Ako hovorí, NOD je dnes jeden z najstarších antivírusov na svete, ktorého oveľa mladšie a sofi stikovanejšie verzie sa stále predávajú. Za tvrdého socializmu bol s komerčným odbytom problém. Antivírusový program najprv Trnka a Paško rozdávali kamarátom, potom sa ho snažili speňažiť formou zlepšovacích návrhov v štátnych podnikoch a podobne.

„Skutočná zábava sa začala až po revolúcii, keď sme si vybavili živnosti,“ hovorí. Spočiatku s Petrom Paškom a ďalšími kolegami zdieľali len sekretárku a fax. V roku 1992, keď príjmy z predaja antivírusových programov niekoľkonásobne prekročili príjmy z ich individuálnych zamestnaní, rozhodli sa založiť fi rmu Eset. Spoločnosť dostala meno podľa egyptskej bohyne zeme a mesiaca, ktorá bola veľmi dobrou čarodejnicou. Keď zlý boh Sutech roztrhal jej manžela a brata Usireho na kúsky a rozhádzal ich po delte Nílu, ona ich zložila naspäť a oživila ho. Názov spĺňal požiadavky zakladateľov, bol krátky, vysloviteľný a zapamätateľný. „

Veľkou časťou našej práce bolo vtedy privádzať k životu počítače, ktoré boli vírusmi znefunkčnené, takže to bolo symbolické,“ hovorí Trnka.V roku 1993 zažili prvú skúšku, keď po rozdelení republiky stratili veľa českých klientov. Veľmi rýchlo sa im však podarilo nadviazať spoluprácu s rakúskym distribútorom, ktorý ich produkt vtedy pod značkou Stopvir predával u našich susedov.

Jedným z prvých zahraničných klientov Esetu sa tak stala napríklad rakúska televízia ORF. Zlom v histórii fi rmy nastal, keď Trnka v roku 1997 na jednej konferencii oslovil redaktora časopisu Virus Bulletin, najrenomovanejšieho svetového časopisu špecializujúceho sa na počítačové infi ltrácie. Redakcia ich zaradila do svojich testov, v ktorých sa čoskoro začali umiestňovať na popredných priečkach a získavať najlepšie hodnotenia. Biznis sa rapídne rozbehol.

Onedlho založili pobočku v americkom San Diegu, aby mali lepší dosah na zaoceánske trhy. Dnes predávajú do viac ako sto krajín sveta. „Kedysi ma prekvapil predaj licencie na Papuu – Novú Guineu. Priznám sa, netušil som, že tam vôbec majú počítače,“ smeje sa Trnka. Ako sám hovorí, veľmi dobrý pocit zažíva, keď sa prechádza po japonských obchodných centrách. NOD je jediný slovenský produkt, ktorý tam človek môže nájsť.

Vyhrali kvalitou
A ako sa malej slovenskej fi rme podarilo dostať medzi svetovú špičku? Trnka neskromne priznáva, že sa pretlačili kvalitou. Kým ostatné fi rmy v regióne zanikali, oni sa snažili vyjsť čo najviac v ústrety zákazníkom, aby si ich udržali. „Ak vám rezidentná ochrana spomaľuje počítač, jednoducho ju vypnete. Ak vám skenovanie disku bude trvať trištvrte hodiny, tak ho nebudete robiť. Kým konkurenčné produkty takto fungovali, my sme sa snažili tieto užívateľské činnosti optimalizovať. NOD je výborný v tom, že neotravuje, chráni v pozadí,“ chváli sa Trnka.

„My sme mali vždy tú výhodu, že nám stačilo ľudí presvedčiť, aby si program vyskúšali. Potom si ho hneď kúpili.“ Podnikanie v antivírusovej ochrane je špecifické tým, že fi rma nikdy nepôjde samospádom a podnikateľ si nemôže dovoliť vypnúť v nasadení. Preto si Trnka na najväčšiu krízu v histórii firmy nevie spomenúť s tým, že krízy zažívajú každý deň. Je to večný boj, antivírusové firmy sa snažia vyvinúť čoraz účinnejšiu ochranu a počítačoví kriminálnici spôsoby, ako ju obísť. Firma si vypracovala vlastný systém na zber údajov z celého sveta.

