Porovnávajú ju s takými osobnosťami, akými boli Benjamin Disraeli alebo Winston Churchill. S Disraelim ju spája schopnosť prispôsobiť konzervativizmus zmenám, ktoré prebehli vo svetovom vývoji, s Churchillom schopnosť vyviesť krajinu z krízy hroziacej katastrofou. V osemdesiatych rokoch sa spolu s Ronaldom Reaganom zaslúžila o pád komunistických diktatúr a určovala vtedajšiu ideologickú klímu, ktorá priala podnikaniu a individualizmu. Aj dnes jej hlas bez váhania hovorí, že projekt európskeho superštátu – tak ako sa črtá – nemôže fungovať.

Nezabudnuteľná
Francúzsky prezident Francois Mitterrand ju opísal slovami: „Pery Marilyn Monroe, oči Caligulu.“ Niečo úplne iné o nej v 80. rokoch hovorili štrajkujúci baníci zo severu Anglicka či Walesu. V roku 1979 sa ako prvá žena postavila na čelo britskej vlády. O 11 rokov neskôr opúšťala úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec (po lordovi Liverpoolovi). Úspech vyplýval z ekonomických reforiem a nefalšovaného vlastenectva – nekompromisnej obhajoby britských národných záujmov. Margaret Thatcherová vrátila Veľkej Británii sebavedomie.

„Žena, ktorá rozumie problémom vedenia domácnosti, ľahšie porozumie problémom riadenia štátu.“

Protivníci a priatelia
Zoznam jej nepriateľov bol dlhší ako zoznam priateľov. Labouristi, odborári, baníci, nezamestnaní a s nimi spojené regióny severného Anglicka, Škótska a Walesu. IRA, bojovníci za mier, argentínski generáli, Saddám Husajn, staré sovietske vedenie, eurooptimisti – všetci mali dôvod ju nenávidieť.

Spojencom bol predovšetkým americký prezident Ronald Reagan. Ďalej živnostníci a kvalifi kovaní robotníci, ktorí vďaka schopnostiam, prajnému daňovému prostrediu a oživeniu ekonomiky slušne zarobili a vytvorili priestor pre nové generácie fi nančných žralokov a podnikateľov. Thatcherová nebola elitárska, k šľachte a vyšším vrstvám, často vystupujúcim v ľavicových vládach, bola skôr podozrievavá.

„Nie som politik konsenzu, som politik presvedčenia.“

Británia bola zvyknutá na dohody a ústupky, ktoré striedavo robili labouristické i konzervatívne vlády. Thatcherová spoločnosť polarizovala. Jej výrazný osobnostný aj fyziognomický profi l milovali karikaturisti. Prišiel politik, ktorý mení krajinu. Kto iný mohol získať prezývku Železná lady, s ktorou sa rada stotožnila? Vyhranený pohľad na svet získala v rodine úspešného obchodníka v malom meste. Vyštudovala chémiu, v roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera, priviedla na svet dvojičky, vyštudovala právo na Oxforde. V roku 1959 získala za konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni. V roku 1970 si energickú političku vybral Edward Heath za ministerku pre vedu a vzdelávanie. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany.

„Som neobyčajne trpezlivá, ak viem, že nakoniec dosiahnem svoje.“

Britániu sedemdesiatych rokov charakterizovali sociálne nepokoje. Odbory boli silné, vlády im ustupovali a zvyšovali mzdy napriek nevýkonnej ekonomike, nezamestnanosť stúpala. Thatcherová sa s dôverou obrátila na jednotlivca, nie štát. Znižovala daňové zaťaženie, verila privatizácii štátnych podnikov – telefónny monopol, British Airways, Rolls-Royce, BP. Výrazne škrtala výdavky na vzdelávanie a zdravotníctvo. Spočiatku sa jej reformy zdali príliš radikálne. Nezamestnanosť sa rýchlo zdvojnásobila, čo vyvolalo mohutné odborárske protesty, sociálne nepokoje a kriminalitu.

Thatcherovú zachránila víťazná vojna o Falklandy – nepodstatné ostrovy asi 500 kilometrov od Argentíny. Krátko potom – v roku 1983 – získala druhé víťazstvo vo voľbách. Zviedla vyčerpávajúci boj so štrajkujúcimi baníkmi, ktorým zrušila dotácie. Nepracovali takmer rok, ona neustúpila. Nič nezískali, bane sa postupne zatvárali. V roku 1984 zaznamenala Európa jej slávnu vetu: „Chcem svoje peniaze späť“, ktorou demonštrovala skepsu k projektu európskej unifi kácie a neochotu dávať viac do spoločného rozpočtu.

