Dnešní šermiari spájajú vo svojom remesle moderné a starodávne zvyklosti. Pred zápasom sa vždy pozdravia na znak úcty k súperovi, oblečené majú uniformy elegantnej bielej farby a nosia ochranné masky, ale bodovanie už zaznamenávajú moderné technológie a pri tréningoch sa využívajú novátorské metódy. Podstata súboja však ostáva naďalej rovnaká. Vyhráva ten, kto je rýchlejší, kto bodne alebo sekne ako prvý. Presná defi nícia alebo návod, ako sa stať dobrým šermiarom, neexistuje. Ani vek nie je hranicou, ktorá by sa pri šerme nedala preraziť. Dobrý šermiar by však mal byť dobrý atlét, trpezlivý bojovník a nekompromisný stratég, ktorý vie nájsť aj tie najmenšie slabiny súpera.

Od začiatku vekov
Podobne ako niektoré ďalšie tradičné olympijské športy ako lukostreľba či hod oštepom, má aj šerm svoje historické korene v starovekom boji. Okolo roku 1200 pred naším letopočtom zaviedli Egypťania tradíciu šermu ako športovej disciplíny. Na nástenných maľbách, nájdených z tohto obdobia, sú zobrazení zápasníci s mečmi, ktoré majú guľovité zakončenie a na hlavách nosia prilby a ďalšie ochranné vybavenie. Na niektorých maľbách sú znázornení aj rozhodcovia.

Grécke národy preferovali krátke meče a ľahké kopije. Po zrážke s kopijami nasledoval boj zblízka, pri ktorom bojovníci používali krátke meče s ostrým špicom. Výstižne to je znázornené vo fi lme Trója, kde Achilles porážal všetkých súperov bodnutím do miechy vo výskoku. Na prelome nášho letopočtu Rímania vyvinuli dlhý, ťažký meč, takzvanú „spadu“, s tupým koncom, ktorým sa hlavne sekalo. Bojovníkov vychovávali v školách špeciálne určených pre budúcich víťazov.

Pád rímskej civilizácie okolo roku 476 nášho letopočtu však znamenal aj pád súťažného šermu. Vpád barbarských národov do Európy priniesol nové zbrane a rovnako aj ich iné využitie. Mohutné a vražedné meče sa začali používať na zabíjanie, sekanie hláv a mučenie. A až nástup renesancie v 14. storočí spôsobil návrat ľahkých a rýchlych zbraní. Slávnym sa stal rapier, bodná zbraň podobná dnešnému kordu, ktorý pomerne ľahko prenikal cez škáry v železných plátoch ťažkých brnení.

Prevrat v myslení bol zapríčinený najmä vynájdením pušného prachu, ktorý spôsobil, že ťažké brnenie a meče už viac nenašli uplatnenie v boji. Ľahké meče prevzali funkciu záložnej zbrane, pripravenej po boku dôstojníkov na bojovom poli. Začiatok pätnásteho storočia znamenal začiatok moderného šermu. Prvých skutočných šermiarov dalo svetu Španielsko. V roku 1471 a 1474 boli v Španielsku vydané prvé šermiarske manuály.

Šermiarske spolky, ako napríklad nemecký Marxbruder, sa začali objavovať po celej Európe. V Taliansku sa zaužívala špecifi cká forma šermu, keď v pravej ruke držal útočník zbraň a v druhej mal krátku dýku alebo malý štít. Veľmi populárnym a vyťaženým sa v tom období stal taliansky majster šermu Agrippa, ktorý vynašiel štyri šermiarske pozície (prime, seconde, tierce a quarte).

Svojím dielom Trattato di scienta d´arme vytvoril základy nového, moderného šermiarskeho umenia, v ktorom je bodnutie považované za účinnejšie ako seknutie a je zdôraznený význam hrotu pred ostrím. Populárni boli aj majstri Grassi a Vigiani, zodpovední za špecifi cký šermiarsky pohyb, známy pod názvom „výpad“. Šestnáste storočie prinieslo vzrastajúci počet duelov. V tomto období bolo zabitých viac šľachticov, ako ich padlo vo vojnách. Veľkú zásluhu na rozvoji športového šermu má Karol IX., ktorý založil vo Francúzsku šermiarsku akadémiu. Umenie šermu sa stalo prestížnym dôkazom zručností a schopností všetkých mužov.