Dvadsať miliónov zákazníkov dobrovoľne zasiela do centrály v Bratislave údaje o novozachytených škodiacich programoch. „Týmto spôsobom zachytávame stotisíc infi ltrácií denne,“ vysvetľuje Trnka. Aby takéto množstvo škodlivého softvéru boli fyzicky schopní zvládnuť, museli vypracovať technológie na automatizovanie postupov. Používajú aj proaktívne metódy, technológie fungujú tak, že vedia zachytiť väčšinu nových infi ltrácií. „Technika vie určitým spôsobom suplovať prácu živého človeka. Reagovať treba okamžite. O niekoľko hodín je už neskoro, moderné sieťové červy vedia obehnúť zemeguľu za niekoľko minút.“

Hackerov radi nemajú
V boji s počítačovou kriminalitou sa stále deje niečo nové a programátori antivírusov sa na nudu sťažovať nemôžu. Napríklad v roku 2003 počítačové červy takmer úplne obsiahli internet a v čase vrcholu epidémie doručenie jedného mailu kolegovi do vedľajšej kancelárie trvalo aj dva dni. V tom období sa totiž o slovo prihlásili profesionálne kriminálne gangy a tvorba škodlivého softvéru už prestala byť doménou sociálne neprispôsobivých študentov. Kedysi fungovali autori vírusov podobne ako sprejeri – načarbali niečo na stenu, ale v konečnom dôsledku príliš neublížili.

Dnes už však situácia nie je o vizuálnych efektoch, keď vám vírus spôsobí popadanie písmeniek na spodok obrazovky. Dnes je výroba škodlivého softvéru tvrdý biznis. Typickými krajinami internetových kriminálnikov sú destinácie ako Brazília či Rusko, ale ich pôsobnosť je vďaka charakteristike internetu celosvetová. Podvodníci spočiatku pomocou červov kompromitovali užívateľské počítače. Do svojej siete si takto chytili, povedzme, stotisíc počítačov, cez ktoré potom rozosielali spamy. Antispamové fi ltre boli spočiatku proti takýmto spôsobom bezmocné.

A tak spoločnosti, ktoré spam predávajú, vykazovali vyššie zisky a podvodníci ako ich distribútori bohatli. „Dnes sú spôsoby oveľa rafi novanejšie. V dnešných časoch má tento biznis väčší objem, než je príjem z drog,“ vysvetľuje Trnka. Jedným z najväčších problémov je dnes únik peňazí z bankových účtov, kam sa podvodníci dostávajú prostredníctvom ukradnutých čísiel kreditných kariet či nabúravaním systémov. Trnka však počítačových podvodníkov, ktorí sa mu v konečnom dôsledku starajú o živobytie, nemá veľmi v láske.

„Takýto dualizmus máte v každej oblasti podnikania. Lekári by tiež boli určite tiež radšej, keby nebolo toľko chorôb,“ hovorí. Zdrojom vírusov býva aj nelegálne šírený softvér. Ten navyše oberá autorov počítačových programov o peniaze a je ďalšou z foriem počítačovej kriminality. Ako Trnka sám hovorí, neschvaľuje ho, ale toleruje. Priznáva, že v Esete zatiaľ proti nelegálnemu softvéru veľmi nebojujú. „Týka sa to hlavne študentov. V poslednom období som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí sami hovorili, že si zatiaľ originálny softvér nemôžu dovoliť, ale keď budú zarábať, tak si ho kúpia. Nemám prečo neveriť tomu.“ Ako hovorí, v žiadnom prípade nechce propagovať používanie nelegálneho softvéru, ale na druhej strane vo fi rme nechcú prílišnými opatreniami proti softvérovým pirátom obmedzovať právoplatných užívateľov.

„V dnešných časoch má tento biznis väčší objem, než je príjem z drog.“

Dobre zaplatené mozgy
Dnes má Eset približne sto zamestnancov na Slovensku, desať v Českej republike a šesťdesiat v USA. O tom, že sa biznisu darí, svedčí množstvo zahraničných ocenení aj vyše stopercentný medziročný nárast obratov. Preto fi rma musí vynakladať veľké úsilie na to, aby si udržala kvalitných ľudí. V poslednom čase začal lov na špičkových odborníkov Microsoft, ale ten zďaleka nie je jediný. „Odlev mozgov sa, samozrejme, deje, aj keď máme vo fi rme pomerne malú fl uktuáciu.

