Mám takú spomienku. Mal som desať rokov a naši ma zobrali na dva týždne do Bulharska, k moru. Raz som sa cez obed túlal po pláži a natrafi l som na drevenú ohradu. Niečo ma k nej neodolateľne pritiahlo. Bola to bulharská špecialita, mali pri mori nudistické pláže. Ale oddelené. Mužská sa volala Adam pláž, ženská Eva pláž. V podstate to bol kus piesčitého pobrežia ohradený dreveným plotom. Eva pláže boli galérie pre odvážnych zvedavcov. Z vonkajšej strany plota ležali v piesku muži a cez otvory v latách plota sa pozerali na opaľujúce sa nahé ženy. Cez poludnie boli všetci rekreanti na spoločnom obede, ale v ohrade vždy ležali dve, tri nenásytné Češky, ktoré chceli byť opálenejšie ako ich kamarátky. Keď som si prvý raz čupol k plotu a priložil oko ku škáre, uvidel som zázračnú vec. Na uteráku ležala na chrbte mladá žena. Bola nahá, mala postavu, aká v šatách zanikne. Až nahota jej poskytne priestor a dostatok svetla ako obrazu vyslobodenému z obalu. Prirovnanie peknej nahej ženy k obrazu je banálne, ale aj s dôsledkami presné. Je to estetická hodnota. Ale na rozdiel od obrazu sa mi nepáčila preto, že bola krásna. Zdala sa mi krásna, aj keď som o tom nevedel, lebo to bola nahá žena. Mala pevné, trošku silné, pekne tvarované nohy, aké pôsobia v sukni aj v nohaviciach ťažkopádne. Aj prsia mala priveľké pod blúzku a do šiat. Jemne vláčne dokonalé tri a polky. Boli pevne tvarované, opálené tak, že vyzerali ako bez bradaviek. Zbavené zbytočných handier boli božsky súmerné, ženské, ľudské. Mladá žena na plachte ležala uvoľnená, v slnečných driemotách. Mala nohy roztiahnuté na šírku dlane, aby jej slnko opálilo aj vnútornú stranu stehien. Nemala celkom ploché bruško, ale bolo majstrovsky tvarované, s malou vlnkou. Žena mala rozhodené ruky, ako keby ju slnko premohlo. Bola oblečená do dokonalej nahoty. Uvedomil som si, že aj keby ma teraz pristihli, sekundu po tom, ako som uvidel, do konca života si budem pamätať ten výjav. Nebol som vzrušený ani placho vyľakaný, nemal som pocit viny ani hriechu. Bol som tým svojím prvým nahým ženským telom pokrytým stovkami malých briliantových kvapiek potu oslnený.

Už od stredoveku mestá zápasili s nedostatkom priestoru. Budovy rástli do výšky niekoľkých poschodí, ale vtedy známe konštrukčné postupy bránili postaviť viacpodlažné stavby. Postupom času sa znalosti stredovekých staviteľov vyvinuli natoľko, že dokázali na svoje časy pomerne vysoké stavby (hrady, zámky, kostoly). Bolo tu však niekoľko problémov.

Ako materiál sa používal kameň a neskôr tehly, ale pri viacpodlažnej stavbe sa neúmerne zvyšovali náklady a hrúbka nosných stien. Až koncom 19. storočia dochádza postupne k prelamovaniu týchto bariér a obmedzení. V stavebníctve sa začína využívať oceľová konštrukcia, ktorá je ideálna na výškové stavby. Po zvládnutí prvých komplikácií začali stavby rásť na tie časy do neuveriteľných výšok. Najskôr bol hlavný motív posunúť hranicu možného.

Ďalší vynález, ktorý významne ovplyvnil a urýchlil stavbu ďalších mrakodrapov, bol výťah, resp. jeho zlepšenie a zdokonalenie, ktoré dovoľovalo bezpečnejšiu prevádzku pri rýchlych presunoch medzi množstvom poschodí. Mrakodrapom tak už nič nestálo v ceste a začali vyrastať po celom svete.

