Mark Knopfl er „Kill To Get Crimson“ (Mercury, 2007)

S novým štúdiovým albumom „Kill To Get Crimson“, ako sa vraví – zrelý ako víno – prichádza Mark Knopfl er. Zdá sa, že spolupráca s rovnako zrelou (a sladkou!) Emmyou Harris na predošlom projekte All The Roadrunner v ňom zanechala naozaj hlboké stopy a jeho country-folkové cítenie sa ešte len znásobilo. Inak je to však typický Mark Knopfl er s jeho raz plačúcou, inokedy radostne štekajúcou gitarou a najmä – s jeho typicky melancholickým, akoby ešte fl egmatickejším a stoickejšie znejúcim hlasom.

Kúzlo týchto 12 nových piesní však nespočíva iba v Knopfl erovom hlase ani v jeho stále takej virtuóznej gitare (ako na klasických nahrávkach Dire Straits), ale skôr v refl exívno-lyrických umeleckých výpovediach tlmočených cez dokonale zvládnutú formu piesní.

Akoby až tu Mark Knopfl er dokonale zužitkoval svoje univerzitné literárne vzdelanie, akoby až tu naplno vyjadril všetko, čo pred troma desaťročiami nemohol pretlmočiť ako napoly stredoškolský učiteľ a napoly novinár a čo v ňom zostávalo akoby „nedokončené“ a „nevypovedané“ aj počas celých tých 15 búrlivých rokov spolu s Dire Straits. Aranžmán, inštrumentácia týchto dvanástich piesní je nanajvýš skromná, často len s akustickou gitarou, či dokonca iba s akordeónom (Secondary Waltz), počujeme tu náznaky starých ľudových melódií. Klasického Knopfl era s elektrickou gitarou počujeme v piesni Let It All Go, z ktorej verš dal názov aj celému albumu. Country, blues, rock, folk a jazz – to všetko tu počuť v jednom harmonicky zladenom a nevtieravom spojení. Ideálne na tiché, nostalgické jesenné večery.

Melissa Etheridge „Greatest Hits / The Road Less Traveled“ (Island, 2007)

O Melisse Etheridge vieme najmä tri dôležité veci: 1/ že je to najlepšia rocková umelkyňa súčasnosti, 2/ že je to lesbička vychovávajúca dve deti, ktoré umelým oplodnením spermiami Davida Crosbyho počala a porodila jej priateľka Julie Cypher a 3/ že jej v roku 2004, krátko po vydaní albumu Lucky, diagnostikovali rakovinu prsníka.

Všetky tieto fakty sa podpísali nielen pod nedávny štúdiový album Awakening, ale aj pod tento naozaj skvelý, dych vyrážajúci výber. Ide vlastne o doplnenú reedíciu „best-off ky“ z roku 2005: Melissa pridala dve doteraz nepublikované piesne s veľavravným názvom This Is Not Goodbye plus I Run For Life a nájdeme tu aj tú jej strhujúcu verziu superhitu A Piece Of My Heart od Janis Joplin.

Melissa Etheridge sa s tým prvýkrát blysla na 47. ročníku Grammy Awards v roku 2005, čím iba znovu potvrdila, kto je na súčasnej ženskej rockovej scéne tá jediná pravá a naozajstná „pani“. Na obálke cédečka donedávna ešte dievčensky pôsobiaca rockerka akoby završuje svoju premenu v chlapca: Namiesto dlhovlasej brunetky tu vidíme čosi v štýle na krátko ostrihaného blonďáka. Ale za to môže aj chemoterapia a celý rad ďalších, s tým súvisiacich vecí. Svojím najnovším výberom sa Melissa Etheridge s nami určite nelúči. Skôr sa nám chce iba pripomenúť. A možno – za všetko, čo nám počas svojej 20-ročnej kariéry dala – pocítiť práve teraz, v týchto pre ňu akiste nie príliš ľahkých časoch, pocítiť aspoň symbolickú dávku vďaky. Nuž, máš ju mať, Melissa. Vďaka za tú skvelú muziku! Aj za tú, čo ešte len príde!

Prince „Planet Earth“ (Columbia, 2007)

To je celý on, Prince. Umelec jasných, perfektne domyslených koncepcií a zároveň puntičkár, dbajúci na každý detail. Pozri ten akoby „rozmazaný“ obal cédečka: V skutočnosti ide o 3D obrázok reagujúci na uhol pohľadu. Alebo to nostalgické, akoby „vinylové“ praskanie pod nahrávkou Somewhere Here On Earth, vrhajúcej nás až kamsi do éry Nat Kinga Colea či Binga Crosbyho. Jazzová nostalgia akoby vystrihnutá zo štyridsiatych rokov 20. storočia.

Stretol som sa kdesi s názorom, že Planet Earth je zavŕšením Princeovej trilógie, ktorej prvé dve časti sa volajú Musicology a 3121. Skutočným návratom ku koreňom je však až tento, od svojich predchodcov výrazne sa odlišujúci album. V Princeovej základnej diskografi i už 26-ty. Základný pocit z neho?

Akoby Prince defi nitívne kašľal na požiadavky hudobného priemyslu a rezignoval na také či onaké umiestnenie v rebríčku a sústredil sa iba na to, čo ho naozaj inšpiruje, čo ho tvorivo napĺňa.Preto až toľká dávka jazzu a najmä rocku (titulná pieseň) a naopak – takmer nijaký funky-dancefl oor, iba v tomto kontexte neodmysliteľná decentná dávka hip-hopu a „soulu“. Akoby nás Prince upozorňoval na riziká týchto pretechnizovaných čias a vyzýval nás: „Zastavte sa, ľudkovia, kým je ešte čas!“ Album produkoval sám Prince a jeho New Power Generation. Z takmer anonymne participujúcich hudobníkov vyčnieva Michael B. na bicích, Sonny T. na basgitare, Sheila E. s perkusiou, Christian Scott na trúbke. Mnoho nástrojov obhospodaruje Prince osobne, najmä virtuózne zvládnutú gitaru. Princeova novinka je plná onoho neodmysliteľného, nanajvýš prirodzeného „sexu“ pod všetkým tým zdanlivo sentimentálnym povrchom. Áno: Skutočná, pravá, živá muzika sa konečne vracia. A to nie je len posolstvo tohto albumu, ale aj prvá naozaj dobrá správa v tomto storočí.

Vlado BROŽÍK