pomerne výrazným znakom peľových zŕn, čo nakoniec môžeme vidieť aj na fotografi i, patrí ich farba. Tá je výrazná a vo väčšine prípadov prevládajú rôzne odtiene žltej farby. Na prvej snímke vidieť peľové zrná v celkovom pohľade a na druhej  vidíte ich detail.

Na veľkosti nezáleží
Kým po akomsi počiatočnom boome v nakupovaní vesmírnych ďalekohľadov nastal v poslednej dobe menší útlm, mikroskopy by mohli byť ďalším logickým krokom pri objavovaní sveta okolo nás. Môže však ísť aj o krok prvý. Veď prečo nezačať rovno s pozorovaním mikrosveta? Alebo dať hviezdam zbohom a rovno si obstarať šikovný a oveľa kompaktnejší mikroskop. Veď samotná popularizácia mikroskopie ako vedy, ktorá otvorila svoje brány aj pre laikov, je výsledkom stále väčšej ponuky mikroskopov na trhu.

Mikroskopy laboratórne a bádateľské majú až dvetisícnásobné zväčšenie a sú určené pre pozorovanie veľmi tenkých preparátov rezov tkanín alebo tekutín umiestnených medzi podložie a krycie sklíčko. Podobne to funguje aj u najrozšírenejších mikroskopov, ktoré sa najčastejšie využívajú v školách a patria aj k najobľúbenejším medzi takzvanými amatérskymi bádateľmi. Ich zväčšenie väčšinou neprekročí štyristonásobok pozorovanej vzorky, lebo v oblasti, kde sa používa, väčšie zväčšenie ani nie je potrebné. Veď pre tých, ktorí s mikroskopmi nemajú žiadne skúsenosti, často aj minimálne zväčšenie často predstavuje úžasný zážitok.

Niekedy je až zarážajúce, čo všetko sa pred našimi očami ukrýva na povrchu vecí, ktoré sa bežne nachádzajú okolo nás.