Dobrodružná cesta sa môže pokojne začať aj za počítačom. Je to vlastne hľadanie, na konci ktorého čaká na vytrvalých poklad.V podstate je to jednoduché. Stačí získať správne súradnice, zadať ich do satelitnej navigácie a vydať sa na cestu.

Nie, nejde o vojenské cvičenie ani o orientačný beh, aj keď tento, nazvime to šport, kombinuje vlastnosti oboch aktivít. Ide o „zábavku“ posledných rokov, takzvaný geocaching. Učaroval moderným dobrodruhom, novodobým dobyvateľom a hľadačom pokladov, ktorí už nežiadajú ako odmenu zlatý poklad, nejde im o vzácne mince ani zlaté šperky, nechcú ani zbohatnúť, ale ocenením im je samotná cesta či pocit, že to celé má zmysel. A ak sa na to celé pozrieme zo širšieho uhla, zmyslom geocachingu je objavovať nepoznané, túlať sa po neznámych kútoch sveta.

Vymýšľať nové a nové cesty, kŕmiť hlad poznania. Človek, ktorý geocachingu prepadol, je svojím spôsobom dobyvateľ, často absolvuje náhodné a neplánované cesty, z ktorých sa vracia ako víťaz, lebo videl a zažil niečo nové, zrealizoval vlastný plán, splnil misiu, jednoducho to dokázal. Geocaching je určitým spôsobom zábava a hra, hra, ktorá má pokračovanie, množstvo etáp a levelov s jasným zámerom – dôjsť do cieľa, ktorý je niekedy príliš ďaleko. Mohli by sme ho považovať za určitý druh športu, veď oficiálne patrí do kategórie „špecifických foriem turizmu“. Stručne a jasne povedané, geocaching je dobrodružná hra. Má však jednu podmienku, je určená výlučne pre užívateľov satelitných GPS navigátorov.

Môže za to vláda
História toho, čo dnes poznáme pod názvom geocaching, sa začala písať pomerne nedávno, v roku 2000. A možno to bude znieť ako začiatok konšpiračnej teórie, ale na začiatku bolo rozhodnutie vlády Spojených štátov amerických o odstránení chyby umelo zavedenej do systému GPS. Dovtedy existovala pre civilné použitie len drahá hračka s odchýlkou v priemere päťdesiat metrov. Od druhého mája 2000 sa presnosť GPS zvýšila na metre. V internetových diskusiách sa ihneď začalo riešiť, ako by sa táto presnosť dala využiť. Najaktívnejší bol Dave Ulmer, ktorého teoretizovanie na internete prestalo baviť a už na druhý deň ukryl do lesa v Oregone schránku.

Na internete zverejnil jej súradnice. Tu sa vlastne začal rodiť aj princíp geocachingu, ako ho poznáme dnes. Kto schránku našiel, mohol si z nej niečo vziať, ale zároveň tam musel nechať niečo vlastné, napríklad knihy, cédečká, ale aj softvér. Rovnako dôležité bolo, a platí to aj dnes, zapísať sa do logbooku. Počas niekoľkých dní sa v USA objavili ďalšie podobné schránky a do mesiaca bol na internete web, kam mohli „hľadači“ písať svoje zážitky a dojmy z hľadania.

Slovo geocaching bolo prvýkrát použité 30. mája 2000 a skladá sa z predpony „geo“, ktoré označuje Zem, a „cache“, čo je v preklade skrýša. Dnes je na mieste, kde Dave Ulmer vytvoril prvú skrýšu, samozrejme, tiež „cache“, a hoci už nie je pôvodná, nová bola vytvorená v roku 2003. Pamätnú udalosť pripomína kovová plaketa. Inak, v tej pôvodnej z roku 2000 našli geocacheri napríklad CD-rom, kazetový prehrávač, ale aj VHS kazetu s fi lmom Goerge of the Jungel či konzervu s fazuľou. Historicky prvý hľadač úkrytov, cacher, bol Mike Teague, ktorý si zo schránky zobral dolárové bankovky a nechal tam cigarety, pero a kazetu.

Cieľ je jasný
Celý princíp hry alebo športu, ak chcete, je postavený na navigácii pomocou systému GPS NAVSTAR. Po troch obežných dráhach nad Zemou obieha spolu tridsaťdva družíc, pomocou ktorých GPS prijímač vyráta polohu na Zemi s presnosťou na niekoľko metrov. A svoju polohu má aj každá skrýša. Stačí zadať súradnice a začať „lov“. Poklady sú väčšinou umiestnené na miestach, ku ktorým má zakladateľ „kešky“ vzťah, alebo sú nejakým spôsobom zaujímavé, napríklad pamiatky, vyhliadky, miesta spojené s historickými udalosťami či významné stromy.

Na vybranom mieste je potom uložený „poklad“, ktorý môže mať veľkosť zápalkovej škatuľky, to najmä na verejných a frekventovaných miestach, až po „kešky“ veľkosti plastového suda. Najčastejšie sa však využívajú plastové škatule na potraviny. Do škatule jej majiteľ vloží takzvaný logbook, čiže zápisník, do ktorého sa zaznamenávajú návštevy jednotlivých hľadačov, a niekoľko drobností na výmenu. Pre TFT alebo Firs to Find, čo je označenie pre úplne prvého hľadača, sa do skrýše vkladá aj nejaká hodnotnejšia vec. Súradnice skrýše sú potom zamerané pomocou GPS a informácie o skrýši jej majiteľ publikuje na stránkach www.geocaching.com.