Na niektorých miestach sa stali vzhľadom na nedostatok a závratnú cenu pozemkov nevyhnutné. Medzi miesta s najväčším „výskytom” mrakodrapov určite patrí Manhattan. Je to spôsobené viacerými faktormi. V New Yorku je hlavné sídlo mnohých fi nančných inštitúcií a Manhattan je dobrá adresa, ktorá má vo svete dobrý zvuk. Ďalej je to enormná cena pozemkov, ktorá motivuje všetkých vlastníkov stavať čo najvyššie a využiť tak potenciál pozemku na maximum. A nakoniec sú to pomerne liberálne nastavené pravidlá pre hmotu jednotlivých objektov.

V posledných rokoch už New York začínajú v počte mrakodrapov dobiehať ďalšie mestá. Na prvé miesto sa už dostal Hongkong (7 422 mrakodrapov), za ním nasleduje New York (5445 mrakodrapov) a na treťom mieste je Singapur (3 503 mrakodrapov). Na ďalších miestach sú São Paulo, Soul, Istanbul, Tokyo, Rio de Janeiro, Toronto a Buenos Aires.

Pri stavbe mrakodrapov je nutné používať veľa často prekvapivých konštrukčných riešení. Napríklad vzhľadom na to, že ide o vysoké konštrukcie, žeriav sám osebe by nebolo možné postaviť, a preto konštrukcia žeriavu rastie spolu s budovou v budúcej výťahovej šachte alebo je postavená priamo na budove.

Pri veľkých výškach dochádza tiež k veľkým náklonom konštrukcie, a preto je hlavne v oblastiach s častým výskytom zemetrasení nutné použiť špeciálne zariadenie (gyroskop), ktorý prenáša hmotnosť presne opačným smerom, akým sa má stavba nakloniť. Mrakodrapy si vyžadujú aj špecifi cké riešenia v oblasti údržby. Napríklad v Sears tower slúži šesť robotov na umývanie okien. Sú zavesené zo strechy a svojou činnosťou výrazne znižujú prevádzkové náklady stavby.

Ďalšou technickou zaujímavosťou vo výškových budovách sú výťahy. Niektoré dosahujú rýchlosti až 40 km za hodinu. Na to je nutný, samozrejme, rozbeh a brzdenie niekoľko poschodí pred a po zastavení. Ďalším problémom je počet nutných výťahov na zrýchlenie pohybu ľudí po budove. Napríklad Svetové obchodné centrum v Šanghaji so svojimi 492 metrami ich potrebuje až 31. Vzhľadom na to, že priestor na pohyb výťahov je veľmi obmedzený, používajú architekti rôzne triky. Máloktorý výťah ide po celej dĺžke budovy.

A tiež nie každý obsluhuje všetky poschodia. V jednej výťahovej šachte môžu byť 2 výťahy, jeden, ktorý obsluhuje poschodie 1 – 30 a zároveň druhý pre poschodia 31 – 60. A v ďalšej môže byť výťah idúci len do polovice budovy. Človek je nútený prestupovať, ak ide na poschodie, ktoré sa nedá dosiahnuť priamo z prízemia. Úspora miesta si vyžiadala ďalší trik, a to dvojpodlažné výťahy. Do kabíny sa dá nastupovať z dvoch poschodí alebo výťah naloží jednu svoju kabínu a potom sa posunie o podlažie a naplní sa druhá kabína.

Mrakodrapy však so sebou prinášajú aj mnohé negatíva. V prvom rade vysoká hustota obyvateľstva vo štvrtiach s mrakodrapmi spôsobuje enormné zaťaženie okolia dopravou. Pri hustejšom „výskyte” dochádza k tomu, že si jednotlivé budovy tienia navzájom a kancelárie alebo byty sa tak stanú tmavšími a menej vhodnými na každodenný život. Takisto nutnosť klimatizácie neprispieva k pohode zamestnancov a obyvateľov týchto vysokopoložených priestorov. Ďaľšou nevýhodou, ktorá priamo vyplýva už zo samotnej podstaty konštrukcie mrakodrapov, je odolnosť voči požiaru. Oceľová konštrukcia, ktorá je nevyhnutná pri projekte vysokých budov sa tak stáva jej najväčšou slabinou. Ako smutný dôkaz nám slúži pád budovy World Trade Center v New Yorku. Po náraze lietadiel začal masívny požiar na viacerých podlažiach obidvoch veží, ktorý zapríčinil vysokú