Kord, nové pravidlá a olympiáda
Prvým francúzskym majstrom šermu bol Henry de St. Didier v roku 1573. V dueloch začal presadzovať v porovnaní s rapierom oveľa ľahšiu zbraň, kord. Približne v rovnakom období bol v Španielsku vynájdený fl euret, ktorý sa odtiaľ rozšíril do Francúzska a Talianska. Španielska škola bola príliš zviazaná etiketou, šermiari sa mohli pohybovať len po kružniciach a vyhýbali sa súperovej čepeli. „Cinkanie“ čepelí bolo neslušné.

Naopak talianska škola využívala razantný odraz na súperovu čepeľ, „babuta“, ako odstránenie čepele pri útoku. Fleuret sa v tých časoch využíval predovšetkým pri tréningoch. Na m e d z i n á ro dnej úrovni bolo prijaté pravidlo right of way, „právo útoku“, ktoré v preklade medzinárodných pravidiel hovorí, že prednosť má jednoduchý priamy útok, ktorý je vykonaný vystieraním ramena, pričom hrot ohrozuje platný povrch súpera, ktoré predchádza začiatok výpadu. Nová zásada spôsobila klesajúcu tendenciu počtu zranení, čím sa šerm stal ešte populárnejším.

Veľkú obľubu získal najmä súboj s kordom a zatiaľ čo Taliani pomáhali tento druh športu rozvíjať, Maďari sa stali skutočnými majstrami v šerme šabľou. Najväčší prielom v šerme však nastal v roku 1780, keď ďalší francúzsky majster La Boessiere zostrojil šermiarsku masku, čo v konečnom dôsledku viedlo k veľkému rozvoju nových útočných a obranných techník a stratégií. Rozvoju šermu za oceánom pomohla emigrácia prvých šermiarskych majstrov v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.

Na Slovensku založil prvú šermiarskú školu Ferdinand de Martinengo v Bratislave v roku 1844. Šerm sa stal celosvetovo rozšíreným športom, ktorý pomaly strácal svoje násilnícke korene a stával sa neškodnou športovou disciplínou. Športový šerm sa predstavil aj na prvých moderných olympijských hrách v roku 1896, kde mohli muži súťažiť s fl euretom a so šabľou. Kord sa stal olympijskou disciplínou až o štyri roky neskôr. Ženy však mohli súťažiť s fl euretom až od roku 1924 a s kordom od roku 1996. V súčasnosti je športový šerm jednou zo štyroch športových disciplín, ktoré majú pravidelné zastúpenie na každých olympijských hrách modernej éry.

Kým v počiatočnej dekáde súťaženia dominovali v šerme predovšetkým Francúzi, Taliani, ale aj šermiari z Uhorska, neskôr Maďarska, tak po druhej svetovej vojne ich z trónu zosadili komunistické krajiny. Sovieti, Poliaci a Maďari si začali opakovane deliť stupne víťazov. Maďar Aladár Gervich je dodnes považovaný za najlepšieho športového šermiara šabľou.

Komplexná elegancia
Môžeme teda povedať, že šerm, aký poznáme v dnešnej podobe, vznikol až s vynálezom fl euretu, cvičnej zbrane vytvorenej špeciálne na prípravu na súboj. Použitie fl euretu totiž rešpektovalo princípy, ktoré mali chrániť život v skutočnom boji. Zasiahnuť a sám nebyť zasiahnutý. Šerm dnes môžeme považovať za akýsi základ ďalších športov, ako napríklad boxu alebo tenisu, ktoré sú tiež vyjadrením myšlienky obrany a útoku. Zásadný rozdiel medzi kordom a fl euretom predstavuje možnosť dvojitého zásahu pri súboji s kordom.