Atmosféra vo fi rme aj ohodnotenie je pomerne dobré,“ hovorí Trnka. Priemerný plat programátora – čerstvého absolventa vysokej školy môže byť až 40-tisíc korún a túto sumu musia manažéri Esetu výrazne prekročiť, ak nechcú, aby sa im kmeňoví programátori rozutekali ku konkurencii. Medzi svojich konkurentov musia rátať svetovú špičku. Podľa Trnku sú nimi Symantec, ktorý zaberá viac ako 50 percent trhu, McAff ee, Trend Micro, Sophos, Panda, Kaspersky či českí výrobcovia Grisoft a Alwil.

„Určite nie je jednoduché bojovať proti gigantom, ktoré majú tisíce zamestnancov a obrovský marketingový rozpočet. Nám sa to však darí.“ Do budúcnosti predpokladá ešte tvrdší boj so softvérovou kriminalitou, počítače sa totiž budú čoraz viac stávať súčasťou nášho života. Po príklad si stačí zájsť do Trnkovho súkromia. Síce dnes už priamo neprogramuje, ale v počítačoch má stále záľubu. Doma ich má niekoľko. Má malý počítač, stolový počítač, na operačný systém Linux funguje dokonca aj jeho satelitný prijímač.

Počítačom má riadené aj svetlá či závesy. „Počítače ma vždy bavili, tak som si s ich pomocou chcel vybaviť aj svoju domácnosť. Je príjemné nastaviť si obľúbenú hudbu a poslať si ju do kúpeľne či na terasu.“ Softvérová kriminalita je dnes už dobre rozbehnutý biznis a podvodníci našli nespočetné množstvo spôsobov, ako si privyrobiť. Bežnou formou je vymámenie užívateľského hesla, poprípade čísla kreditnej karty, ktoré potom vedia využiť na prevod peňazí.

Známou špecifi ckou skupinou sú hackeri. Najelementárnejší príklad hackerstva je snaha vniknúť na servery bánk či iných inštitúcií a previesť si na svoje účty peniaze. Tie sa však dajú zarobiť aj iným spôsobom – krádežou strážených dát a vydieraním, alebo dokonca výpalníctvom, aby svoje útoky v budúcnosti neopakovali. Iní programátori sa živia predajom polotovarov – programov a utilít zjednodušujúcich iným podvodníkom cestu za e-zárobkom.

Kriminálnikom sa nevyhli ani zábavné oblasti internetu. Mnohé online hry sú založené na postupnom budovaní si účtu, ktorý reprezentuje hráča či rovno celý malý štát. Aj keď sám osebe takýto hráčsky účet reálnu hodnotu nemá, na aukčnej stránke e-bay.com je možné nájsť ponuku takto vyvinutých účtov v rôznych online hrách za vyvolávacie sumy vyššie ako päťsto dolárov.

Zo slovníka hackera:

Malware – z anglického malicious software – „zlomyseľný“ softvér, je súhrnným pomenovaním všetkého, pred čím sa treba chrániť a čo by mal spoľahlivý antivírusový program odhaliť a odstrániť. Patria sem všetky nižšie spomínané špeciality počítačových podvodníkov.

Vírus – je počítačový program, ktorý sa dokáže sám šíriť bez vedomia užívateľa. Podobne ako prírodný vírus, aj ten počítačový potrebuje k „životu“ hostiteľa. Niektoré vírusy nemusia spôsobovať žiadnu škodu, iné môžu zničiť dôležité údaje. Napriek tomu, že sú asi najznámejšie, v súčasnosti sú pomerne na ústupe v porovnaní s novými formami malware ako červy či trojany.

Červ – na rozdiel od vírusu nepotrebuje na svoje šírenie hostiteľa. Nebezpečné sú vďaka svojmu reprodukčnému potenciálu. Vedia sa šíriť prostredníctvom mailov alebo celou sieťou, využívajúc drobné chybičky v zabezpečení serverov. Podobne ako vírusy môžu byť pomerne neškodné, ale tie profesionálne môžu spôsobiť aj miliardové škody.

Spam – pravdepodobne najznámejšia forma škodlivého softvéru, nevyžiadané maily. Aj keď sami osebe nie sú škodlivé, hromadné správy o farmaceutických produktoch či novom sofvéri vedia užívateľovi znepríjemniť život. Môžu byť nositeľom iných nebezpečných súčastí a sú zdrojom zárobkov počítačových podvodníkov. Odborníci predpokladajú, že spam sa v najbližšom čase presunie aj do SMS.

Trójsky kôň – program, ktorý sa navonok tvári ako zvyčajná užitočná utilita, ale obsahuje nebezpečný kód. Ich funkcia môže byť rôzna, od zaznamenávania stlačených kláves na rozpoznávanie hesiel až po mazanie dát na harddisku.

Spyware a Adware– tieto programy sa do počítača nevedia dostať samy, spolu s inými utilitami si ich do počítača nainštaluje sám užívateľ. Spyware zbiera údaje o činnosti na počítači a posiela ich svojmu autorovi. Tak sa na čierny trh dostávajú napríklad heslá a iné citlivé údaje. Adware zase ponúka nechcenú reklamu.

Bot – kód, ktorým hacker infi ltruje počítač, aby ho mohol ovládať. Počítač sa potom nespráva podľa želaní svojho užívateľa a jeho inštalatér môže bez problémov kradnúť citlivé dáta či využívať počítač ako „bieleho koňa” pri ďalšej internetovej kriminalite.

Dialer – program, ktorý umožní pripojiť modem počítača na iný počítač. Typickým príkladom je napojenie na audiotexové čísla. Účet môže prísť užívateľovi až o niekoľko týždňov, čo robí z dialerov veľmi nebezpečnú utilitu.

Rootkity – pracujú v takých oblastiach pamäte počítača, ktoré štandardný antivírus nevie skontrolovať, a dokážu skrývať ostatné škodiace utility. Keďže slúžia ako štít pred ochranou počítača a umožňujú ostatným utilitám nerušene škodiť, sú typickým polotovarom, na ktorom zarábajú podvodníci medzi sebou.

Phishing – činnosť, ktorej cieľom je vylákať osobné údaje ako číslo bankového konta či prístupové kódy k nemu. Užívateľa zväčša mailom vyzvú, aby navštívil svoju banku. Link ho však nasmeruje na repliku stránky pripravenú podvodníkmi, ktorí potom z reálnej stránky banky prevedú na svoj účet peniaze. Keďže bezpečnostné riešenia vedia túto formu rýchlo identifi kovať, phisheri používajú množstvo nových trikov, ako napríklad kontaktovanie telefónom.

Dnes však už situácia nie je o vizuálnych efektoch, keď vám vírus spôsobí popadanie písmeniek na spodok obrazovky.

Ako zarábajú počítačoví kriminálnici?

Softvérová kriminalita je dnes už dobre rozbehnutý biznis a podvodníci našli nespočetné množstvo spôsobov, ako si privyrobiť. Bežnou formou je vymámenie užívateľského hesla, poprípade čísla kreditnej karty, ktoré potom vedia využiť na prevod peňazí. Známou špecifi ckou skupinou sú hackeri. Najelementárnejší príklad hackerstva je snaha vniknúť na servery bánk či iných inštitúcií a previesť si na svoje účty peniaze. Tie sa však dajú zarobiť aj iným spôsobom – krádežou strážených dát a vydieraním, alebo dokonca výpalníctvom, aby svoje útoky v budúcnosti neopakovali.

Iní programátori sa živia predajom polotovarov – programov a utilít zjednodušujúcich iným podvodníkom cestu za e-zárobkom. Kriminálnikom sa nevyhli ani zábavné oblasti internetu. Mnohé online hry sú založené na postupnom budovaní si účtu, ktorý reprezentuje hráča či rovno celý malý štát. Aj keď sám osebe takýto hráčsky účet reálnu hodnotu nemá, na aukčnej stránke e-bay.com je možné nájsť ponuku takto vyvinutých účtov v rôznych online hrách za vyvolávacie sumy vyššie ako päťsto dolárov.