Diners Club Magazine

Robert Hamilton Egypt – Kráľovstvo faraónov (Slovart, 2007)

Čaro histórie spočíva okrem iného aj v spoznávaní vývoja ľudského myslenia, jeho najväčších výtvorov či omylov. Publikácia britského vedca a spisovateľa Roberta Hamiltona Egypt – Kráľovstvo faraónov (Slovart, 2007) preto hovorí nielen o jednej z najväčších civilizácií všetkých čias, ale nepriamo nabáda k premýšľaniu o vyhliadkach našej západnej civilizácie. Kultúra starého Egypta pretrvala tri tisícročia – dlhšie ako akákoľvek iná civilizácia.

Bohovia – králi z 31 dynastií v Egypte panovali v krajine, ktorá bola neprekonateľná svojou ekonomickou silou, technickými objavmi či kultúrnou bohatosťou. Egypťania zo všetkých tried sa tešili z pozemského života a uctievali polobožského faraóna, ktorý bol prostredníkom medzi nimi a bohmi, aby dosiahli harmóniu vo vesmíre a zabezpečili si blahobyt v ďalšom živote. Egypťania vynikali v oblastiach ako matematika, staviteľstvo, medicína, astronómia a anatómia.

Poklady objavené v kráľovských hrobkách sú zasa dôkazom rozvinutej remeselnej výroby. Popri vede sa Egypťania venovali aj mágii a poverám, ktorými sa snažili vysvetliť svet, rozumieť mu a naplniť svoje prikázané bytie. Príbeh tejto veľkolepej epochy sa však aj naďalej rozvíja, Egypt pred nami stále odhaľuje svoje tajomstvá. Výpravná publikácia Egypt – Kráľovstvo faraónov ponúka najdôležitejšie fakty a teórie, ktoré sa objavili za 200 rokov, odkedy existuje egyptológia. Ponúka osobnosti, miesta, udalosti a názory, ktoré sformovali túto výnimočnú civilizáciu.

Zameriava sa na najdôležitejšie archeologické náleziská či artefakty a vysvetľuje zvyky, obyčaje a vyznania starých Egypťanov. Nájdete tu dejiny egyptskej kultúry od jej zrodu cez vek budovateľov pyramíd, novú ríšu až po jej úpadok a zánik, sfi ngu, hrobky v Údolí kráľov, veľkolepé chrámy v Luxore a Karnaku, ale aj posledné vzrušujúce objavy egyptológov.

Paulína Feriancová Supertajný denník Lucie H. (Slovart, 2007)

Denník je starý literárny žáner. K využitiu denníkových záznamov pre potreby fabulovanej prózy však došlo už v 18. storočí. Jedným z prvých bol napríklad denník stroskotaného námorníka Robinsona Crusoa. A keďže možnosť nahliadnuť do intimity iných ľudí je neobyčajne lákavá, v posledných rokoch tento žáner zažíva veľký boom – spomeňme aspoň Tajný denník Adriana Mola, Denník Bridget Jonesovej alebo Denník Chucka Palahniouka. Dnes by som vás preto rád upozornil na jeden nesmierne pôvabný fi ktívny denník od slovenskej prozaičky Paulíny Feriancovej (Slovart, 2007), ktorý má názov Supertajný denník Lucie H. Lucia H. má 14 rokov, býva s mamou, otcom a bratom v rodinnom dome na Kramároch, v škole má svoje kamarátky, ale aj sokyne, má chalana Tomáša, ktorý je trocha do nej, ale tak trocha aj do ich spolužiačky Niny. Lucia H. neznáša matiku, chodí na výtvarnú, háda sa s bratom a je tak trocha aj do svojho suseda z vedľajšieho domu, do ktorého sa pred časom prisťahovala anglická rodinka s dcérou v Luciinom veku a sedemnásťročným Jamesom.

Problém je v tom, že Lucia nehovorí po anglicky, ale ako sa ukáže – je to iba vec času. Rozprávanie Lucie H. je také autentické, že človek má chvíľami pocit, akoby naozaj čital denník vlastnej otravnej sestry, ktorá sa so svojimi hodnoteniami nijako nebabre, má zmysel pre humor, je mierne rozmaznaná a jemne zakomplexovaná. Je však ochotná namiesto svojho brata umyť riad, dať si od neho kradnúť ponožky a občas zaňho držať chrbát.

Jedným slovom – normálna rodina. Možno s veľkým prekvapením uprostred, a preto by som sa vôbec nečudoval, keby po prvej knihe Pavlíny Feriancovej Supertajný denník Lucie H. čoskoro vyšlo aj pokračovanie.

Oceán (Ikar, 2007)

Po veľkých obrazových encyklopédiách – Zviera, Zem, Človek, Rastlina a Vesmír vychádza v týchto dňoch ďalšia – Oceán (Ikar, 2007) s podtitulom – Odkrývanie tajomstiev poslednej divočiny sveta. Nie náhodou sa o Zemi hovorí ako o modrej planéte. Väčšinu jej plochy tvorí oceán. Z mora pochádza život a predpokladá sa, že viac ako 90 % svetovej biodiverzity sídli v oceánoch. Oceány obsahujú približne 1,3 miliardy kubických kilometrov morskej vody.

Samotná voda má veľa nezvyčajných vlastností, ktoré majú obrovský význam pre schopnosť oceánov podporovať svojím stabilizačným účinkom svetové podnebie. More nie je uniformné, ale mení sa priestorovo a niekedy aj sezónne – najmä čo sa týka teploty, tlaku, hladiny a obsahu rozpusteného kyslíka. Veľká encyklopédia Oceán vám poodhalí viacero tajomstiev a divov svetových morí – od mangrovových močarín po oceánske dno, od mäkkýšov po lamantína, od atlantického dopravníka po hurikán Katrina.

Vysvetlí silu a rôznorodosť oceánov a ich význam pre našu planétu. Oceány sú kolískou života na Zemi, rozhodujúcim faktorom nášho podnebia a životne dôležitým, ale čoraz krehkejším zdrojom pre celé ľudstvo. Encyklopédia Oceán objasňuje najrozmanitejšie stránky oceánov – od geológie morského dna cez interakciu medzi oceánmi a atmosférou až po mimoriadnu rôznorodosť života v mori. Nájdete tu množstvo fotografi ckého materiálu, ktorý dokumentuje dramatickosť a silu mora, kým vecné ilustrácie a mapy, vytvorené na základe najnovších objavov z družíc, približujú rôzne prírodné javy a procesy – ako umelé ostrovy, globálne otepľovanie či prílivové vlny.

Dado NAGY