Medzitým unikla smrti pri atentáte IRA počas konferencie konzervatívcov v Brightone. Ekonomika už ožívala. Pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori. V roku 1987 už voľby vyhrala suverénne s heslom: „Je skvelé byť znovu skvelý.“

„Stáť uprostred cesty je nebezpečné. Môžu vás zraziť z oboch strán.“

Thatcherovej pád
V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov, ktoré zakončil pád. Radikálne reformy hlavne v zdravotníctve a v školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala. Labouristi chytali druhý dych. Na jeseň 1990 čelila premiérka ťažkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti premiérke sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole volieb predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Premiérom sa stal dovtedy málo známy John Major. Príznačné – Thatcherovú moci nezbavili voliči v demokratických voľbách, ale jej vlastní straníci.

Presvedčený euroskeptik
Thatcherová po sérii srdcových slabostí v 90. rokoch obmedzila verejné vystúpenia. Predstava, že by bola premiérkou aj dnes, je zaujímavá – neskrýva skepsu nad Európskou úniou a určite by naplnila výrok, že Británia by pod jej vedením z EÚ vystúpila. Neúnavne varuje pred jarmom európskej ústavy a eura. V narážke na európsku centralizovanosť konštatovala: „Kapitalizmus je nepriateľom vynútenej homogénnosti. Prospievajú mu rozdielnosť a svojráznosť, a tie aj podporuje.“

Verejné slzy? Až na pohrebe manžela.

Denis
Manželstvo uzavreli zo zištných dôvodov. Ale azda tých 52 rokov, ktoré spolu prežili, nehovorí dosť jasne proti tomuto tvrdeniu? Denis Thatcher sa k reportérom, ktorí mu stále kládli tie isté otázky typu: „Kto vo vašej rodine nosí nohavice?“, správal s typicky anglickým zmyslom pre humor. „Ja“, odpovedal, „A tiež ich periem a žehlím.“ Tvrdil, že svet a rodina videli Margaret rôznymi očami. Pre svet bola železnou lady, pre deti mamou. On jej dal inú prezývku. Ako pravý džentlmen ju však neprezradil. Keď vo veku 88 rokov opustil tento svet, verejnosť prvýkrát videla pani Thatcherovú plakať.

Deti
Narodenie dvojčiat – Marka a Carol – prebehlo v roku 1952 pre Margaret Thatcherovú takmer nebadane. Neskôr napísala: „Venovala som svojim deťom presne 9 mesiacov – obdobie, počas ktorého som ich nosila v sebe.“ Oveľa viac ju zamestnávala advokátska skúška, ktorú úspešne zložila iba štyri mesiace po pôrode. Podľa výroku Margaret Thatcherovej je domov „miesto, kam prichádzaš, keď sa nemôžeš zaoberať niečím zaujímavejším na iných miestach“.

Dcéru poslala do školy v Austrálii, kde sa naučila nikomu nezavadzať. Dnes je Carol úspešná novinárka, žije vo Švajčiarsku a o matke nechce veľmi počuť. Mark prežíval v tieni matkinej slávy a z otcových peňazí. Ako 52-ročný skončil za mrežami pre podozrenie z organizovania politického prevratu v Rovníkovej Guinei. Možno sa v ňom prejavili matkine gény alebo sa už jednoducho veľmi nudil. Pravda však je, že vyše rok a pol mu hrozil trest smrti. Prepustili ho na kauciu 165-tisíc libier. Zaplatila ju jeho matka.

Barónka
V roku 1990 dostala Margaret Thatcherová ocenenie „Za zásluhy“. O dva roky na to jej kráľovná Alžbeta II. udelila titul barónky a doživotné právo zasadať v Snemovni lordov. Tá, ktorú počas jej vlády nekritizovali len lenivci, nakoniec získala to, čo jej právom patrilo. V nedávnom interview pre jedného zo svojich životopiscov skonštatovala: „Žiaľ alebo našťastie, teraz mám prvýkrát v živote hŕbu voľného času na rozmýšľanie a sediac v hojdacom kresle vo svojej krásnej záhrade, premýšľam o svojom zdraví, úspechu detí a prekvitaní krajiny.“

Zdravie a trávnik
Margaret Thatcherová oslávila 82 rokov 13. októbra 2007. Už nie je čiperná ako kedysi, jej klobúčiky však stále pútajú pozornosť. Keď sa medzi Britmi robila anketa na tému „Čo považujete z obdobia dlhoročnej premiérskej funkcie Margaret Thatcherovej za najprínosnejšie?“, približne tretina respondentov odpovedala: „Po nástupe pani Thatcherovej začali byť trávniky v parkoch znovu upravené!“ Takže politika či ekonomika – to pre ozajstného Angličana nie je až také dôležité. Ale ak je trávnik upravený, znamená to, že v krajine je všetko v poriadku.

