Skutočne to všetko stojí za to? Jednoduchá odpoveď znie – Nie. Kedykoľvek sadnem do ktoréhokoľvek modelu SUV, veľmi rýchlo spomalím. A pritom svižnú jazdu priam zbožňujem. Na vine nie je ani tak nedostatok výkonu, dobré SUV, ach, opäť ten výraz, má minimálne dvesto koní a moderný turbodiesel danú hodnotu osolí krútiacim momentom minimálne štyristo newtonmetrov. V čom je teda problém? V jednej jedinej vlastnosti. V imidži. Ten vôbec nie je nanič, na druhej strane je mimoriadne ťažký. Minimálne sedemsto kilogramov, ak nie rovno tonu. A to ešte nespomínam vyššiu cenu a horšie, občas aj komické naskakovanie do auta.

Skutočne to všetko stojí za to? Jednoduchá odpoveď znie – Nie. Kedykoľvek sadnem do ktoréhokoľvek modelu SUV, veľmi rýchlo spomalím. A pritom svižnú jazdu priam zbožňujem. Na vine nie je ani tak nedostatok výkonu, dobré SUV, ach, opäť ten výraz, má minimálne dvesto koní a moderný turbodiesel danú hodnotu osolí krútiacim momentom minimálne štyristo newtonmetrov. V čom je teda problém? V jednej jedinej vlastnosti. V imidži. Ten vôbec nie je nanič, na druhej strane je mimoriadne ťažký. Minimálne sedemsto kilogramov, ak nie rovno tonu. A to ešte nespomínam vyššiu cenu a horšie, občas aj komické naskakovanie do auta.

Zrod kultu SUV

Ako sa teda zrodil kult automobilov, ktoré dokážu o čosi viac? Mnohé korene sa v polovici deväťdesiatych rokov zbehli aj na európskom trhu. Každá automobilka priniesla čosi. Výraznou je v danej oblasti práve automobilka Subaru. Ak odrátam americké verzie takzvaných truckov a pick-upov, ktoré už viac ako dvadsať rokov dominujú v rebríčku obľúbenosti severoamerických motoristov, bola to práve táto automobilka, ktorá v Európe šírila kultúru pohonu všetkých štyroch kolies. Jej tvrdošijná filozofi a priniesla úrodu paradoxne práve u konkurencie. Aj tak však za jedného z pionierov považujem Subaru Legacy Outback a Subaru Forester.

Vyššia svetlá výška, adekvátne chlapsky hranatý dizajn a, samozrejme, aktívny pohon všetkých štyroch kolies. Táto japonská automobilka však automobil okorenila perfektnými jazdnými vlastnosťami. Jazda na ceste aj mimo nej je s oboma modelmi jednoducho pasia. Kto vie oceniť jazdnú agilitu automobilov Subaru, určite mi dá za pravdu. Jemný drifting na prašnej ceste zbožňujem, reakcie volantu a podvozka sú také vypočítateľné, že chybu spraví málokto. To všetko som zažil pri svojom prvom kontakte s danou kategóriou a verzia Forester Turbo fi guruje dodnes medzi mojou dvadsiatkou najobľúbenejších automobilov.

Germánska špička
Odpoveď hlavného konkurenta nedala na seba dlho čakať. BMW X5. To bola mníchovská odpoveď na triedu ML. A veruže bola dobrá. Iks päťka je mojím obľúbeným, i keď určite nie vysnívaným automobilom. Vlastnosť, ktorou si ma získala, je agilita podvozka. Prvá generácia mala dobrý a tá druhá má podvozok, ktorý predstihol svoju dobu. Jednoducho ideál. Kým nenamierite do terénu. Lebo BMW vie robiť najmä športiaky. Nič to. Aj tak väčšina SUV do terénu nikdy ani len nepáchne. Do povedomia mojej duše sa dostala ako veľmi dobré auto.