teplotu a tá stačila na to aby oceľové nosníky začali doslova “mäknúť”. Takto oslabená konštrukcia povolila pod hmotnosťou poschodí, ktoré boli nad ňou a zrútila sa. Nepomohol ani povrch nosníkov upravený protipožiarnou úpravou. Ten oddialil pád budov len o pár minút. Posledná nevýhoda takto projektovanej vertikálnej konštrukcie, ktorá sa tiež naplno prejavila pri tejto katastrofe, bola nemožnosť rýchlej evakuácie. Pri takejto výške prekonať za pár desiatok minút 70 podlaží je pre človeka takmer nemožné a evakuácia iným spôsobom je neefektívna. Po tejto katastrofe sa, žiaľ, v konštrukcii výškových budov neudiali žiadne prevratné zmeny. Vylepšili sa únikové cesty a požiarne predpisy, ale podstata, a to oceľová konštrukcia, zostala zachovaná, pretože zatiaľ jednoducho nepoznáme iný konkurencie- -schopný materiál, ktorý by dovoľoval stavať mrakodrapy do takých výšok.

Flatiron Building (žehlička)

Flatiron Building, ktorú navrhol Daniel Burnham, je považovaná za jeden z prvých mrakodrapov. Bola postavená na rohu 23. ulice, Fifth Avenue a Broadway na Manhattane a dokončili ju v roku 1902. Na tie časy mala úctyhodnú výšku 87 metrov a 22 poschodí. Jej pôvodný názov bol Fuller Building, ale neskor sa, vďaka jej tvaru, vžil názov žehlička. Jej fasáda bola rozčlenená do troch horizontálnych častí. Nosnú konštrukciu tvoril oceľový skelet. V najužšie zaguľatenej časti je široká len 2 metre. V súčasnosti je “žehlička” jedným zo symbolov New Yorku a objavuje sa v rôznych fi lmoch a reklamách.

Swiss Re Building (uhorka)

Swiss Re Building, alebo ako ju spočiatku nazvali jej odporcovia, tzv. „uhorka,” tvorí v súčasnom modernom Londýne jednu z najpozoruhodnejších dominánt. Budova, ktorá v historickom a konzervatívnom Londýne ovplyvnila typickú panorámu, zožala po prvotných negatívnych kritikách množstvo úspechov, okrem iného získala aj jednu z najmladších cien udeľovaných Kráľovskou komorou britských architektov (RIBA), a to Stirlingovu cenu. Koncept uhorky sa zakladá na obrovskom počte opatrení a ústupkov, ktoré ovplyvnili koncepciu, tvar, konštrukciu i cenu projektu. Jedným z ťažiskových bodov bol aj teroristický útok skupiny IRA, ktorý neuniesla pôvodná budova, či postavenie na mimoriadne veternom mieste, ktoré je vlastne zodpovedné za typický zovňajšok budovy. Jej točený konštrukčný systém je najlepšou odpoveďou na nápory vetra prúdiace od oceánu. Tento systém využíva svoje pootočenie piatich stupňov na každom podlaží a vytvára tým miesta na zeleň vnútri konštrukcie. Jednotlivé podlažia sú konštruované na báze trojuholníkov, čo dopomohlo k pohodlnému rozdeleniu podlaží na 6 kancelárskych celkov s trojuholníkovými respíriami na vzájomné stretanie sa biznismenov.

Tieto sekcie kancelárií sú voľne prenajímateľné, čím bolo umožnené pristupovanie externého sektora, rôznorodého od Swiss Re. Kancelárie samotné nie sú situované priamo pri fasáde, ale sú pevne naviazané na komunikačné jadro budovy, čo umožňuje medzi kancelárskymi priestormi a fasádou vytvoriť voľný priestor tiahnuci sa celou výškou budovy, distribuujúci klimatizovaný vzduch všetkým podlažiam. Vzájomné pootočenie respírií tvorí na fasáde skrutkovitú štruktúru, takú typickú pre HQ Swiss Re.

Azda najzaujímavejším prvkom v tejto štruktúre je jej vršok – sklená špica, zložená z trojuholníkov, nesúca vo svojom najvyššom mieste tubusový útvar obsahujúci sklenú šošovku. Tento priestor, siahajúci svojou výškou cez niekoľko podlaží, je miestom na stretávanie a zároveň odpočinok zamestnancov, ktorým ponúka nezameniteľný pohľad na londýnsku panorámu.

