„nezabíjajte ho,“ kričal muž, ktorého sa práve pokúsili zavraždiť. aj keď mal zátylok rozbitý cepínom, myslel len na to, ako polapiť svojich vrahov. „nech povie, kto ho poslal!“ syčal z posledných síl. atentátnika zadržali živého. napadnutý zomrel na druhý deň, 21. augusta 1940 v Cuidad de Mexico. Jeho vrah, Katalánčan ramon rio Mercader, žil ešte niekoľko desaťročí. na rozdiel od zavraždeného revolucionára ho pochovali pod cudzím menom v Moskve. napriek všetkej originalite je lev Davidovič Trockij postavou z plejády revolucionárov s podobným osudom, aký mali napríklad rosa luxemburgová či Ernesto Che guevara.

„Smrť medzinárodného špióna!“ hlásali titulky článkov v sovietskych novinách, ktoré vyšli 24. augusta 1940. Občania Sovietskeho zväzu sa tak dozvedeli to, o čom ich vodca Josif Vissarionovič Stalin vedel už tri dni – Lev Davidovič Trockij je mŕtvy. Po dvoch desaťročiach sa tak skončil boj s mužom, ktorý neuznával a kedysi aj ohrozoval jeho moc. Hoci sa v čase perestrojky mnohí pokúšali Leva Davidoviča Trockého idealizovať, pravdou podľa historikov je, že túžil po moci rovnako ako Stalin a bol rovnakým fanatikom ako Lenin.

Narodil sa v ukrajinskej dedinke Janovka 7. novembra 1879 s menom, ktoré by mu v antisemitských boľševických kruhoch prekazilo snahy stáť na čele revolučného hnutia – Leib Davidovič Brenštein. Ukrajinský Žid, navyše z kruhov rozhodne nie proletárskych. Matka pochádzala z rodiny židovských intelektuálov, otec bol negramotným statkárom. Bol v poradí piatym dieťaťom v rodine, ktorá nebola nábožensky založená a namiesto jidiš sa doma rozprávalo po rusky a ukrajinsky.