Fleuret je však reálnejším zobrazením tradičného šermu, kde bojoval muž proti mužovi so skutočnými zbraňami. Ich snahou bolo nedostať zásah, pretože ten mohol byť posledný, ale zasiahnuť súpera ako prvý. Preto je základom moderného šermu snaha šermiara byť o krok pred súperom. Doslova to platí pri šerme kordom, kde sa ráta každé bodnutie. Pri šerme šabľou alebo fl euretom je to trochu zložitejšie, keďže pri týchto disciplínach platí pravidlo „právo útoku“.

Veľmi dôležitým faktorom je preto okrem dokonalej práce so zbraňou, kde existuje množstvo techník, aj prekvapenie alebo schopnosť zaútočiť tak, aby to súper neočakával. V tomto prípade však ide o nesmierne skúsenosti, ktoré šermiar získava praxou a množstvom zápasov. Výhodu majú aj tí šermiari, ktorí si vedia získať vhodnú pozíciu proti súperovi, vedia byť v správnej chvíli, napríklad keď súper stratí na moment stabilitu, v dostatočnej vzdialenosti na fi nálny výpad. Výpad je pri šerme konečným útočným pohybom.

Šermiar pri ňom vystrie ruku, v ktorej drží zbraň, a až potom urobí pohyb vpred aj nohou. Okrem toho existuje fl eš, takzvaná šípka, ktorý sa často používa v korde a slúži na prekonanie väčšej vzdialenosti ako na výpad. Dôležité je preto aj pochopenie a schopnosť prečítať súperove pohyby a zámery. Okrem taktických dispozícií má veľký význam pre šermiara dokonalá koncentrácia počas súboja. Mentálna odolnosť ide ruka v ruke s fyzickou kondíciou.

„Dnes môžeme vidieť, že majstrami sveta a olympijskými víťazmi sa stávajú šermiari vo vyššom pokročilejšom veku, ktorí už nie sú ani takí pohybliví, ale sú nesmierne skúsení,“ vysvetľuje dôležitosť duševnej vyspelosti tréner Bratislavského šermiarskeho klubu Pavol Bottan. No nemalú zásluhu na dobrom výsledku má, samozrejme, aj kvalitná práca nôh. Preto by mali byť súčasní šermiari aj dobrí atléti. „V prvej polovici dvadsiateho storočia venovali šermiari práci nôh aj rok, kým prešli k tréningu so zbraňou,“ spomína tréner Bottan. Dnes je to trochu iné, môže za to aj lineárny pohyb, ktorý sa uprednostňuje pred uhýbaním do strán. „V našom klube dávame zbraň do rúk už po prvých týždňoch tréningu, pretože mladí šermiari sú nedočkaví a prechádzajú do iných športov,“ vysvetľuje učiteľ mladých nádejí.

Moderné technológie
Veľmi stráženou súčasťou šermu je systém bodovania, ktorý sa vďaka moderným technológiám stáva čoraz hodnovernejším. Kedysi boli veľmi problematické súboje fl euretom alebo šabľou, pretože napríklad pri dvojitom zásahu rozhodoval o pridelení bodu rozhodca. V súčasnosti sa využíva elektronický systém bodovania, ktorý sa postupne zavádzal pre kord, fleuret a nakoniec aj pre šabľu. Hlavnou jednotkou tohto systému je takzvaný aparát. Jednoduchá verzia bodovacieho zariadenia predstavuje centrálny aparát, ktorý je prostredníctvom káblov prepojený so zbraňami šermiarov. Aparát má svetlá, ktoré signalizujú, ak bol realizovaný zásah.

V prípade šablí a fl euretov, kde je potrebné poznať, či bol zásah na platné miesto, alebo na neplatné, musí mať šermiar oblečenú špeciálnu vodivú vestu Lamé, kábel, ktorým sa na systém napojí zbraň, a nakoniec aj navíjací kábel, ktorým sa Lamé a aj samotná zbraň pripojí k bodovaciemu aparátu. V prípade šermiara so šabľou musí mať okrem vesty vodivé aj rukávy a masku, tu sa však začali využívať aj bezdrôtové signalizačné prenosy, keďže ide o pomerne rýchlejšiu verziu šermu.