Turning Torso

Novou dominantou švédskeho mesta Malmö sa od roku 2005 stala budova Turning Torso – konštrukcia špirálovito stočená k nebu. Vzhľadom k nízkej zástavbe je výškou 190 metrov priam monumentálna (Eiff elova veža cca 300 m). Santiago Calatrava tu znovu dokazuje, že jeho charakteristický architektonický výraz ešte nie je celkom vyčerpaný. Často sa inšpiruje prírodnými inšpiráciami zvierat a ľudí. V prípade Turning Torso reprezentuje konštrukcia ľudské telo. Idea pochádza z jeho vlastnej skulptúry Twisting Torso.

Turning Torso, situované pri západnom prístave, je 54-poschodová štruktúra, rotujúca smerom zdola nahor o 90 stupňov. Pozostáva z deviatich kubusov, so šiestimi poschodiami v každom z nich. Dve najnižšie zahrňujú 4 200 m² priestoru na kancelárie a 152 apartmánov je vkomponovaných do kociek tri až deväť.

Obyvatelia majú k dispozícii vysokú úroveň služieb, zahrňujúcich upratovanie, pranie, autoservis, nonstop služby recepcie. Objekt je vybavený ústredným kúrením a klimatizáciou. Súčasťou každého apartmánu je monitor, poskytujúci obyvateľovi možnosť kontroly jeho vlastnej spotreby energie.

Konštrukcia je zhotovená zo železobetónu. Vnútorné jadro, ktoré vynáša všetkých 9 kociek má priemer 10,6 m. Jeho steny sú široké v spodnej časti 2,5 m, na vrchole už len 0,4 m. Pôdorysom je nepravidelný päťuholník, resp. polkruh a trojuholník.

Polkruh je konzolovito upevnený na jadre, rovnako aj trojuholník, ktorý je okrem toho ešte spevnený oceľovým stĺpom stáčajúcim sa zároveň s budovou. Stĺp je pripevnený k polkruhovej konštrukcii pomocou priehradoviny – na stavbe prvkom umelecky najzaujímavejším.

Celková plocha apartmánov je okolo 13 500 m², od tretej do deviatej kocky. Celkový komerčný priestor je približne 4 000 m² v dolných dvoch kockách.

Izby pre návštevníkov sú situované na 43. poschodí. Tu sú aj dve sauny a telocvičňa. Vyhliadkové poschodie – s kapacitou pre 20 ľudí je na 43. a 49. poschodí (medzi kockami 8 a 9, a taktiež 7 a 8). Na dvoch najvrchnejších poschodiach – 53. a 54., je vytvorené atraktívne zariadenie určené na stretávanie, posedenie a zábavu. Oddelenie služieb na 7. poschodí má kapacitu 30 ľudí.

Na využívanie je tu 5 výťahov. Tri vysoko- -rýchlostné v jadre budovy určené obyvateľom apartmánov. Pohybujú sa rýchlosťou 5 m/s (18 km/h), čo znamená, že „let” z prízemia na 54. poschodie trvá 38 sekúnd. Komerčné priestory majú vyhradené ďalšie dva (umiestnené tiež v jadre) s rýchlosťou 3,5 m/s (12,6 km/h).

Svetlo preniká do budovy cez 2 500 okien, ktoré sú, mimochodom, raz mesačne udržiavané. Naklonenie budovy pri vetre je odhadované v najvyššom poschodí na max. 30 cm.

Burj al Arab

Princa Muhammeda Bin Rashida al Maktouma, vizionára moderných čias, nenechala chladným informácia o neustále sa zmenšujúcich zásobách ropy a zemného plynu. Ako obchodníka s týmto nerastným bohatstvom ho trápila myšlienka, čo bude potom? Čo nastane, keď sa všetky zásoby ropy a zemného plynu pominú? Princ si zaumienil vytvoriť svojej krajine perspektívu, ktorá Dubaju a celým Spojeným arabským emirátom zaručí turistický ruch, a tým aj prílev príležitostí a peňazí do štátneho rozpočtu. Podľa jeho slov mal dve možnosti: Buď túto príležitosť pre Dubaj vytvorí on sám, alebo sediac počká na niekoho, kto sa tohto nápadu ujme. Vďaka obrovskému fi nančnému zázemiu bol princ schopný počas 5 rokov položiť základy modernej architektúry v Dubaji. S pomocou architekta Thomasa Wrighta, ktorý bol tvorcom konceptu hotela, vyrástol prvý hotel, ktorý defi noval kategóriu 7-hviezdičkových hotelov.