Rovnako je v mojich myšlienkach zakorenené Audi Allroad quattro. V čase príchodu na trh bolo označované ako SUV, potom bola pre tento typ áut vymyslená kategória crossover. Áno, mám rád športovo-úžitkové automobily, ktoré vlastne tak nevyzerajú. Allroad je presne taký, ako má byť. Má pohon quattro, áno, myslím tým pohon všetkých štyroch kolies, má vyššiu svetlú výšku. To však nie je všetko. Pneumatický podvozok dokáže auto dvihnúť, no zároveň aj znížiť, a to dokonca pod úroveň štandardnej Audi A6 quattro. Nemusíte sa báť ani o imidž. Toho má Audi dostatok. A nemyslite si, že sa väčšími SUV dostanete v teréne ďalej. Omyl. Audi Allroad quattro sa bez problémov vyrovná ktorémukoľvek konkurentovi. Škoda, že sa nová generácia tvári tak civilne.

Nenápadne významní Japonci

Schválne som takmer vynechal dvojicu najväčších popularizátorov. Toyota RAV4 aj Honda CR-V. Pýtate sa prečo? Lebo som chlap a „ravka“ mala odjakživa bližšie k nežnému pohlaviu a CR-V dlho hľadala svoju tvár. Pritom prvá generácia poskytla aj testosterón v podobe hranatého dizajnu, druhá skĺzla do roviny automobilov bez vlastnej tváre. A aby som nezabudol na najväčší problém „céervéčky“. Pohon 4 x 4. Systém Dual pump jednoducho nefungoval správne. Myslím, fungoval na asfalte, fungoval v teréne, ale vôbec nefungoval na ľade.

A tu sa dostávame k príčine mojej averzie k modelom SUV. Presne tak – univerzálnosť. Široký pojem a mimoriadne úzky význam. V teréne totiž končia tieto automobily oveľa skôr než ktorýkoľvek starší off -road. Tak potom na čo sú vlastne dobré? Ale to je iba môj pohľad, zákazníci milujú túto kategóriu. A už som spomínal, že jej zrejme odpustia všetko. Oveľa lepšie si počínala Toyota RAV4. Zapáčila sa ženám, vydobyla si štatút absolútnej spoľahlivosti a pridala krajšiu druhú generáciu a neskôr mierne ostrejšiu tretiu.

To je všetko. Svoje kompetencie nijako nerozšírila a zrejme naveky ostane na asfalte. Nič to, aspoň rezervné koleso sa bude vynímať na piatych dverách batožinového priestoru. Ako sa na správny „off -road“ patrí. A Honda CR-V? Posledná generácia je krajšia a spravila výrazný krok smerom k lepším jazdným vlastnostiam. Samozrejme, na asfalte. A to je zrejme najdôležitejšie, lebo okrem zasneženej cesty na lyžovačke sa tieto autá s terénom prakticky nestretnú. No a napokon pár slov o Suzuki Vitara. Rozmermi jasné SUV, no dušou ostal aj tvrdým chlapom.

Nikdy nestaval prehnane na imidž. Nikdy sa tak ani netváril. Vitara dokázala slúžiť majiteľovi presne tak, ako si to želal. Možno práve tento úprimný postoj stál Suzuki miesta v rebríčkoch obľúbenosti, i keď zákazníci na ňu vždy pamätali. Až posledná generácia stavila na civilný vzhľad a tentoraz môžem pochváliť aj prácu dizajnérov. A nielen to. Na rozdiel od svojich japonských bratov dokáže prejsť aj stredne ťažkým terénom. Až na tú prevodovku.

