O mužoch sa hovorí, že sa nikdy nepýtajú na cestu. Dnes má mnoho z nich na to dôvod. Biznis s navigačnými prístrojmi je jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví na svete. Tento rok sa predá 35 miliónov navigačných prístrojov, čo je dvojnásobok oproti vlaňajšku. A súčasťou konkurenčného boja je aj bitka o moc nad digitálnymi mapami – vedeckými a umeleckými dielami, ale aj lukratívnym obchodným artiklom zároveň. Geoinformácie totiž zďaleka nie sú len náplňou do GPS systémov v autách, ale odborníci o nich hovoria ako o najpravdepodobnejšej ceste, ktorou sa počas svojho rozvoja v najbližšom čase vyberie internet.

Lukratívny tovar Celosvetovo sa získavaniu a obchodovaniu s geodátami venuje veľa fi riem, skutočnými lídrami s celosvetovou pôsobnosťou sú dve spoločnosti – Teleatlas s najlepším pokrytím Európy a Navteq s najkvalitnejšími údajmi v USA. O tom, ako vysoko sú digitálne mapy cenené, svedčí aj pohyb na svetovom trhu v tomto roku. V júli oznámil líder trhu s navigačnými prístrojmi, holandský TomTom, akvizíciu Teleatlasu za dve miliardy eur. Ani jeho konkurent však dlho na ocot nezostal.

V októbri oznámila svoju dosiaľ najväčšiu akvizíciu fínska Nokia, ktorá kúpi americký Navteq za 5,7 miliardy eur. Líder v predaji mobilných telefónov si tak upevní pozíciu v novom segmente digitálnych máp, ktoré sa podľa vizionárov stanú o pár rokov takou bežnou súčasťou mobilov ako dnes vibračná signalizácia či fotoaparáty.

Už nie zoskenované mapy
Elektronické mapy majú z pohľadu biznisu veľmi dobré vyhliadky. Ak chce dnes na internete užívateľ vyhľadať ponuku stolárstiev, reštaurácií či holičstiev, má možnosť vyhľadávať takpovediac len v 2D formáte. Podľa vzoru svetových webstránok však už dnes najznámejšie slovenské internetové portály pripravujú prepojenie na mapy. Onedlho vám tak vyhľadávač neponúkne len meno a adresu fi rmy, ale aj jej lokalizáciu na mape. Dnes už sú mapy na nepomerne odlišnej úrovni.

Nie sú v malých okienkach, sú cez celú obrazovku, sú interaktívne, pribudla možnosť plánovania ciest a mnohé iné utility. Celosvetovo uznávaným lídrom je americký Google, ktorý priniesol väčšinu noviniek v posledných rokoch. Či už to bola možnosť zakreslenia vlastných bodov do mapy, internetové vyhľadávanie najrýchlejšej, najkratšej a najekonomickejšej cesty z bodu A do bodu B, 3D mapy, vektorové modely či možnosť priradiť fotografi u ku ktorejkoľvek zmienke na mape, či už ide o kopec, panorámu mesta, alebo záber Eiff elovej veže.

Ostatné portály vrátane slovenských sa nesnažia vymýšľať príliš nové prístupy, ako priznávajú ich prevádzkovatelia, nechávajú sa inšpirovať.
Google je lídrom, aj čo sa týka poskytovania fotografických snímok. Na krk mu dýcha Microsoft, ktorý je vraj ochotný čo najrýchlejšie skompletizovať svoju celosvetovú ortofotozbierku za každú cenu. Tento beh pomerne zaspal ďalší svetovo navštevovaný portál Yahoo, ktorý bol na začiatku jedným z lídrov v segmente.

Kopírujeme Čechov

Revolúcia v našom regióne nastala v roku 2005, keď sa na radikálnu zmenu imidžu podujal český portál seznam.cz. Prvý priniesol mapy cez celú obrazovku, zaviedol ortofotomapy, previazal mapy s katalógom. Dodnes je lídrom na česko-slovenskom trhu, aj keď v niektorých inováciách ho onedlho nasledoval atlas.cz aj slovenské portály atlas.sk a zoznam.sk. A že je pre portály výhodné investovať do týchto priamo neplatených služieb, dokazuje aj nárast návštevníkov nových máp seznamu oproti starým mapám, ktorý sa za niekoľko týždňov zdesaťnásobil.

NEWPAGE

Za posledné tri roky je poskytovanie kvalitných máp služba, ktorá na Slovensku zaznamenala najväčší nárast nových užívateľov. Podľa údajov Asociácie internetových médií SR vlani zarobili portály len na reklame mimo bannerovej reklamy 153 miliónov korún. Keďže väčšinu z tejto sumy predstavuje katalógová reklama a platené vyhľadávanie vyhľadávanie podľa kľúčových slov, dá sa po prepojení katalógov na mapy očakávať nárast obratov minimálne v miliónoch, ak nie desiatkach miliónov korún.