Najskôr, počas prvých dvoch rokov, vznikal ostrov, na ktorom hotel stojí. Tento umelý ostrov bol jedným z prvých, ktorý vznikol monoúčelne: Dať pevný základ stavbe, a preto bol predmetom mnohých testov, lebo v čase, keď ho konštruovali, nebola táto oblasť stavebníctva vôbec preskúmaná. Napokon bolo nutné otočiť pôdorysne stavbu o 120 stupňov, inak by to mohlo mať nežiaduci vplyv na pohyb a namáhanie celej konštrukcie vzhľadom na nápor vetra. Po úspešnom založení tejto morskej základne ostrova nastala fáza trvajúca tri roky, a to samotná stavba hotela.

Koncept plachetnice v prístave je očividný už na prvý pohľad, biele membránové povrchy, ich materiál a tvar plachty nás nenechajú na pochybách: 230 kusov štyridsať-metrových pylónov zapustených do piesku tvorí nosný systém na umelom ostrove, vzdialenom 280 metrov od pobrežia. Deväťtisíc ton ocele podopiera 60 poschodí, ktoré spolu s anténou dosahujú výšku 321 metrov.

Burj al Arab týmto zaberá status najvyššieho hotela na svete, a zároveň jediného hotela, ktorý sa pýši sedemhviezdičkovým servisom, a to všetko v celkovom počte 202 izieb, niekoľko desiatok priestorov na rekreáciu, ďalej hotel zahŕňa heliport a šesť reštaurácií. Pri počte reštaurácií sa oplatí spomenúť dve, na opačných koncoch hotela.

Najvyššia, s nádherným výhľadom na Dubaj, a najnižšia, pod morskou hladinou, kde sa nachádza obrovské akvárium, 18 cm hrubé akrylové sklo zadržiava milión litrov vody a tvorí nezameniteľný efekt v interiéri reštaurácie. Jednou z otázok vo FAQ na ofi ciálnej stránke hotela je aj táto: „Zlato používané ako dekorácia v interiéri... je pravé?” Odpoveď bola, dá sa povedať, neúprosná – keď si uvedomíme množstvo zlatých prvkov v interiéri – Áno.

Všetky zlaté dekorácie sú z čistého, 22-karátového zlata. Azda jedinou nejasnosťou je cena hotela. Ofi ciálne nebola uvedená žiadna cena, špekulácie však hovoria o celom bilióne dolárov investovaných do tohto projektu. Tu môžeme vidieť nekonečné možnosti arabského sveta, jeho moc a neuskutočnené ciele, ktoré sa ešte len chystajú v tejto nesmmierne bohatej arabskej krajine.

Televízna veža CCTV

Keď sa tento projekt prvýkrát objavil, bol až neuveriteľne odvážny a odlišný od všetkých dosiaľ známych výškových stavieb. Mnoho ľudí neverilo, že je možné ho uskutočniť. Skepsu vyvolával hlavne veľký náklon oboch vertikálnych veží a tiež netradičný tvar a veľkosť premostenia, ktoré vytvára gigantický otvor pripomínajúci okno. So svojou výškou 234 m určite nepatrí medzi najvyššie, ale to nebol jej zámer. Povrch stavby tvorí nepravidelná štruktúra nosných prvkov, ktoré naznačujú, na ktoré miesta budovy pôsobia najväčšie sily.

Stavba tohto projektu začala v septembri 2004 a vypracoval ho holandský ateliér Offi ce for Metropolitan Architecture (architekti Rem Koolhaas a Ole Scheeren). V novostavbe CCTV sa budú nachádzať kancelárie a vysielacie štúdiá pre 10 000 zamestnancov a pre 16 kanálov čínskej štátnej televízie. Po svojom dokončení stavba ponúkne možnosť pre návštevníkov nazrieť do zákulisia televízie vďaka terase pre návštevníkov a kruhovým otvorom v podlahe. Celá stavba svojou šokujúcou siluetou významne zasahuje do panorámy Pekingu a bude zaujímavé všímať si, ako sa bude architektúra v Číne pod vplyvom tohto projektu ďalej rozvíjať.

