Univerzita Teslu oboznámila s elektrinou a mechanikou. V roku 1877 učiteľ fyziky predstavil študentom najnovší technický zázrak – Grammovo dynamo. Pracovalo buď ako motor, alebo ako generátor. Vzbudzovalo nadšenie. Tesla však vyhlásil, že by bolo lepšie, keby fungovalo bez komutátora. Ostatní to pochopili ako vtip a profesor to prirovnal k objavu perpetuum mobile. Teslu však táto myšlienka posadla. Tušil, že niečo také by dokázal iba prúd pravidelne meniaci svoju polaritu. O tri roky na to prišiel. V jednom z budapeštianskych parkov. Traduje sa, že palicou nakreslil do piesku diagram indukčného motora – jeden z prvých vynálezov, ktorými zmenil svet.

Začiatky
Pokúšal sa presadiť v spoločnostiach zaoberajúcich sa elektrifi káciou. Keďže jeho pôsobenie sprevádzali rôzne vynálezy, napríklad v Budapešti mali vďaka nemu najdokonalejší telefónny systém svojho času. Pracoval pre francúzske i nemecké fi rmy. Nikto však nechcel prejsť na neisté pole striedavého prúdu. Myšlienke meniacej sa polarity v tých časoch nedôverovali. Napriek tomu Tesla v roku 1883 predstavil v Štrasburgu dvojfázový striedavý motor – prvý svojho druhu. Časom uveril, že jediný mu pomôže T. A. Edison a Amerika.

Keď pricestoval do New Yorku, mal 28. Mesto bolo elektrifi kované iba krátko, Edisonove žiarovky boli populárne, vyžadovali však množstvo energie. Manhattanská elektráreň amerického génia mala takmer monopol. Ani Edison však pochopenie pre Teslovo nadšenie striedavým prúdom nemal, keďže vo veľkom obchodoval s tým jednosmerným. Teslu však využil. Za prísľub výrazného podielu na zisku ho nechal vylepšiť účinnosť strojov vo svojej elektrárni. Obaja si boli podobní. Denne dokázali pracovať až 20 hodín. Edison však len intuitívne – metódou pokusu a omylu.

Tesla s vynikajúcim vzdelaním a dobrými kontaktmi s najlepšími vedcami svojich čias – Maxwellom, Kelvinom či Hertzom, nápad najskôr analyzoval a potom experimentoval. Edisonovu úlohu splnil rýchlo. Sľúbené peniaze však nedostal. Znechutený Edisona zavrhol.

Edisonov začiatok konca
Teslu, opäť bez prostriedkov, najskôr zneužila skupina investorov v podniku na výrobu oblúkových lámp. Tie mali veľký úspech. Lenže chlapíci z Wall Streetu zobrali všetky zisky. Šťastie postretlo Teslu až následne. Istý A. K. Brown zo spoločnosti Western Union uveril striedavému prúdu. A opäť paradox – v malom laboratóriu neďaleko Edisonovej továrne Tesla vymýšľa všetko potrebné na výrobu, distribúciu a využitie striedavého prúdu. Generátory, transformátory, motory.

Stačí už len presvedčiť ľudí o výhodách striedavého prúdu. Objavuje sa ďalšia dôležitá osoba – George Westinghouse. Tiež vynálezca, ale hlavne bohatý priemyselník. Dáva Teslovi štedrú ponuku– 60-tisíc dolárov v akciách a dva doláre päťdesiat za každú konskú silu výkonu elektrárne fungujúcej na základe jeho patentov. Teslove vynálezy už môžu ohroziť aj samotného Edisona. Edisonovi ostáva boj o verejnú mienku. Šíri, že jednosmerný prúd je bezpečný a striedavý veľmi nebezpečný. Westinghouse s Teslom však vyhrávajú na Chicagskom veľtrhu v roku 1893.