U zbraní, kde sa za platný bod ráta iba bodnutie, sa na konci kordu alebo fleuretu nachádza malý spínač, takzvaný aret, ktorý v prípade fleuretu trafí do platnej časti a uzavrie tak okruh, ktorý následne signalizuje zásah a v prípade kordu funguje na princípe stlačenia spínača. Pri súboji s fl euretom alebo so šabľou sa na podujatiach najvyššieho rangu v posledných rokoch využíva aj funkcia videorozhodcu. Ten zasiahne v sporných situáciách, najmä pri vzájomnom zásahu súperov. Súboj s kordom patrí aj z tohto dôvodu medzi najrozšírenejšie spôsoby šermu.

Šermiari ho považujú za najobjektívnejší. Šport džentlmenov Znalci vždy považovali šerm za niečo viac ako len šport. Šerm je forma umenia, antický symbol sily a slávy. Je to hlboko osobná a individuálna forma vyjadrenia. Okrem samotného súboja súvisí so šermom celý rad pravidiel. Každému zápasu predchádza pozdrav súperovi a rozhodcom. Medzi pozdravmi nechýbajú ani teatrálne úklony, ale v modernom šerme preferujú športovci vzpriamený postoj s prilbou v jednej ruke a so zbraňou vo vertikálnej pozícii v druhej ruke.

Rozhodcovia môžu zápasníka, ktorý sa pred súbojom a aj po ňom nepozdravil, diskvalifi kovať. Pozdrav pravdepodobne pochádza zo šestnásteho storočia a má pôvod vo vojenskom salutovaní nadriadenému. Po pozdrave zvolá rozhodca „En-garde“. Šermiari si nasadia masky a zaujmú správny šermiarsky postoj s jednou nohou za „en-garde“ čiarou. Následne rozhodca zvolá „Prêt“. V niektorých krajinách sú šermiari povinní odpovedať. Nakoniec rozhodca zavelí „Allez“. Zápas sa tak môže začať. Príkazy, ktoré hlási rozhodca, sú väčšinou vo francúzštine v kombinácii En Garde, Prêt, Allez.

Ak chce rozhodca súboj prerušiť, vyhlási „Halt!“. Súboj môže byť prerušený z rôznych dôvodov. Napríklad padne zásah, niektorý zo súperov poruší pravidlá alebo sa situácia rozhodcom javí ako nebezpečná. Súboje v kvalifi kačnej skupine, kde je zväčša šesť až sedem šermiarov, ktorí zápasia na päť zásahov, môže trvať maximálne tri minúty čistého času. V kvalifikačnej fáze v skupinách bojuje každý s každým. Po prvom kole nasledujú eliminácie a fi nále, ktoré sa šermujú systémom K. O., čiže kto prehrá, končí. V K. O. zápasoch sa šermuje na tri tretiny po tri minúty do pätnástich zásahov. Každý súboj prebieha na planšoch, ktoré sú dlhé asi osemnásť metrov a dva metre široké. Ak šermiar z planšu vystúpi nabok, musí sa posunúť o meter dozadu, ak však vystúpi z ohraničeného územia na konci planšu, je potrestaný trestným zásahom.

Šermiarsky slovník

En garde – do strehu
Prets – pripravení
Allez – vpred Halte – stáť
Pointe en ligne – zásah z linky
Arret – pred bod
Parade - kryt
Point – bod
Attaque – útok
Contreattaque – protiútok
Touche – zásah
Non valable – neplatný zásah

Zbrane a súboje

Šabľa
Pri súboji s touto zbraňou je možné získať bod sekom aj bodnutím. Takáto možnosť ponúka útočníkovi dostatočne široký priestor na rôzne pohybové a taktické kombinácie. Platný povrch, na ktorom sa rátajú body, sa nachádza od pol pása šermiara smerom hore. Rátajú sa aj seky a bodnutia do hlavy a do rúk. Zásahy zasadené nižšie sa posudzujú ako hlboké, teda neplatné a aparát ich nesignalizuje. Pri súboji šabľou platí pravidlo „Right of way“. Dnešná moderná šabľa má historický základ v husárskej zakrivenej šabli, ktorá sa používa dodnes. Moderná športová šabľa je však extrémne ľahká a nemá už zakrivenie. Body šabľou sa dajú získať nielen prednou, sečnou hranou, ale aj prvou tretinou zadnej strany. Medzi najúspešnejšie krajiny v šerme šabľou patria Maďarsko, Rusko, Francúzsko a Taliansko.

Fleuret
Podobne ako pri šabli, aj pri fl eurete platí konvencia. Platný povrch však predstavuje iba trup šermiara. Hlava, ruky a nohy sú neplatným povrchom. Ak padne neplatný zásah, na aparáte sa rozsvieti biele svetlo. Menšou nevýhodou pri fl eurete je najmenší platný povrch zo všetkých troch zbraní. Súboj s fl euretom si tak od šermiara vyžaduje veľkú rýchlosť, veľmi presnú prácu s čepeľou. Navyše musia byť fl euretisti technicky veľmi zdatní a súčasne aj takticky musia byť na vysokej úrovni. Fleuret bol vynájdený približne v 16. storočí, keď sa používal ako tréningová zbraň. Medzi popredné krajiny v tejto zbrani patria Taliansko, Rusko, Nemecko, Francúzsko, Poľsko.

Kord
V porovnaní s fl euretom ide o rovnako dlhú, ale o niečo ťažšiu zbraň. Kord má vypuklý a väčší chránič na ruku. Platným povrchom pri tejto zbrani je celé telo súpera. Prednosť pri zasiahnutí umožňuje len veľmi krátky časový rozdiel medzi vzájomným zásahom oboch šermiarov. Ak však zasiahnu súčasne, aparát signalizuje oba zásahy. Obidvom šermiarom sa počíta jeden bod, takzvaný double. Súboj kordom sa stáva vďaka nízkej pravdepodobnosti predvídania miesta zásahu veľmi atraktívnou disciplínou. Kord je bodná zbraň. Medzi popredné krajiny v šerme kordom patria Rusko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Nemecko.

Výstroj

Vrchná vesta
Používa sa na zakrytie ochrannej vestičky a zároveň plní funkciu chrániča slabín. Spevnený je aj golier, ktorý bráni tomu, aby prekĺzol hrot šable alebo kordu pod masku a zasiahol krk.

Ochranná vesta
Je to vlastne brušný pancier, ktorý sa v súčasnosti vyrába z kevlaru. Plní funkciu dvojitej ochrany pred bodnutím alebo seknutím. Vesta nesmie byť zošitá v oblasti podpazušia, pretože to by mohlo oslabiť už aj tak dosť nebezpečnú oblasť na tele šermiara.

Nohavice
Sú vyrobené z rovnakého materiálu ako vrchná vesta. Najčastejšie používajú šermiari skrátené nohavice, ktoré sú upevnené tesne pod kolenom. Zvyšnú časť nohy si zakrývajú vysokými podkolienkami.

Topánky
Špeciálna obuv pre šermiarov má hladkú podrážku. Topánky sú spevnené v zadnej vnútornej časti. Spevnená je aj päta, ktorá prenáša najväčšiu záťaž pri výpadoch šermiarov.

Maska
Veľmi dôležitá súčasť výstroja, ktorá chráni šermiara pred priamym zásahom do tváre. Maska má vlastný chránič krku, ktorý je všitý priamo do prilby. Väčšina masiek dokáže odolať sile zodpovedajúcej dvanástim kilogramom. No maska podľa regúl FIE by mala zniesť tlak 27 kilogramov.

Rukavice
Ochranu ruky nosí väčšinou šermiar len na ruke, v ktorej drží zbraň. Rukavice majú predĺženú manžetu, aby sa predišlo vkĺznutiu čepele pod rukáv, a tým aj zraneniam.