Burj Dubai

Súťaž o najvyššiu stavbu sveta v súčasnosti uzatvára ešte nedokončená stavba, dubajská dominanta, ktorej ofi ciálna výška má byť prekvapením pre svetovú verejnosť. Kórejská stavebná fi rma Samsung corporation realizuje návrh architektov Skidmora, Owingsa a Merilla za 20 miliárd dolárov v jednom z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest súčasnosti. Jej predpokladaná výška je vyše 800 metrov, tieto údaje však nie sú oficiálne potvrdené.

Najvyššia budova sa neuskromní len s jedným „naj,” privlastňuje si hneď niekoľko týchto pojmov. Medzi iným má aj najviac podlaží, konkrétny počet je 160, o cene už vari hovoriť netreba. Dizajn budovy vychádza z púštneho kvetu, v pôdoryse ju tvorí trojlístie, vo vzájomných uhloch 120°. Pôvodná orientácia budovy musela byť po prepočtoch statikov otočená pôdorysne o 120 stupňov. Fasáda je tvorená vzorovaným plášťom, jej štruktúra vychádza zo symbolov islamského náboženstva, takže konceptová spätosť s okolitou architektúrou je jednoznačne prítomná.

Významne ovplyvňovať stavbu bude po jej dokončení hlavne vietor, ktorý ju bude podľa výpočtov vychyľovať až o 1,2 metra. Zaujímavosťou sú množstvá použitej ocele a betónu, najzaujímavejšou je však jeho príprava. Betón na túto superstavbu sa mieša výlučne v noci a namiesto vody sa pridávajú zmrznuté kryštáliky vody. Ďalšie prekvapenie vás čaká po otvorení hotela, ktorý bude patriť Gorgiovi Armanimu a bude zaberať 45 podlaží, jeho luxusné vybavenie priláka ďalšie tisíce majetných turistov ročne. Vo zvyšku mrakodrapu sa budú nachádzať byty, ktoré sa podľa predbežných odhadov budú dať kúpiť už od 12,5 milióna korún.

Vízie a projekty

Nasledujúce roky nám určite prichystajú ešte veľa prekvapení. Ako príklad môže slúžiť projekt talianskeho architekta Davida Fischera. Zverejnil návrh na vybudovanie nového typu mrakodrapu, ktorý bude založený na myšlienke dynamickej a neustále meniacej sa architektúry. Prvý z jeho projektov menom Da Vinci-Towers bude postavený v Dubaji. V objekte sa predstaví viacero noviniek, vrátane schopnosti budovy vyrábať energiu z veterných turbín, ktoré budú medzi podlažiami a tiež z fotočlánkov umiestnených na vrchu každého poschodia. Ďalšou novinkou by mal byť výťah pre osobné autá, ktoré by boli umiestnené priamo pri bytoch.

Najväčšou novinkou bude mechanizmus, ktorý na základe hlasového povelu bude otáčať celé poschodie tým smerom, ktorým sa obyvatelia bytu rozhodnú. Budú tak rozhodovať, ako využívať denné svetlo, alebo nechať si celý byt pomaly otáčať a tešiť sa tak z premenlivého výhľadu. Vonkajší tvar a profi l stavby sa tak bude neustále meniť. Architektúra už nebude nehybná, statická, ale dynamická a bude sa tak prvýkrát v histórii prispôsobovať potrebám ľudí. Veža bude mať 313 metrov a 68 poschodí. Každé poschodie sa bude skladať z 12 modulov, ktoré sa predpripravia ešte pred samotnou výstavbou a prídu na stavbu takmer hotové. Budú obsahovať všetky elektrické, inštalatérske a klimatizačné systémy. Tieto moduly sa spoja vo výške priamo na mieste. „Poskladať” jedno poschodie bude trvať len 7 dní.

Výhoda tohto inovatívneho systému výstavby je, že je zabezpečená kontrola kvality, rýchle prispôsobovanie jednotlivých bytov priamo na mieru a tiež veľké zníženie nákladov a času potrebného na výstavbu. Samotná výstavba bude potrebovať len 90 pracovníkov, namiesto obvyklých 2 000.

Na príklade tohto mrakodrapu budúcnosti vidieť akým smerom sa bude uberať architektúra výškových budov v budúcnosti. Budú sa čoraz viac využívať moderné technológie, a to nielen na zníženie energetickej náročnosti, ale aj na zvýšenie komfortu obyvateľov.