Internet je nepochybne najväčším fenoménom našej doby, ak nie dejín ľudstva vôbec. Kto a čo formuje tento virtuálny svet? samozrejme, sú to ľudia a ich prevratné, často geniálne nápady. niektoré z nich navždy zmenili nielen ponímanie a pohľad na svet internetu, ale aj internet ako taký. akí ľudia sú však autori týchto prevratných nápadov, ktoré tak významne menia náš svet?

Dôležité zmeny vo svete internetu sa často dejú napríklad snahou o sprostredkovanie zábavy. samozrejme, s čoraz dokonalejšou a najmä vyspelejšou formou virtuálnej komunikácie. isteže, je to príliš zjednodušené konštatovanie, že úspech vo virtuálnom svete prináša len sofi stikované sprostredkovanie zábavy. Veď napríklad internetová encyklopédia Wikipedia, založená na zbieraní a zverejňovaní faktografi ckých údajov, je jedným z najdôležitejších súčastí internetu súčasnosti. napriek tomu však súčasnému internetu z globálneho pohľadu dominuje – jednoducho povedané – zábava. Príchod sociálnych sietí však toto tvrdenie postupne mení. Do popredia sa dostáva podstatnejšia časť internetu – tá, ktorá dokáže doslova meniť náš svet. Dôkazom je napríklad revolučná vlna v arabskom svete.

Tvorcovia projektov formujúcich súčasný internet

Najskôr najpodstatnejšia osoba sveta internetu – jeho autor. Sir Tim Berners-Lee (*1955) je britský inžinier, počítačový výskumník a profesor na Massachusettskskom technologickom inštitúte. Pripisuje sa mu vynájdenie World Wide Webu, ktorý navrhol už v roku 1989. 25. decembra 1990 s pomocou Roberta Cailliaua a mladého študenta v CERN-e úspešne zrealizovali prvú komunikáciu medzi HTTP klientom a serverom cez internet. Sir Tim je riaditeľom World Wide Web Consortium (W3C), ktorej cieľom je budúci vývoj internetu. Okrem toho, že World Wide Web vytvoril, bojuje aj za to, aby ostal otvorený – bez majiteľa a zadarmo. W3C produkuje v podstate slobodné štandardy alebo „odporúčania“.

Zároveň je zakladateľom World Wide Web Foundation, riaditeľom The Web Science Research Initiative (WSRI), vedúcim výskumníkom v MIT Computer Science and Artifi cial Intelligence Laboratory (CSAIL) a členom dozornej rady MIT Center for Collective Intelligence. V apríli 2009 ho zvolili do Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických. Sir Tim Berners-Lee si svoj vynález nenechal patentovať a tvrdí, že to nikdy neoľutoval. V podstate možno napísať, že ak by nebolo tohto pána, ďalšie osoby formujúce svetový internet uvedené v tomto článku, by sme zrejme vôbec nepoznali. Od kráľovnej Alžbety II. dostal v roku Rad za zásluhy (Order of Merit).

„Jedným kliknutím sa môžete dostať kdekoľvek. Neexistuje francúzsky internet alebo anglický internet – sú spojené a nie oddelené. Internet nie je rozdelený na kvalitné a nekvalitné dokumenty. Nedelí sa na akademickú sféru a obchod. Nie je v ňom žiadna diskriminácia, je tu len jeden internet, slobodný a otvorený pre všetkých. V tom je jeho sila.“ – Sir Tim Berners-Lee

Steven Paul Jobs (1955 – 2011) bol spoluzakladateľom Apple Inc. a jednou z vedúcich osobností počítačového priemyslu. Do augusta 2011 pôsobil ako výkonný riaditeľ spoločnosti. Svoj post opustil zo zdravotných dôvodov. 5. októbra rakovine pankreasu podľahol. Ako spoluzakladateľ Apple pomáhal popularizovať koncept domácich osobných počítačov. Spolu so Stevom Wozniakom založil vo veku 20 rokov v apríli 1976 spoločnosť Apple Computer. Jobs a Wozniak tvorili kompletné počítače – ten prvý sa volal Apple I a predávali ho za 666,66 USD. Jobs ako jeden z prvých rozpoznal obchodný potenciál grafi ckého užívateľského rozhrania a počítačovej myši a presadil tieto technológie do počítača Apple Macintosh, ktorý bol prvým komerčne úspešným počítačom s grafi ckým užívateľským rozhraním.