Jacek a Łacek na cestách

Výhodou elektronických máp oproti klasickým papierovým je možnosť ich aktualizácie. A tie sú skutočne potrebné. Holandský výrobca máp Teleatlas uvádza, že ročne sa mení 10 až 15 percent cestnej siete, v oblastiach s vysokou urbanizáciou až 40 percent. Na Slovensku je viac-menej monopolným dodávateľom mapových podkladov spoločnosť Mapa Slovakia Plus. Tá podľa odberateľov v kvalite mapových dát mierne vyhráva – na rozdiel od celosvetových poskytovateľov má na starosti len maličké územie Slovenska, lepší kontakt s užívateľmi, ktorí upozorňujú na chyby, a hlavne dlhoročnú spoluprácu s inštitúciami ako dopravné policajné inšpektoráty a samosprávy.

Systém aktualizácií je oveľa prepracovanejší v spomínaných fi rmách s celosvetovou pôsobnosťou. Obe majú obrovské fl otily kempingových áut, ktoré podľa vopred určeného plánu križujú hlavné aj vedľajšie cesty v pravidelných intervaloch. V našom regióne sa možno najčastejšie stretnúť s Poliakmi, s ktorými má Teleatlas dobré skúsenosti a množstvo zmlúv. Načerpané informácie sa potom priamo z vanu každý večer posielajú do centier napríklad v Čechách a iných krajinách, ale hlavne v Indii. Tisícky miestnych pracovníkov tu potom zapracúvajú zmeny do aktualizačných balíkov smerujúcich do centrály firmy.

Smer mobilné telefóny

Služba interaktívnych máp sa pomaly, ale isto dostáva do mobilov. Priekopníkom v tejto oblasti je už spomínaná fínska Nokia, ktorá už do svojich nových telefónov automaticky pridáva svoj softvér s GPS systémom s príslušnými mapami. Užívateľ si tu môže nielen pozrieť mapu svojho okolia so svojou lokalizáciou, ale v obmedzenej miere využívať aj navádzanie pri cestovaní. Základný softvér je zdarma, za komplexnejšie služby sa platí. Vývojári Nokie uvádzajú, že v horizonte dvoch rokov bude mapami vybavených 90 percent všetkých nových telefónov na trhu.

Mapy sú dnes absolútna priorita
Na otázky o trendoch vo vývoji máp na slovenskom internete odpovedá šéf portálu atlas.sk Igor Kalaš:

NEWPAGE

Aká je situácia s komerčným využívaním máp na internete u nás?
Zatiaľ sa nerobí v podstate žiadny obchod. Mapy sa používajú na vyhľadávanie miest, obcí či ulíc, ale nie je to zatiaľ previazané so žiadnymi inými dátami. Na Slovensku trend previazania s informáciami fi remného charakteru určite nastane ešte tohto roku s tým, že previazanie bude na všetkých internetových portáloch, ktoré mapy majú alebo budú mať v nasledujúcom období. Užívateľ bude v princípe môcť nájsť akúkoľvek fi rmu, ktorú si dnes vie nájsť v katalógu, aj na mape. Či už to bude podľa názvu fi rmy, predmetu podnikania, alebo nejakých kľúčových slov, ktoré charakterizujú firmu.

Aký podiel by mala predstavovať táto služba na príjmoch jednotlivých portálov?
Veľmi ťažko vyčísliť presné čísla. Ak však predpokladám, že polovica fi riem, ktoré majú u nás katalógovú zmienku, bude mať záujem aj o umiestnenie na mape a tento biznis tvorí približne 30 percent príjmov, navýši sa čiastka, ktorá dnes tvorí 15 percent našich príjmov. Záujem určite je, klienti, ktorí o tejto možnosti vedia, nás už aktívne sami oslovujú.

Čo všetko dnes môže využívať návštevník máp na slovenských portáloch?
Na normálnych mapách je už dnes viac-menej štandardom možnosť plánovania cesty medzi slovenskými aj európskymi mestami. Zatiaľ na slovenskom internete nie je možnosť plánovať si cestu medzi ulicami v jednom meste, malo by sa to objaviť do konca roka. Ďalej je tu možnosť zistiť GPS súradnice presného miesta alebo naopak vyhľadávať podľa nich, alebo pridávať do mapy aktívne body, napríklad so sídlom fi rmy a podobne.

Dá sa porovnať kvalita máp na slovenskom internete so zahraničím?
Je čo doháňať, čo sa týka informácií kartografi ckého charakteru. Napríklad vrstevnice sa na slovenských mapách zatiaľ vôbec neobjavili. V zahraničí je aktualizačný interval podľa mojich informácií trošku dlhší, pretože malé slovenské územie sa dá aktualizovať efektívnejšie.