Veľtrh elektrifi kovali dvakrát lacnejšie, než by to dokázal Edison. Prezident Cleveland stlačil gombík a rozsvietil stotisíc žiaroviek napájaných striedavým prúdom. Chicago nazvali ,,Mestom svetiel“, dielom Teslu, Westinghousa a dvanástich tisíc konských síl striedavého prúdu. Verejnosť už vie, že striedavý prúd nie je nebezpečný.

Vynálezy
Tesla experimentuje. Už v roku 1889 sa zaujíma o vysoké frekvencie. Z prác Maxwella a Hertza vedel o elektromagnetickom zariadení, podstate svetla i o tom, ako vlny súvisia s elektrinou. Tušil výhody ovládnutia podobných javov. Jeho prvotným cieľom bolo efektívne a príjemne svetlo. Chcel dokonalý svetelný zdroj nahrádzajúci žiarovku. Tie Edisonove bolo treba často meniť, navyše spotrebovali veľa energie. Tesla chcel zdroj svetla, ktorý šetrí prúd a vydrží.

ajskôr sa pokúšal o generátor rotujúci obrovskou rýchlosťou, aby mohol vytvoriť vysokofrekvenčné prúdy. Darilo sa mu to len sčasti. Vynahradil to vynálezom cievky, používanej prakticky dodnes. Z bežnej zásuvkovej frekvencie 60 Hz získala frekvenciu blížiacu sa 1 MHz. Vytvorila tiež extrémne vysoké napätie. Odtiaľ bol len krok k neónovým a fl uorescenčným svetlám. Vyvinul aj techniku röntgenovej fotografie.

Najsenzačnejší však zostáva fakt, že svoju žiarivku dokázal rozsvietiť na diaľku, bez prívodných drôtov. Bol až chorobne posadnutý bezdrôtovým prenosom energie. Táto problematika zostala pomerne dlho nepovšimnutá. Až teraz sa špekuluje o tom, že nízkonapäťové zariadenia, napríklad mobily, by sa jednoducho nabili samy aj na väčšiu vzdialenosť od zdroja. V súčasnosti poznáme napríklad počítačovú myš, ktorá je napájaná z podložky a reaguje do výšky 5 cm.

Nedocenený

Po výstave v Chicagu sa Westinghouse úspešne uchádzal o projekt komerčného využitia Niagarských vodopádov. Išlo o veľmi rozsiahly a nákladný projekt. Finančnú podporu mu poskytli najbohatší muži vtedajšieho sveta – Rothschild, Morgan, Vanderbilt a Astor. Po piatich rokoch bol Tesla jediný, kto nepochyboval o úspechu. 16. novembra 1896 dodala Niagarská elektráreň prvú elektrinu do blízkeho Buff ala, o pár rokov neskôr aj do vzdialeného New Yorku. Prenos energie na veľké vzdialenosti umožnili Teslove transformátory. Edisona to prinútilo priznať svoju chybu a začať používať striedavý prúd.

Tesla v roku 1909 nedostal Nobelovu cenu, ktorú za vývoj rádia udelili, ako sa neskôr ukázalo v podstate neoprávnene, Gugliemovi Marconimu. V tom čase však vynašiel napríklad originálnu vysokootáčkovú turbínu. Jeho vyhlásenie počas prvej svetovej vojny, že pomocou vysokofrekvenčných vĺn by bolo možné odhaliť loď alebo dokonca ponorku a ich umiestnenie by mohlo byť premietané na fl uorescenčnú obrazovku, spustilo úvahy verejnosti o Teslovej psychickej nestálosti.

Ďalším dôkazom pomätenosti bolo pre ľudí aj Teslovo varovanie pred bezkrídlymi lietadlami, ktoré by mohli, riadené na diaľku, niesť výbušniny. Tesla sa začal vyhýbať spoločnosti, stále sa však venoval svojej obľúbenej vede. Stretol sa aj s Albertom Einsteinom a polemizoval o jeho populárnej rovnici E=mc2. Podľa Teslu nie je energia v hmote, ale v priestore medzi subatomárnymi časticami. Jeho posledným patentom je „Aparát pre vzdušnú dopravu“ z roku 1928. V stroji spája vlastnosti vrtuľníka a lietadla. Vždy žil v budúcnosti. V tridsiatych rokoch dokonca ohlásil objav nového zdroja energie.