Repliky na odpovede

A to je už špirála, ktorá sa roztočila a zastavovať sa už asi nebude. Aj inak terénne orientovaný Nissan predstavil X-Trail. Prvú generáciu milujem. Konečne chlapský dizajn, výborné jazdné vlastnosti v teréne a čuduj sa svete, aj na ceste, a ešte k tomu avantgardný interiér. S nezmyselnou orientáciou prístrojov v strede. Inak nemám čo vytknúť, odporúčam. Druhá generácia? Živý príklad nezmyselného nafukovania rozmerov kategórie, ktorá si už ideálny formát našla. Nissan ešte pridal model Qashqai.

Rovnako ako komplikované meno, má aj komplikované zaradenie, konečne sa však dostal do formátu, ktorý je pripravený na mestskú premávku. Vyššou svetlou výškou i pohonom 4 x 4. Nič viac okrem atraktívneho kabáta a dobre zvládnutého interiéru. A ani mladoboleslavská Škoda nestojí bokom. Druhá generácia Octavie Combi si adoptovala fi lozofi u Allroadu quattro. Škoda Octavia Scout. Mám ju rád. Má presne to, čo kategória potrebuje a navyše je vhodná aj do mesta. Má dobrý podvozok, pohon všetkých štyroch kolies, priestor, jednoducho všetko. Teda okrem mohutnej karosérie. Volvo XC 90. Nie som jeho fanúšik, napriek tomu má v sebe rodinný rozmer. Za jeho volantom sa neponáhľate, poskytne vám všetko a rodine slúži ako verný labrador.

Imidž ako najdôležitejšia esencia

Jediné, čo modelom Subaru chýbalo, bola dimenzia imidžu aj luxusu. Tú priniesol s veľkým pátosom dva roky pred miléniom Mercedes Benz ML. Skutočné SUV. Prakticky dodnes je ikonou, ktorá predznamenala smerovanie danej kategórie. S maximálnou pompéznosťou, s maximálnou hmotnosťou aj s maximálnym imidžom. Mal teda všetko. S výnimkou obratnosti či terénnych vlastností. Automobilka Mercedes Benz však už neraz určila trend a nemýlila sa ani pri novej kategórii. Mercedes Benz ML sa stal a prakticky dodnes je bestsellerom. Nechápem, moje srdce si nezískal tak, ako doteraz každá limuzína z jeho produkcie. Je totiž odkázaný na vysoký výkon. Dvesto koní pod kapotou vám totiž zaručí iba priemernú dynamiku, koncepcia si vyžaduje silný turbodiesel, ktorý má k dispozícii až druhá generácia. Ovzdušie výnimočnosti však bolo presne to, čo zákazník vyžadoval a Mercedes s modelom ML nemohol prísť v lepšom čase.

Odpovede zo Soulu
Automobilový svet pozná niekoľko prípadov, keď žiak prerastie učiteľa. Presne tak sa dá charakterizovať prístup kórejských automobiliek. Či mám medzi nimi miláčika? Nie, nie a nie! A to aj napriek tomu, že niektoré sa mi páčia. Ale iba dovtedy, kým si na nich nezajazdím. Prvým pristupujúcim členom bol Hyundai. Santa Fe prvej generácie bola typická prvotina. Mala v sebe viac nadšenia pre kategóriu, než praktických riešení.

A ešte niečo! Dizajn. Santa Fe mohlo rozdávať falošné hrany, krivky, plastové nadstavce, skrátka mala príliš veľa nevkusného dizajnu. Aj napriek tomu však pristúpila k širšej mase motoristov prostredníctvom ceny. Pridal sa podarený Tucson a vznikla trieda kompaktných SUV v európskom ponímaní. Opäť však oceňujem atraktívnu vizáž, ostatné veci môžeme hodnotiť iba priemernou známkou. Ale aj tak netreba zabudnúť na priekopnícky prístup, ktorý spustil lavínu SUV aj u ostatných výrobcov. KIA ponúka Sorento aj Sportage.