Na čo sa môžu tešiť návštevníci slovenských portálov v blízkej budúcnosti?
Užívatelia žiadajú turistické mapy a cyklomapy. Na amerických portáloch je samozrejmosťou aktuálna dopravná situácia, ktorá sa zobrazuje na mapách miest v rôznych farbách ciest od zelenej po červenú. U nás je zatiaľ problém, lebo neexistujú dáta v požadovanej kvalite.Ďalšou zaujímavosťou sú napríklad 3D mapy miest. Plán mesta si nielen môžete nakláňať, ale zobrazia sa vám aj, zatiaľ iba sivé, modely budov. Predpokladám, že toto by sa v Českej republike a na Slovensku mohlo objaviť do dvoch rokov.

Mapy sú dnes absolútna priorita a smerujú do nich aj najvyššie investície. Kde teda podľa vášho osobného názoru bude slovenský internet o tri roky?
Skúste namiesto koncovky .sk v adrese webovej stránky napísať .cz alebo .com a budete mať predstavu, kam smeruje slovenský internet. Onlajnové trendy k nám stále smerujú zo západu a to ešte nejaký ten čas zostane. Na Slovensku musí vyrásť skupina odborníkov, ktorí budú schopní myslieť a budú mať prostriedky a odvahu previesť svoje myšlienky do praxe. Kým sa tak nestane, budeme kopírovať svetové trendy. To však nie je nevyhnutne zlé. Veď kto dnes vie, kto ako prvý zverejnil na webe video?! Bola to BBC? ABC? Alebo YouTube? Nikto nevie… A nikoho to ani nezaujíma, pretože v konečnom dôsledku z takéhoto transferu trendov profi tujú všetci. Prevádzkovatelia aj užívatelia.

Aby som sa však vrátil k pôvodnej téme. Viac a viac sa budú prelínať jednotlivé formy onlajnových oblastí, ktoré dnes tak radi škatuľkujeme na komunikačné, kontentové či praktické služby. Interaktivita v pravom zmysle slova so všetkým, čo k tomu patrí. Ak dnes je alfou a omegou blog, v budúcnosti pôjde o vytváranie celých webových stránok priamo ich užívateľmi. Ďalšou oblasťou, ktorá sa pohne masívne dopredu, je mobilný internet. Nejde len o prístup ku kontentu, ale aj o optimalizáciu webových služieb pre prostredie mobilov aj o vytváranie špeciálnych služieb pre mobily. No a v neposlednom rade sa azda konečne dočkáme mohutnej informatizácie štátnej správy. Aspoň v to pevne dúfam!

Trúfnete si predvídať, čo nás najviac prekvapí a s akými najvýraznejšími zmenami sa užívateľ slovenského internetu v najbližších rokoch stretne?
Netrúfnem. Mám rád prekvapenia a, bohužiaľ, ani nevlastním krištáľovú guľu.

NEWPAGE

Fotografie zhora
Jednou zo zaujímavostí, ktoré už dosiahli aj náš trh, sú takzvané ortofotomapy – fotografi cké snímky územia, ktoré sú spracované do formy podobnej klasickej mape. Jednou z možností sú satelitné snímky. Takéto zábery Slovenska možno nájsť už niekoľko rokov na stránke Google. Ich nevýhodou je, že satelit musí prekonať niekoľko desiatok kilometrov atmosféry s premenlivým počasím, a tak zábery nie sú veľmi kvalitné. Druhou možnosťou je používať letecké zábery. Na Slovensku sa leteckému snímkovaniu povrchu venujú dve fi rmy. Pre vysoké náklady sa však rozhodli nekonkurovať si, ale radšej spolupracovať.

Fotogrammetria
– je metóda diaľkového získavania geometrických charakteristík objektov pomocou fotografi í. Používa sa aj na trojdimenzionálne zobrazovanie objektov pomocou skombinovania dvoch fotografi í snímaných z rozličných miest. Jej hlavné využitie je v topografi ckom mapovaní, ale aj v architektúre, geológii či archeológii alebo fi lmovom priemysle.

GPS
– Global Positioning System (globálny pozičný systém) vyvinutý pôvodne americkým ministerstvom obrany na nekomerčné využitie je jediný plne funkčný globálny satelitný systém na navigáciu. Presná poloha prístroja je určovaná najmenej 24 satelitmi na zemskej orbite, čo umožňuje veľmi presnú lokalizáciu s minimálnymi odchýlkami.

Google
– malú internetovú spoločnosť založili v roku 1998 dvaja stanfordskí študenti Larry Page a Sergej Bryn. Svojou revolučnou, jednoduchou, rýchlou a účinnou formou fulltextového vyhľadávania na internetových stránkach sa Google stal jedným z najvyužívanejších internetových portálov a čoskoro predbehol často niekoľkostonásobne väčšiu konkurenciu. Sériou nových produktov vrátane spomínaných máp, satelitných fotografi í Zeme či využívaného freemailu gmail a akvizícií (vlani kúpil úspešný videoportál YouTube) si pôvodne garážová fi rma upevnila pozíciu svetového hráča. Majetok každého z jej dvoch zakladateľov je dnes vyčíslený na 1,6 miliardy dolárov, čo ich robí 26. najbohatšími ľuďmi planéty.

Autor:	Martin KÓŇA
Foto:	Jozef DUDÁŠ, archív