Železná lady
Keď sa pomenovanie, ktorým Thatcherovú pokrstili novinári, dožilo 30-ročného výročia, vo Veľkej Británii k tomuto jubileu uviedli premiéru muzikálu „Thatcher“, v ktorom úlohu premiérky hralo hneď desať herečiek. Samotná Margaret Thatcherová reagovala s humorom jej vlastným: „Konečne! Už dávno sa mal urobiť muzikál o mojom živote. Takže určite naň choďte.“ Dnes býva železná lady v Londýne a z času na čas navštevuje svoje deti: dcéru vo Švajčiarsku, syna v Juhoafrickej republike. Penzia bývalej britskej premiérky predstavuje 10-tisíc libier mesačne.

Film

V Británii nakrútia o expremiérke fi lm. Jeho dej zasadia do obdobia tesne pred vojnou o Falklandy v roku 1982. Projekt zapadá do rámca 25. výročia vojnového konfl iktu, ktorý Margaret Thatcherovej vyslúžil reputáciu železnej lady. Ako uviedla produkčná spoločnosť, fi lm zobrazí premiérku v jej boji o záchranu vlastnej kariéry 17 dní pred vojnou o Falklandy. Práve toľko trvala cesta britskej fl otily na vzdialené ostrovy.

Počas nich musela Thatcherová čeliť strachu, umlčať mužov, ktorí spochybňovali jej činy, a vytvoriť o sebe obraz, ktorý aj dnes vrhá tieň na britskú politickú scénu. Režiséra fi lmu zatiaľ neurčili, údajne ani scenár ešte nie je hotový. Filmový kritik denníka Guardian Peter Bradshaw navrhol zoznam adeptiek, ktoré by mohli stvárniť Thatcherovú. Spomenul americkú herečku Sharon Stone, ďalej Kiku Markham, ktorá si Thatcherovú zahrala v televízii a Sylviu Sims, ktorá vystupovala ako železná lady na javisku v roku 1994 v hre „Half the Picture“. Film má produkovať Damian Jones.

Osemdesiatka

Síce ju oslávila už pred dvoma rokmi, stálo to však za to. Pozvánky na dvojhodinový koktail v jednom z najluxusnejších londýnskych hotelov – v Mandarin Oriental Hoteli neďaleko Hyde parku – dostalo 680 hostí. Pozvanie sa hodnotilo ako znak vplyvu konkrétneho človeka. Nechýbala kráľovná Alžbeta II., vtedajší premiér Tony Blair, poprední bývalí i súčasní politici, biznismeni, umelci, ale aj športovci či ľudia zo šoubiznisu. Na vlastnom jubileu si Thatcherová neodoprela potešenie verejne vystúpiť. Nehovorila však o prežitých rokoch, či svojej rodine. Verná svojej povesti skritizovala rozhodnutie premiéra Tonyho Blaira vyslať britské vojská do Iraku. Nezastavila ju ani prítomnosť panovníčky a samotného premiéra.

Falklady

Londýn spravuje ostrovy neďaleko argentínskych brehov od roku 1833. Buenos Aires iniciovalo začiatkom 80. rokov neúspešné pokusy o samostatnosť ostrovov. Falklandy 2. apríla 1982 obsadili argentínske vojenské jednotky za vlády generála Leopolda Galtieriho. Margaret Thatcherová v reakcii vyslala britské vojnové loďstvo. Počas konfl iktu zahynulo 655 argentínskych a 255 britských vojakov, ako aj traja obyvatelia ostrovov. Argentínčania kapitulovali 14. júna. Buenos Aires a Londýn obnovili diplomatické vzťahy v roku 1990.

Rabat Veľkej Británie

Vďaka špecifi kám Veľkej Británie nebol jej vklad do rozpočtu Európskej únie adekvátne kompenzovaný príspevkami na poľnohospodárstvo alebo na regionálny rozvoj. Začiatkom 80. rokov došlo k politickému sporu ohľadne tejto otázky. Iniciátorom bola Margaret Thatcherová. Známa je jej veta „I want my money back“ („Chcem svoje peniaze späť“). Riešením tejto politickej krízy je každoročná neúčelová kompenzácia z rozpočtu Európskej únie v prospech Veľkej Británie. Britský rabat fi nancujú aj nové členské štáty EÚ vrátane Slovenska.