Jobs bol síce predvídavý a charizmatický vizionár Apple, ale zamestnanci spoločnosti ho považovali za nevyspytateľného a náladového manažéra. Keď ho pre vnútorné nezhody vo fi rme v roku 1985 vyhodili zo spoločnosti Apple, založil si počítačovú fi rmu NeXT. V roku 1996 ju odkúpil Apple Inc. za 429 miliónov dolárov a Jobs sa opäť vrátil do jeho vedenia. V roku 2000 sa stal ofi ciálnym výkonným riaditeľom fi rmy. Bol tiež hlavným výkonným riaditeľom spoločnosti Pixar, ktorá sa zaoberá produkciou počítačovo animovaných celovečerných fi lmov. Tú v roku 2006 predal spoločnosti Disney a Jobs sa stal najväčším jednotlivým akcionárom Disney (s približne 7 % akcií) a členom dozornej rady spoločnosti.

Vďaka až prehnane punktičkárskej povahe Jobsa sa fi rme začalo znova dariť. V Apple vyvinuli úspešný operačný systém Mac OS X, v októbri roku 2001 predstavili prenosný prehrávač iPod, ktorý sa stal celosvetovo úspešným fenoménom. S takým istým úspechom vydali v roku 2007 na trh mobilný telefón s dotykovým displejom iPhone. V roku 2010 vydali na trh úspešný tablet iPad. 24. augusta 2011 Steve Jobs oznámil rezignáciu na post šéfa spoločnosti Apple zo zdravotných dôvodov. Nahradil ho Tim Cook, ktorého Jobs odporučil. Hodnota akcií fi rmy po oznámení odchodu vizionára spoločnosti nakrátko prudko klesla. Trhová hodnota fi rmy Apple dosahuje 350 miliárd dolárov.

„Chcete do konca života predávať osladenú vodu, alebo chcete zmeniť svet?“ – Steve Jobs v roku 1983 Johnovi Sculleymu, špičkovému manažérovi spoločnosti Pepsi, ktorého do Apple pritiahol na post hlavného výkonného riaditeľa spoločnosti.

Dvaja páni zo Stanfordskej univerzity, ktorí začali pracovať v dnes už legendárnej garáži a vyvinuli najúspešnejší, najpoužívanejší a najväčší internetový vyhľadávač na svete – Google. Google sa najskôr rozbehol len na stanfordských stránkach (google.stanford.edu). Na doméne Google.com bol zabehnutý v roku 1997. Vyhľadávač využíva technológiu, ktorá skúma štruktúru odkazov na webe a určuje tak najrelevantnejšie výsledky. Spoločnosť Google sa však operačný systém Mac OS X, v októbri roku 2001 predstavili prenosný prehrávač iPod, ktorý sa stal celosvetovo úspešným fenoménom. S takým istým úspechom vydali v roku 2007 na trh mobilný telefón s dotykovým displejom iPhone.

V roku 2010 vydali na trh úspešný tablet iPad. 24. augusta 2011 Steve Jobs oznámil rezignáciu na post šéfa spoločnosti Apple zo zdravotných dôvodov. Nahradil ho Tim Cook, ktorého Jobs odporučil. Hodnota akcií fi rmy po oznámení odchodu vizionára spoločnosti nakrátko prudko klesla. Trhová hodnota fi rmy Apple dosahuje 350 miliárd dolárov. neobmedzuje len na samotné vyhľadávanie. Ponúka napríklad mailovú službu Gmail, mapový server Google Maps či portál na zdieľanie videí YouTube (prikúpený v roku 2006 – pozri nižšie). Rovnako vyvíja operačný systém pre tzv. inteligentné telefóny Android a internetový prehliadač Chrome. Zároveň sa pripravuje na ďalšiu expanziu – v auguste Google kúpil vyše tisíc patentov od americkej fi rmy IBM, aby sa vyzbrojil na patentovú vojnu so spoločnosťou Apple. Približne v rovnakom čase kúpil za 12,5 miliardy USD spoločnosť Motorola Mobility – výrobcu mobilných telefónov, tabletov a settop boxov.

Hlavným dôvodom tohto obchodu bolo, že Motorola vlastní vyše 24-tisíc patentov. Google a jeho partneri uviazli v patentovej vojne so spoločnosťami Apple, Microsoft a ďalšími fi rmami. Dôvodom je spomínaný operačný systém Android, ktorý je najpredávanejším operačným systémom pre tzv. inteligentné mobilné telefóny. Larry Page a Sergey Brin dnes zamestnávajú asi 20-tisíc ľudí v 20 krajinách. Každému z nich – ako zakladateľom spoločnosti Google Inc. – patrí podiel asi 16 miliárd USD.

William Henry Gates, známy ako Bill Gates III., je americký fi lantrop, podnikateľ, počítačový odborník a zakladateľ fi rmy Microsoft. Narodil sa v roku 1955 v americkom Seattle. Na pôde prestížnej súkromnej školy Lakeside School sa v roku 1968 oboznámil s počítačmi a programovacími jazykmi. Ako 17-ročný predal svoj prvý program (tvorba rozvrhu hodín) za 4 200 dolárov. So svojím o dva roky starším priateľom Paulom Allenom si krátko nato založil prvú fi rmu – spoločnosť Traf-O-Data, ktorá mala vytvárať systém na automatické počítanie áut pre analýzu dopravného systému. V roku 1975 Gates a Allen napísali svoju verziu programovacieho jazyka BASIC pre prvý osobný počítač sveta Altair 8800 a založili Microsoft.

Operačné systémy a internetové prehliadače z ich dielne prenikli spolu s počítačmi k miliónom ľudí. K najrozšírenejším produktom patria Microsoft Windows a Microsoft Offi ce. Bill Gates je zakladateľom najväčšej nadácie na svete Bill & Melinda Gates Foundation. Vznikla v roku 1994 ako William H. Gates Foundation, k jej premenovaniu došlo v roku 1999. Špecializuje sa na boj proti chorobám a chudobe v krajinách tretieho sveta, ako aj zakladaniu moderných knižníc vybavených počítačmi v USA. Nadácia v roku 2006 ohraničila čas svojej existencie na 50 rokov od smrti posledného z dvojice jej správcov. O dva roky neskôr padlo Gatesovo rozhodnutie, že sa bude venovať iba fi lantropii. V roku 2005 dostal titul rytier Radu Britskej ríše za charitatívne aktivity a prínos k rozvoju najnovších technológií.

Vysokoškolský diplom získal Bill Gates v roku 2007. Školu kedysi nechal bokom pre počítačový biznis. Na Harvarde ich však mrzelo, že najznámejší študent ročníka 1977 nikdy nespromoval, a tak si mohol Gates po tridsiatich rokoch prevziať čestný právnický diplom. V júni 2010 spustil Bill Gates kampaň The Giving Pledge (Prísľub dávať) s cieľom presvedčiť stovky miliardárov v USA, aby počas svojho života alebo po ňom darovali väčšinu svojho majetku na dobročinnosť a tento zámer verejne vyjadrili listom s vysvetlením, prečo sa tak rozhodli. Samotný Gates bol podľa časopisu Forbes najbohatším človekom na svete v rokoch 1996 a 1998 až 2006 (jeho majetok sa dnes odhaduje na sumu okolo 54 miliárd USD). V januári 2004 navštívil Bill Gates Slovensko. V Bratislave podpísal Memorandum o porozumení. Dokument stanovil rámec pre sponzorské aktivity najznámejšej softvérovej spoločnosti vo vzťahu k vzdelávaniu a výskumu informačných technológií na Slovensku.

„Úspech je zlý učiteľ. Kvôli nemu si šikovní ľudia myslia, že nemôžu prehrať.“ – Bill Gates

Yahoo! Inc. je americká internetová spoločnosť. Prevádzkuje rovnomenný portál, na ktorom ponúka množstvo služieb. Zrejme najznámejšou službou spoločnosti je e-mailová služba Yahoo! Mail. Aj David Filo a Jerry Yang navštevovali Stanfordskú univerzitu. Aj oni svoj portál najskôr umiestnili na akademickú pôdu (akebono. stanford.edu/yahoo), a keď stránka v decembri 1994 presiahla jeden milión videní, rozhodli sa pre vlastnú doménu a pre vlastný portál. Dnes je Yahoo! Inc. stále najväčšou americkou fi rmou v oblasti internetovej reklamy. Vo februári 2008 ponúkla spoločnosť Microsoft na odkúpenie spoločnosti Yahoo! Inc. 44,6 miliardy USD.

Tá však ponuku odmietla ako podhodnotenú. Ukázalo sa to ako nešťastné riešenie. Koncom minulého roka fi rma zamestnávala takmer 14-tisíc ľudí. V septembri tohto roka sa objavila informácia o predaji fi rmy. Dôvodom je, že veterán vyhľadávania na internete a mailových schránok hrdzavie – na rýchlosť technologických fi riem na čele s Googlom už nestačí. O fi rmu z Kalifornie má záujem investičná skupina Silver Lake. S Yahoo! Inc. už mala začať rokovať. Investičná skupina, ktorá má aktíva vo výške 14 miliárd dolárov, nie je na poli investícií do technologických fi riem žiadnym nováčikom. V novembri 2009 kúpila s menšími investormi od eBay internetového komunikátora Skype za dve miliardy dolárov.

V máji tohto roka ho predala Microsoftu za 8,5 miliardy dolárov. Najnovšie má údajne o Yahoo! opätovný záujem technologický gigant Microsoft. Táto informácia sa objavila začiatkom októbra. Dnešná trhová hodnota Yahoo! sa odhaduje na 20 miliárd dolárov. Yahoo! Inc. doplatil na to, že nedokázal reagovať na nové trendy. Nepodarilo sa mu prispôsobiť zmenám vyvolaným existenciou sociálnych sietí a médií. Nepomohla ani spolupráca s Microsoftom a spustenie nového vyhľadávača Bing.com. Napriek aktuálnemu predaju sú podiely zakladateľov Yahoo! Inc. miliardové – u Davida Fila predstavuje 2,9 miliardy USD. Jerry Yang je na tom o čosi horšie – jeho podiel sa odhaduje na 2,3 miliardy USD.

Mark Zuckerberg je jedným z najúspešnejších mladých ľudí 21. storočia. Tento najmladší miliardár na svete, ktorý vyštudoval Harvard, vymyslel vo februári 2004 Facebook. Facebook bol pôvodne systém obmedzený iba pre študentov Harvardu. Počas dvoch mesiacov sa však rozšíril na početné americké univerzity. Od 27. februára 2006 sa začali do systému pripájať niektoré veľké spoločnosti. Od 11. augusta 2006 sa môže pripojiť ktokoľvek starší ako 13 rokov. Používatelia sa môžu v systéme pripájať na rôzne sociálne siete, napríklad v rámci jednej školy, fi rmy alebo geografickej lokality.

V súčasnosti má Facebook vyše 750 miliónov aktívnych členov. V roku 2010 dokonca prekonal v návštevnosti v USA stránku Google.com a stal sa tak najviac navštevovanou internetovou stránkou v krajine. Facebook je tak zrejme najväčším fenoménom sveta internetu posledných rokov. Dokonca zarába peniaze aj mimo sieť – napríklad fi lmovým tvorcom v Hollywoode. Americký denník The New York Times odhadol začiatkom tohto roka hodnotu fi rmy na 50 miliárd dolárov. Majetok Marka Zuckerberga sa odhaduje na sumu okolo 15 miliárd dolárov.

„Pre mladšiu generáciu je Twitter a Facebook samozrejmým pokračovateľom „zastaralých“ komunikačných technológií ako e-mail, chat alebo instant messaging. Aplikácie na ich ovládanie sú už samozrejmou súčasťou mobilných telefónov.“ – The New York Times

Komunitnému serveru Twitter trvalo len päť rokov, aby sa z neho stal internetový fenomén. Kúzlu krátkych správ už prepadlo viac než 200 miliónov užívateľov, ktorí denne odošlú asi rovnako vysoký počet správ. Twitter je názorným príkladom toho, že geniálne vynálezy sú často založené na úplne jednoduchom nápade. Služba umožňuje odosielať a prijímať takzvané tweety, teda textové správy s maximálnou dĺžkou 140 znakov. Pri zrode tejto sociálnej siete a mikroblogovacej služby v jednom boli zamestnanci americkej internetovej fi rmy Odeo Jack Dorsey a Biz Stone. Prvú pokusnú správu odoslal softvérový architekt Dorsey zamestnancom spomínanej fi rmy koncom marca 2006.

Už v polovici júla toho istého roka bol nový komunikačný kanál na sieti pod názvom Twitter (z anglického slovesa tweet – pípať). Počet jeho užívateľov neustále rastie a spolu s tým aj jeho vplyv. Prvýkrát ukázal server svoju silu pri nepokojoch po zmanipulovaných prezidentských voľbách v Iráne v roku 2009. Demonštranti využívali Twitter na zvolávanie protestných akcií proti Mahmúdovi Ahmadínežádovi. Rovnako silný mobilizačný potenciál ukazuje server počas udalostí takzvanej arabskej jari alebo ako komunikačný kanál bieloruskej opozície. Twitter tiež mení spôsob informovania o udalostiach – správy sa jeho prostredníctvom šíria často rýchlejšie ako cez klasické média.

Napríklad oznámenie o smrti teroristu Usámu bin Ládina si ľudia najskôr prečítali práve na Twitteri, rovnako ako informáciu o núdzovom pristátí lietadla na rieke Hudson uprostred New Yorku v januári 2009. Rýchlosť, s ktorou server šíri informácie, má aj svoju odvrátenú stránku – za správnosť a objektivitu správ často nikto neručí, na rozdiel od klasických médií. Presvedčili sa o tom nedávno odberatelia správ z účtu americkej televíznej spoločnosti Fox News. Dostávali správy o násilnej smrti prezidenta Baracka Obamu. Tie však boli výsledkom práce internetových hackerov.

Twitter ešte minulý rok podpísal zmluvy s viacerými významnými spoločnosťami (napríklad Sony Pictures, RedBull, Best Buy alebo Starbucks) o šírení cielenej reklamy. Twitter sleduje vaše aktivity a aktivity ľudí, s ktorými si vymieňate správy, a to vrátane ich obsahu. Ak teda vyhodnotí, že sa bavíte o autách, nechá vám zasielať správy od spoločností, ktoré sa autám venujú, a to formou priamych správ. Či sa budete môcť takejto reklamy zbaviť a ako, nie je zatiaľ známe. Twitter už stihol zverejniť aj svoje túžby a predpoklady príjmov z reklamy. Do konca roka 2013 by malo ísť o sumu 1,53 miliardy USD, z toho čistý zisk 111 miliónov USD. Počet používateľov by sa v tomto období mal zastaviť na jednej miliarde. Reálnosť týchto čísel ukáže najbližšia budúcnosť.

Jimmy Donal „Jimbo” Wales je jeden zo zakladateľov Wikipédie, wiki nadšenec a internetový podnikateľ. Wales vyštudoval na Auburnskej univerzite a University of Alabama. Pracoval ako obchodník s opciami v Chicagu. V polovici 90. rokov založil internetový portál Bomis. Neskôr založil aj Wikia – wiki verziu internetového vyhľadávača a Wikicities – voľný wiki hosting. Potom však spolu s Larry Sangerom založil Wales Wikipédiu. Wikipédia je bezplatná internetová encyklopédia, ktorá sa na webe objavila v januári 2001. Pôvodne mala len podporovať iný projekt nazvaný Nupedia, tradičnejšie poňatú encyklopédiu tvorenú profesionálmi a prístupnú na internete rovnako zdarma. Nakoniec sa však ukázalo, že projekt, ktorý netvorí platený redakčný tím, ale články a ich úpravy sú dielom užívateľskej komunity, má väčší potenciál. Wikipédia dnes obsahuje asi 17 miliónov hesiel vo viac ako 250 jazykoch vrátane slovenčiny. Podľa magazínu Time utratil Jimmy Wales na založenie a prevádzku svojich wiki projektov asi 500 000 USD. Ten istý magazín ho vďaka jeho práci na Wikipédii zaradil v roku 2006 do zoznamu najvplyvnejších ľudí sveta.

Vo februári 2005 Chad Hurley, Steve Chen a Jawed Karim založili YouTube, portál na internete spustili v decembri toho istého roka. Ide o internetovú databázu fi lmov, krátkych videí nahrávaných webovou kamerou či programov snímajúcich obraz obrazovky – jednoducho všetkých možných videí. V súčasnosti je YouTube najväčším svetovým systémom na zdieľanie fi lmových súborov na internete. V novembri 2006 YouTube odkúpil gigant Google a to za 1,65 miliardy dolárov. Užívatelia YouTube denne zhliadnu zhruba dve miliardy klipov a každú minútu pribudne na YouTube okolo 24 hodín videí.

Jeff Preston Bezos založil v súčasnosti najväčší svetový internetový maloobchod. Amazon.com, Inc. patrí medzi 500 najbohatších fi riem sveta podľa rebríčka časopisu Fortune. Firma sídli v Seattli a svoj prvý internetový obchod otvorila v júli 1995. V súčasnosti ponúka najväčší výber tovaru vo svete internetu. Firma sa snaží ponúknuť doslova všetko, čo zákazníci môžu chcieť nakúpiť online, a to za čo najnižšie možné ceny. Amazon.com ponúka milióny rôznych druhov tovaru, nového i použitého, ktorý je rozdelený do kategórií. Firma je napríklad najväčším predajcom elektronických kníh na svete. Podľa čísel obchodovanie cez Amazon.com napriek kríze stále narastá.

Za prvý štvrťrok tohto roka mala fi rma tržby v sume takmer 10 miliárd USD, čo bol medziročný rast o viac ako 38 percent. Firma pritom vykázala čistý zisk 201 miliónov USD. Majetok zakladateľa spoločnosti Jeff a Bezosa sa odhaduje na asi 9 miliárd dolárov. V roku 1999 ho magazín Time vybral za osobnosť roka. Spoločnosť Amazon v júni tohto roka potvrdila svoje plány otvoriť nové zákaznícke centrum v Bratislave. Do konca budúceho roku v ňom má zamestnať 200 ľudí. Zákaznícke centrum v Bratislave bude dopĺňať už existujúce podobné centrá v Nemecku a Írsku. Zatiaľ nie je známe, či Amazon na Slovensku otvorí aj pobočku internetového obchodu. Doménu Amazon.sk si však už spoločnosť nechala zaregistrovať.

Pierre Omidyar je tvorcom eBay.com. Zdrojový kód eBay-u napísal ako 28-ročný v roku 1995. Aj eBay je online aukcia a obchodná webová stránka, na ktorej ľudia a fi rmy globálne kupujú a predávajú tovar a služby. Obchoduje sa doslova s čímkoľvek – od ponorky až po fľašu so vzduchom, ktorý údajne dýchali Brad Pitt a Angelina Jolie. Prvým vydraženým predmetom bolo rozbité laserové ukazovadlo, ktoré dal do aukcie sám zakladateľ serveru v roku 1995. V súčasnosti má eBay vyše 90 miliónov užívateľov, ročne sa jeho prostredníctvom predá tovar za približne 60 miliárd dolárov. Majetok Pierra Omidyara sa odhaduje na takmer osem miliárd dolárov.

Mike Morhaime je prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Blizzard Entertainment (Snehová búrka) – amerického producenta a distribútora počítačových hier. Od vydania Warcraft: Orcs & Humans v roku 1994 je jedným z najúspešnejších herných vývojárov vo svete. Centrála sídli v meste Irvine v Kalifornii. Spoločnosť je známa tým, že dátumy vydania svojich hier posúva neustále ďalej, aby zaistila ich úspech. Aj vďaka tomu má Blizzard reputáciu ako fi rma produkujúca hry, ktoré sa stávajú klasikou svojho žánru a hrávajú sa ešte roky po vydaní. Všetky hry od čias Warcraftu I. sa stali bestsellermi. Najväčší úspech v predaji dosiahol Starcraft, ktorého sa spolu s datadiskom predalo asi 11 miliónov kópií. Príjmy Mika Morhaima sa pohybujú okolo 1,5 miliardy USD ročne.

„WikiLeaks je prvé globálne samizdatové hnutie. Pravda vyjde na povrch aj v prípade totálneho zničenia.“ – Julian Assange na sociálnej sieti Twitter

Organizácia WikiLeaks umožňuje anonymné publikovanie tajných materiálov, ktoré unikli z fi riem a štátnych inštitúcií. Veľký celosvetový rozruch vyvolal zverejnením tajných správ z vojen v Afganistane a v Iraku, ako aj publikovaním dôverných depeší amerických diplomatov. Portál WikiLeaks vznikol na konci roku 2006. Identita jeho zakladateľov však nie je známa. Vie sa len, že medzi nich patrí aj 39-ročný Austrálčan Julian Assange. Server je fi nancovaný z darov súkromných osôb. Samotný Assange je už desať mesiacov v súdom nariadenom domácom väzení vo Veľkej Británii.

Čaká tam na proces, ktorý rozhodne o jeho prípadnom vydaní do Švédska, kde ho obvinili zo sexuálnych deliktov. Juliana Assangea chcú stíhať aj v Spojených štátoch amerických, kde ho úrady označili za anarchistu a plánujú ho obviniť zo špionáže podľa 93 rokov starého zákona. Assange všetky obvinenia odmieta ako účelové. Americké úrady sa snažia aspoň oslabiť stránku WikiLeaks. Napríklad spoločnosť Amazon na nátlak Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť prestala stránku hosťovať na svojich serveroch s odôvodnením, že stránka distribuuje nelegálne materiály.

Americké úrady stránke vytýkajú napríklad to, že zverejňovaním informácií ohrozuje ľudí žijúcich v represívnych režimoch, ktorí komunikujú s americkými diplomatmi, a vo zverejňovaných depešiach sú uvedené ich mená. Začiatkom septembra sa na WikiLeaks začali objavovať aj diplomatické depeše z americkej ambasády v Bratislave. Týkajú sa diania na slovenskej politickej scéne za posledných viac ako desať rokov.