Trvalý celosvetový mier
Keď už situácia v Európe zrela na ďalšiu vojnu, ohlásil, že pomocou jeho lúčov smrti bude vojna nemožná. Dňa 11. júna 1934 sa na prvej strane New York Times objavil titulok: ,,Tesla vo veku 78 rokov odhaľuje nové lúče smrti“. Podľa článku mala nová zbraň posielať sústredené zväzky častíc vzduchom a zostreľovať obrovskou silou nepriateľské lietadlá vo vzdialenosti 250 míľ.

Takéto lúče by podľa Teslu mali utvoriť stenu okolo každého štátu, zabrániť tak ďalším vojnám a „spôsobiť“ trvalý celosvetový mier. S dostupnými prostriedkami sa mu však túto zbraň nepodarilo zostrojiť. V roku 1937 jej dokumentáciu poslal vládam spojeneckých národov: USA, Kanade, Anglicku, Francúzsku, Sovietskemu zväzu a Juhoslávii. Najväčší záujem prejavili Sovieti. Zaujímavé je tvrdenie, že hlavnou motiváciou pre americký „Star War“ systém bol strach, že Sovieti majú zbrane vyvinuté na základe Teslových princípov vysokej energie.

Smrťou sa to nekončí
Zomrel v zabudnutí 7. januára roku 1943 vo veku 86 rokov v hoteli New Yorker, kde býval už dlhé roky. Až do smrti vylepšoval svoju zbraň a vôbec sa tým netajil. V to ráno, keď zomrel, sa ako prvá do jeho izby dostala FBI. Agenti si odniesli všetky poznámky génia, ktoré našli, ako aj ostatné jeho veci. Väčšiu časť z nich vydali jeho synovcovi Sávovi Kosanovičovi až v roku 1952. Vystavil ich v Belehrade – v múzeu Nikolu Teslu.

Epilóg
Keď tieto riadky čítate, zrejme vás obklopuje dedičstvo tohto človeka – počítač osvetlený elektrickou žiarivkou, možno počúvate rádio, napájané prúdom z hlavného elektrického vedenia. Počítač máte pripojený na internet, pripravený vysielať a prijímať obrázky a správy do a z celého sveta. Zadosťučinenie pre Nikolu Teslu

tesla ( T ) jednotka merania magnetickej indukcie. 1 T je magnetická indukcia, ktorá na ploche 1 m² kolmej na smer magnetickej indukcie vyvolá magnetický tok 1 weber.

Rádio
Len osem mesiacov po Teslovej smrti americký Najvyšší patentový úrad zrušil patent na rádiotechnológiu laureátovi Nobelovej ceny Gugliemovi Marconimu. Odôvodnil to tým, že jeho podstatné pasáže obsahoval predchádzajúci Teslov patent. „Bol dôkladne oboznámený s mojimi pokusmi v rádiotechnológii. Vedel veľmi dobre, že mechanizmus získania vĺn je základom prenášania všetkých,“ povedal Tesla v jednom rozhovore o Marconim.

Sám sebe pokusným králikom
Pozornosť verejnosti Nikola Tesla pútal aj tým, že niektoré pokusy s elektrinou realizoval na sebe. Nechal vysokofrekvenčné prúdy prechádzať časťami svojho tela a pozoroval účinky. Prúd, ktorý prechádzal hlavou, mu spôsoboval príjemné pocity ospalosti, takže dospel k presvedčeniu, že elektrina by sa mohla využívať ako anestetikum. Objavil vlastne elektrošokovú terapiu, ktorú moderná medicína začala využívať o desaťročia neskôr. Tesla napríklad usporadúval večierky, kde hosťom predvádzal veľkolepé predstavenia s elektrinou. Podľa svedkov bol jedným z jeho dych vyrážajúcich trikov aj tento: Držal drôt svojej cievky v jednej ruke a prúdom iskier z prstov druhej ruky rozsvietil lampu.