Ak to človek myslí s touto „hrou“ aspoň trochu vážne, môže samotnému hľadaniu pridať na hodnote napríklad uvedením opisu lokality, miesta, kde leží skrýša, prípadne môže pridať legendy či povesti, históriu, zaujímavosti a hlavne návod, akým spôsobom sa dá ukrytý „poklad“ nájsť. Na stránku môže dokonca umiestniť aj fotografi e z miesta, poprípade nejaké pomôcky, keďže predsa len GPS naviguje s istou odchýlkou a nie vždy je na miestach s ukrytými „keškami“ signál. Nápomocné vedia byť aj logy, teda záznamy od ľudí, ktorí už úkryt našli. Z týchto zápiskov sa dá medzi riadkami často vyčítať ďalšia nápoveda pre úspešný „lov“.

Čo hľadať?
Aby sa z geocachingu nestala len sezónna záležitosť, táto turistická hra pozná niekoľko typov pokladov a každý z nich sa hľadá iným spôsobom. Typov pokladov je, samozrejme, veľa, ale k najčastejším patrí „tradičný cache“, pri ktorom ide, ako to už z názvu cítiť, o klasickú verziu kešky, keď sú na stránku pokladu uvedené GPS súradnice, na ktorých je uložená. Čoraz častejšie sa cacheri môžu stretnúť s „multi cache“. Pri hľadaní tejto kešky musí človek prejsť najskôr vopred určené stanovištia, na ktorých zozbiera dôležité indície na ďalší postup.

Na stránkach pokladu je vždy uvedené, čo má človek hľadať a akým spôsobom postupovať. Výhodou tohto typu kešiek je, že väčšinou sú jednotlivé stanovištia tematicky ladené, a tak pri hľadaní môžete prejsť zaujímavými miestami, ktoré spolu súvisia. Vyhľadávané sú napríklad pomníky, zrúcaniny alebo miesta, kde sa kedysi odohrávali dôležité bitky. Aby pri hľadaní kešiek netrpeli len nohy, ale aj hlava, existuje typ pokladov s názvom „mystery cache“. Na jeho ulovenie je nutné rozlúštiť nejakú šifru, logickú úlohu alebo nejakú slovnú hádanku.

Veľmi často je „mystery cache“ kombinovaná s „multi cache“, kde rozlúštená šifra posúva hľadačov k ďalšiemu stanovišťu. Ďalšou celkom rozšírenou keškou je „earthcache“. Ide o špeciálne miesto, na ktorom sa ľudia môžu naučiť niečo o Zemi, poprípade sa zoznámiť s aspektmi, ktoré s našou planétou úzko súvisia, či už ide o elektrárne, bývalé bane, kameňolomy, alebo vodné plochy, kde sa napríklad ťaží štrk. Špecifi kom kešky je, že nemá ukrytú škatuľu s pokladom, ale „uznanie“ nálezu sa robí po zaslaní fotografi e objaviteľa s GPS prijímačom v ruke na danom mieste a poprípade po odpovedaní na potrebné otázky. Existujú aj ďalšie zaujímavé kešky, ich zoznam je možné nájsť aj na stránke www.geocaching.com.

Rastúca popularita
Geocaching je dokonalý príklad, ako sa dajú skĺbiť moderné technológie s prírodou, ale aj príklad, ako môže nápad jedného človeka aktivovať a vyhnať do prírody tisíce ďalších ľudí po celom svete. Aj fungovanie samotného geocachingu je na prvý pohľad samočinný organizmus, ktorý pripomína perpetuum mobile, čo je do istej miery aj pravda. Veď jediná centrála sú vlastne internetové stránky, ktoré sú sústredené pod jednou hlavnou, kde sú nahlásení všetci hľadači pokladov a aj takmer všetky skrýše po celom svete.

Skrýše vytvárajú samotní cacheri, ak niečo nie je v poriadku, kontaktujú sa cez internet. Nové skrýše schvaľujú takzvaní kontrolóri dobrovoľníci. Veľkú zásluhu na rozvoji geocachingu majú však aj producenti GPS navigácií, ktorí, ako inak, vidia za týmto fenoménom aj zisk. Predajnosť navigačných zariadení rastie o desiatky percent, časopis The Economist priniesol zo svetových trhov informácie o zdvojnásobení predaja a dvadsaťpercentného poklesu cien každý rok.

Pokles cien, samozrejme, pomáha rozširovať rady geocacherov, ktorí si doteraz často drahé navigácie nemohli dovoliť. Na Slovensku sa počet aktívnych cacherov v súčasnosti pohybuje okolo čísla 1 600. V susedných Čechách ich je podľa internetovej encyklopédie geocachingu až dvadsaťtisíc. Zaujímavý je aj počet skrýší. Vo svete sa blíži k miliónu, na Slovensku je ich 2 668, podobne ako my sú na tom aj Maďari. Oveľa viac ich je v Česku, kde sa o rozvoj tohto športu zaslúžili skautské a turistické organizácie.

V celej krajine je približne desaťtisíc skrýš a len v samotnej Prahe ich je takmer tisíc. Na porovnanie: v Paríži ich je len stopäťdesiat. S geocachingom sú spojené aj rôzne problémy, okrem tých, keď cacheri ukrývajú veci na súkromných pozemkoch, až po nedorozumenia, keď napríklad ukrytý poklad vyvolal aj poplach, lebo ľudia nevedeli, či nejde o nastraženú bombu. V histórii geocachingu však nájdeme aj prípady, keď boli cacheri zatknutí políciou, lebo strážcom poriadku sa zdalo, že konajú podozrivo. To sú však len nedorozumenia, ktoré sa vždy vysvetlili. Dôležité je, že taká drobnosť ako smiešny plastový dinosaurus alebo zápalková škatuľka dokáže do prírody vytiahnuť viac ako milión ľudí.

Pravidlá geocachingu:

Slovník geocachingu: