The Show must go on
Štýl
Kríza – nekríza, móda a kolotoč okolo nej musí pokračovať, musí ísť ďalej. Nemôže sa zastaviť, lebo kto len na chvíľu zaváha, ide z kola von. A potom, aj kríza prináša nové módne impulzy, hoci pre tú súčasnú už neplatí známe, že sukne sa v období krízy predlžujú. Práve naopak.
Newyorský clubbing
„Spomínal som na staré dobré časy v New Yorku,“ povedal Marc Jacobs po svojej módnej prehliadke, ktorou otváral Fashion Week v New Yorku a ktorá bola v štýle legendárneho newyorského „clubbingu“ s jasnými odkazmi na osemdesiate roky. Oproti ostatným americkým návrhárom nebola jeho prehliadka až taká „krízovo“ solídna, aj keď šetril aj Marc Jacobs. Pozval o polovicu menej hostí a usadil ich na lacné skladacie stoličky. No na modelkách, vizážistoch a hairstylistoch nešetril, lebo každé zo 65 dievčat malo iný mejkap a účes.
Ako kontrast k čiernej a sivej vytiahol neónové farby a oživil „zápasnícke“ plecia, zúžené džínsy, lesklé saká a kabáty s kapucňami. Tento jeho trochu nostalgický, no šťavnatý comeback jasne hlásil, že sa netreba báť, lebo pekné veci vždy prežijú, budú sa páčiť a budú sa aj kupovať. Vo svoje druhej lacnejšej línii Marc by Marc Jacobs predviedol kolekciu plnú mladých horolezcov a horolezkýň. Bol to denný variant jeho hlavnej „clubbingovej“ kolekcie a opäť s odkazmi na osemdesiate roky. Turistické topánky, vlnené ponožky, pruhované pančucháče, dezén teplej deky, svetre s vypletanými vzormi, opasky a športové bundy sú avízom Marca Jacobsa na túto krízovú zimu.
V prípade Donny Karan sa zdá, že balíčky opatrení vtrhli, a to celkom viditeľne, aj na módnu scénu, lebo celá jej kolekcia na jeseň a zimu 2009/2010 bola v siluetách taká štíhla, až vyrážala dych. „Ceruzkové“ sukne, všetky v dĺžke tesne pod koleno, roláky, strohé opasky, kabátiky s kožušinovými rukávmi, listové kabelky – všetko v jasne úspornom režime – je prognózou na menšiu spotrebu materiálov. Po rokoch bohatých na volány a naberané sukne sa budeme musieť naučiť šetriť. Vo farebnosti Donna Karan stavila na istotu v podobe čiernej, sivej a odtieňoch červenej.
Milánske sebavedomie
Na New York, kde návrhári hľadali inšpiráciu v slávnom „clubbingu“ a v osemdesiatych rokoch, nadviazali aj v Miláne, kde sa ešte viac „zaostrili“ plecia a pribudlo lesku a sebavedomia. Niet div, veď Miláno si práve v osemdesiatych rokoch užívalo svoju najväčšiu slávu ako nová metropola módy. Giorgio Armani vo svojej hlavnej kolekcii oprášil vzhľad 80. rokov lesklými baretkami a dlhými rukavicami, ktoré boli doplnkami ku krátkym kabátikom, bublinovým sukniam po koleno a k malým čiernym, ktoré boli vyšívané a nechýbali im avizované lesklé detaily. Jeho lacnejšia kolekcia Emporio Armani bola veľmi mladistvá, určite aj vďaka stylingu.
Podkolienky, šortky, minišaty a sukne ako pre bábiky, ale aj bundy a kabáty nemali chybu, rovnako ako jeho kožené kabátiky. Do svojej kolekcie vedľa lesklého saténu a matného tvídu pridal aj zamat a vynikajúce úplety. A farebnosť? Verný sám sebe varioval svoju jedinečnú sivú a čiernu a vôbec to nebola nuda. Bez akýchkoľvek obáv z krízy namixovali Domenico Dolce a Stefano Gabbana obe svoje kolekcie na túto jeseň a zimu.
Prvá D & G kolekcia mala svoju premiéru v kine Metropol, kde v roku 1954 slávna sopranistka Maria Callasová nahrala pamätnú Belliniho Normu, a práve touto legendárnou sopranistkou a svetom opery sa dali inšpirovať. Brokát, zamat, šifón, gobelínové vzory, kožušinové goliere, okrová, bordová, modrá a, samozrejme, čierna sa objavili na šatách so zvýraznenými hlbokými výstrihmi a sukňami v tvare tienidla v mini verzii. Operný svet vložili aj do dámskych frakov, resp. kabátikov s prvkami pánskeho fraku, ku ktorým pridali legínsy a nechýbali ani T-shirts s potlačou Marie Callasovej.
Vo svojej hlavnej kolekcii Dolce & Gabbana vzdorovali módnej nervozite s ešte ťažším kalibrom – s Marylin Monroe a Elzou Schiaparelli. V prípade prvej slávnej dámy ide o jej svetoznámy portrét, ktorý použili ako potlač na šatách, sukniach i topoch, v druhom prípade o inšpiráciu z tridsiatych a štyridsiatych rokov, keď Elza Schiaperelli prišla s vysokými drapovými rukávmi a Domenico Dolce a Stefano Gabbana sa ich chytili. A chytili sa ich skutočne pevne a už nepustili, lebo tie boli takmer na každom modeli a siahali pomaly až po uši. Absolútny bonbónik na záver boli krinolínové šaty s potlačou Marylin Monroe, veď The Show must go on.
Frida Giannini stavila vo svojej jesennozimnej kolekcii na dva overené odkazy svojho úspešného predchodcu u Gucciho Toma Forda. Prvým je nohavicový kostým a druhým look mestskej modernej dievčiny. Návrat nohavicového kostýmu sme u Gucciho zaznamenali už v lete, no tento zimný – lesklejší – je skutočne vydarený. Bedrové nohavice, ktoré rafi novane prechádzajú smerom dole do tých najužších „slim“ nohavíc a k tomu košeľová blúzka a kabátik so zvýraznenými plecami sú tak „chic“, že si určite nájdu svoje zákazníčky.
A s nimi to Frida Giannini skutočne vie. Dokáže pripraviť kolekciu pre mestské moderné dievčatá, ktoré si cez deň, ako aj večer vedia módu užiť. Popri spomínanej novej verzii nohavicového kostýmu určite zaujala aj do polovice stehien siahajúcimi vysokými čižmami, ku ktorým pridala len pohodlné a univerzálne minišaty – tuniky buď kimonového, alebo jednoduchého strihu T-shirts. Jej predstava „nightclubbingu“ je veľmi, veľmi sympatická. Trochu lesku a trblietania, veľa čiernej, asymetria, zvieracie vzory, no všetko dokopy je ako stvorené pre sebavedomé mladé dámy.
Z iného súdka bol tzv. paparazzi štýl v podaní súrodeneckej dvojice Dany a Deana Catenovcov, ktorá tvorí pod značkou Dsquared 2. Ich džínsy určite najviac preslávila Madonna, keď si ich obliekla do svojho klipu k pesničke „Don´t tell me“, a tým naštartovala ich návrhársku kariéru, no odvtedy obliekli aj mnohé ďalšie hviezdy. Tentoraz sa tieto návrhárske dvojičky rozhodli naopak inšpirovať práve hviezdami, ale nie v situácii, keď pózujú v drahých róbach na červenom koberci, ale keď unikajú pred paparazzmi maskovaní veľkými slnečnými okuliarmi a čiapkami.
Na budúcu jeseň a zimu namixovali tzv. paparazzi štýl z džínsov, kožených a džínsových búnd, celkom krátkych sukničiek i dlhých sukní, pletených čiapok a šálov, šiltoviek a slnečných okuliarov. Nechýbali ani T-shirts s potlačou, svetre a pulóvre uviazané okolo bokov. Modelky na móle sa líšili od maskovaných hviezd len tým, že boli o dvadsať centimetrov vyššie. Tento krízový variant jesennej a zimnej módy akoby chcel naznačiť, že môže byť ešte aj horšie, a tak netreba nič vyhadzovať a najdôležitejší je vždy styling.
Ak má dnes niekto tie najlepšie poverovacie listiny na módu osemdesiatych rokov, potom je to značka Versace, veď Gianni bol jej hlavný hrdina. Donatella Versace však na túto zimnú sezónu zobrala z archívu fi rmy len čo-to, napríklad krátke motorkárske bundy, úzke nohavice, pajetkové minišaty, no typickú výraznú zlatú, bohaté výšivky a logá nechala nepovšimnuté a urobila dobre. V prípade značky Versace určite platí, že niektoré veci dozrievajú pomalšie, resp. Donatella dokázala Gianniho modely z osemdesiatych rokov veľmi delikátne prispôsobiť estetike súčasnosti a až takto modifi kované chytili tú správnu módnu príchuť.
V Paríži takmer všetci stavili na istotu a urobil tak aj Karl Lagerfeld vo svojej zimnej kolekcii pre módny dom Chanel. Tradičnú čierno-bielu chanelovskú kombináciu posunul opäť do novej podoby. Tentoraz stavil na čierne kabátové šaty a kostýmy bohato zdobené bielymi plisovanými goliermi a manžetami v štýle rozkošných francúzskych slúžok. Biele goliere na čiernom vždy pôsobia veľmi osviežujúco a mladistvo, a tak ani klasická dĺžka po koleno, oproti všetkým tým supermini u iných, neuberala modelom nič na sviežosti.
John Galliano odpovedal na tieto výzvy inšpiráciou Paulom Poiretom a jeho orientalizmom zo začiatku 20. storočia a parížskou umeleckou bohémou tých čias. Kašmírové vzory, asymetrické zapínanie do stojačikov, forma háremových nohavíc pretransformovaná aj na sukne, vyšívaný indický hodvábny šifón na malých koktejlkách i večerných šatách – s tým všetkým Galliano žongloval v rámci svojej prêt-à-porter kolekcie pre módny dom Dior, aby vytvoril modely, ktoré pôsobia svetácky a oslovujú mnohé, teda globálne trhy. Ako sám povedal, chcel priniesť do módy viac fantázie. Či tento jeho výlet, ktorý je situovaný niekde medzi Perziou a Ďalekým východom, bude dostatočne inšpiratívny, ukáže jeseň.






