Väčší aj menší model. Kým Sportage je sesterským modelom Tucsonu, Sorento ponúka techniku, ktorá je pripravená na terén. Oveľa menej už na cesty, tam sú jazdné vlastnosti o dosť horšie. A aby som „nekrivdil“ značke Chevrolet, musím podotknúť, že ani Captivu som si príliš neobľúbil. Dôvod? Opäť priemernosť, nevýraznosť, jednoducho bez chute. Na druhej strane ju v mnohom považujem za to najlepšie v rámci kórejského triumvirátu. Prečo sú také obľúbené? Juhokórejskí producenti totiž vedia obliecť automobil typu SUV do atraktívneho kabáta. Prirátajte k nemu dobrú cenu, takmer kompletné vybavenie, samozrejme, túžbu za každú cenu vlastniť „tereniak“ a recept na úspech máte hotový.

Aristokracia a ikony
Kto bol teda úplne prvý? Kto poslal ľudí von z mesta? Ani nemusíte byť odborník, aby ste uhádli správnu odpoveď. Stačí, ak sa pozriete na dnešnú ponuku. Iba pri jednej z nich pocítite vánok osobnosti. Áno, je to Range Rover, teda podľa správnosti Land Rover Range Rover. Ako prvý ponúkol kombináciu luxusu i terénnych vlastností. A to už v roku 1970. Navyše svoje základné proporcie nikdy nezmenil, ani dizajn. Aj preto dnes diktuje rešpekt a naďalej si zachováva odstup.

Zistíte to hneď, ak vedľa vás zastaví napríklad Audi Q7. Pozeráte sa mu na strechu. A rovnako sa pozeráte aj na plafón v podzemnej garáži. Za volantom sa cítite príjemne a v teréne ste doma. To všetko v sprievode luxusu. Jednoducho ideál, až na tú spoľahlivosť. Jeep. Praotec terénnych automobilov. Milujem Wrangler, Grand Cherokee a Commander. Lebo sú to adekvátne terénne vozidlá. No klonovanie v podaní Jeepu Compass, Patriot je iba akýmsi povinným cvičením v rámci triedy, ktoré zrejme podstúpi každá automobilka.

A všetko, čo sa robí z povinnosti, robí sa bez chuti. Stačí, ak si sadnete do jedného z tých áut a pochopíte. A to netvrdím, že sú zlé.
A v poslednom rade? Cadillac Escalade. Oslava fi lozofi e SUV. Brutálne nádherný zjav, ktorý musí oceniť každý chlap. Silný motor, samozrejme, osemvalec. Dynamika nulová, spotreba gigantická, jazdné vlastnosti mizerné, a tak ho vlastne považujem za ikonu SUV. Nech sa páči, tu to máte zabalené do imidžovej škatule. A viete čo? Mne sa vlastne celkom páči.

Autá, ktoré som nespomenul

BMW X3 Takmer identicky veľké ako X5, esteticky menej zvládnuté. Výborné na ceste. Bodka.	Range Rover Sport Klon ikony, ktorý má charizmu. A verzia Supercharged aj adekvátne imidžovú spotrebu.	Subaru Tribeca Jeden z posledných pristupujúcich. Odstrašujúci dizajn, slabý motor, nádherný interiér.
Volkswagen Touareg Ikona moderného SUV, ktoré zvládne všetko. Prinútil zákazníkov platiť za Volkswagen vyše dvoch miliónov.	Audi Q7 Brat Touaregu	Porsche Cayenne Vaša voľba, ak máte 911-ku a narodia sa vám deti. Iný dôvod na kúpu nepoznám. A vlastne opäť brat Touaregu.
Citroën C Crosser Prvý Citroën, s ktorým súhlasím po všetkých stránkach. Vyrába ho totiž Mitsubishi.	Ssangyong Actyon Prvé SUC, čiže coupé, v kabáte SUV. Päť dvier, rozmery slona. Naozaj nás všetkých oklamú?	Land Rover Freelander II Mimoriadne pohodlný a príjemný a konečne chlapský dizajn. Pridať ešte tak spoľahlivosť.