Šialenstvo
Čas preveril, že Nikola Tesla vždy presne vedel, o čom hovorí. Na rozdiel od väčšiny vedcov, svoje teórie experimentmi overoval až vtedy, keď si bol úplne istý tým, že nezlyhajú. Mal vzácny dar – vizualizoval si priebeh experimentu do najmenších detailov a vedel si presne predstaviť aj výsledok. Väčšinou sa nemýlil. Tvrdil, že o jeho schopnosť mať vízie, ktoré na jeho súčasné okolie pôsobili ako prejav pomätenosti, sa zaujímali aj psychológovia a rôzni iní odborníci. Paradoxne pri príležitosti preberania Edisonovej medaily k tomu povedal: „Možno si myslíte, že som mal halucinácie. To je vylúčené. Halucinácie vznikajú len v chorom a úzkostnom mozgu. Moja hlava bola vždy jasná ako zvon a ničoho som sa nebál…“

Dar vizionára
Nikola Tesla v roku 1900 (!) zostavil zoznam dvanástich hlavných celosvetových prínosov, ktoré vyplynú z prepojenia všetkých telegrafných úradov na svete: „Prepojenie zabezpečí tajnú a bezpečnú službu posielania vládnych správ, umožní každému používateľovi telefónu hovoriť s ktorýmkoľvek iným používateľom, zabezpečí službu prenosu správ pre svetové noviny, ponúkne súkromným osobám príležitosť na rýchlu a bezpečnú výmenu správ, spojí všetky burzy cenných papierov, všade bude vysielať hudbu, ponúkne celosvetový automatický systém na nastavenie hodín s astronomickou presnosťou, umožní prenos strojom alebo rukou písaných písomností a šekov, poskytne navigačný systém, ktorý umožní každému navigátorovi lode kedykoľvek presne určiť polohu lode, ponúkne spôsob vytlačiť správu na hociktorom mieste na zemi alebo na mori, umožní bezdrôtovú reprodukciu fotografi í alebo kresieb a umožní prenášať elektrický prúd na každé miesto na zemi.“ Vyše 100 rokov po napísaní zoznamu nie je na prvých jedenástich bodoch nič neobyčajné, keďže ich už bežne používame. Jedenásť z dvanástich Teslových predpovedí sa splnilo. Nedávne testy dokonca ukázali, že aj jeho posledná predpoveď je technicky možná.

Kniha
Marc J. Seifer zhromažďoval 20 rokov materiál a potom vydal knihu s názvom: „Wizard: The Life & Times of Nikola Tesla”. Mal prístup k stovkám dokumentov, ktoré neboli nikdy predtým uverejnené. „Wizard“ preto po prvýkrát vysvetľuje napríklad aj to, prečo Tesla prestal pracovať pre Edisona, prečo sa jeho meno stratilo z literatúry o striedavom prúde, ako Tesla predstihol Rutheforda, Bohra a Einsteina v teóriách o štruktúre atómu a o tom, čo sa neskoršie pomenovalo „kvantová fyzika“, ako Marconi odcudzil Teslov (rádio) aparát, ako Tesla spolupracoval s firmou Telefunken, nemeckým bezdrôtovým koncernom, počas prvej svetovej vojny a americkým ministerstvom vojny počas druhej svetovej vojny, za účelom pomôcť im navrhnúť zbrane „lúčov nukleárnych častíc“. Kniha tiež priniesla ilustráciu Teslovho „Lietajúceho krídla VTOL“, predchodcu Lockheed Martin X-33, a tiež asi 1 400 poznámok vrátane referencií k nikdy nezverejneným dokumentom, plnú bibliografi u a 16 stránok fotografi í.