Pravidlá sú jasné. V tvrdej konkurencii sa musíte spoľahnúť len na svoje schopnosti. Neexistujú žiadne výhody, nikto nestojí na vašej strane. Ste na to sám. Ste jediný, kto môže ovplyvniť výsledky. Ukázať, že je najlepší. V najťažšom triatlone na svete.

Ride a Honolulu Marathon bez zbytočných prestávok. Preteky na Havajských ostrovoch sa konajú od roku 1978 nepretržite. A stali sa legendou, akou sú wimbledonské dvorce medzi tenistami či Tour de France medzi cyklistami. Celá myšlienka začala vznikať už začiatkom sedemdesiatych rokov, ak teda nerátame pokusy študentov bežeckého Pettit Pavillion vo francúzskom Marseille, ktorí v roku 1921 kombinovali tradičné plavecké, cyklistické a bežecké preteky, ale ešte ich nenazývali triatlon. Už vtedy si Collins vybudoval povesť silného vytrvalostného bežca. Po presťahovaní na Havaj, kde sa tento talentovaný športovec zameral aj na plávanie, sa strhla debata o tom, ktorí športovci majú lepšiu kondíciu.

A keď si Collins prečítal v jednom zo športových magazínov o Eddym Merckxovi, ktorého športoví lekári pasovali za športovca s najlepšou kondíciou, o triatlone v podobe, v akej ho poznáme dnes, bolo rozhodnuté. Collins sa defi nitívne rozhodol porovnať výkony bežcov, plavcov a cyklistov súčasne.

Na štart prvého Ironmana na Havaji sa v roku 1978 postavilo pätnásť pretekárov. Cieľ bol jasný, ten, kto ako prvý absolvuje naplánovanú trať, sa stane železným mužom. Preteky dokončili dvanásti a historicky prvým železným mužom sa stal Gordon Haller s časom jedenásť hodín, štyridsaťšesť minút a päťdesiatosem sekúnd. O rok neskôr preteky získali aj pomerne veľkú medializáciu, keď Barry McDermot, vyslaný redaktor Sports Illustrated, pokrývajúci na Havaji golfový turnaj, preteky objavil a v nasledujúcom vydaní im venoval desaťstranovú reportáž. Nasledujúci rok už preteky sledovali stovky divákov. Zásadná zmena nastala v roku 1981, keď kontrolu nad havajským triatlonom prevzala Valerie Silková. Rozhodla sa presunúť preteky z okojného pobrežia Waikiki na pusté lávové polia pobrežia ostrova Kona. Nehostinné podmienky ostrova sa stali poznávacím znakom havajského Ironmana a sprevádzajú ho dodnes. Valerie tiež zrušila podporný tím, ktorý dovtedy sprevádzal jednotlivých pretekárov. Po heroickom výkone Julie Mossovej v cieľovej rovine sa povesť najťažších pretekov rýchlo rozniesla na všetky svetové strany.

V roku 1982 organizátori presunuli preteky z februára na október, aby tak pretekári z chladnejších častí sveta mali možnosť lepšej aklimatizácie. V tom istom roku stanovili aj časový limit, v ktorom mali pretekári dobehnúť do cieľa. Dvestodvadsaťšesťkilometrovú trať museli zvládnuť do osemnástich hodín a tridsiatich minút. O rok to už bolo len sedemnásť hodín.

Historické míľniky
Triatlonové majstrovstvá však nie sú len vyčerpávajúci súboj s prírodnými živlami a vlastným telom. Sú to aj preteky, ktoré každý rok prinášajú pozoruhodné príbehy, čo sa hlboko zapísali do histórie svetového triatlonu. Tak ako postupne rástol záujem o štart na havajskom Ironmanovi, tak rástla aj konkurencia. Zaujímavá udalosť sa stala v roku 1984, keď sa pre bojkot letných olympijských hier zo strany niektorých východoeurópskych štátov na Ironmanovi predstavil prvý pretekár z východného bloku Václav Vitovec z Československa. V roku 1987 nastúpilo na štart 1 381 pretekárov a z nich 1 283 splnilo sedemnásťhodinový časový limit. Už vtedy bolo jasné, že Ironman si vybudoval pevnú pozíciu v atletickom kalendári.

Dopomohli k tomu aj nezabudnuteľné výkony niektorých účastníkov. Nešlo len o lámanie časových limitov, ale aj o opakované víťazstvá Marka Allena v piatich po sebe nasledujúcich rokoch, šesť celkových víťazstiev Davea Scotta a najmä absolútny rekord, ktorý vytvorila Paula Newba-Fraserová. Jej osem titulov dodnes neprekonala žiadna iná žena. Táto železná kráľovná už v roku 1993 pokorila ako prvá žena deväťhodinový limit s časom osem hodín päťdesiatpäť minút. Mužský rekord stanovil železný Mark Allen, keď v roku 1993 zvládol kruté podmienky ostrova Kono časom osem hodín a sedem minút. Nasledujúce roky sa tento rekord nikomu nepodarilo prelomiť.

Zmena prišla až v deväťdesiatom šiestom, keď Belgičan Luc Van Lierde na svojom úplne prvom Ironmanovi a ako prvý Európan stanovil nový čas osem hodín a štyri minúty. V tomto období sa o miestenku na Havaj bojovalo napríklad v Kanade, v Japonsku, ale aj v Európe. A práve na Ironman Europe sa prepisovali historické tabuľky, keď Lotha Leder z Nemecka zvládol pripravenú ironmanovskú trať v čase sedem hodín a päťdesiatsedem minút.

V roku 2000 sa počet kvalifi kačných triatlonov s podtitulom Ironman rozrástol o Švajčiarsko, Austráliu, Áziu, Kóreu a Malajziu. O rok pribudli Ironman Japonsko a polovičný Ironman vo Veľkej Británii. Havajský triatlon sa tak mohol zaslúžene hrdiť titulom Svetový triatlonový šampionát. V roku 2004 súťažilo o tisícosemsto štartovacích pozícii na Havaj vyše päťdesiattisíc triatlonistov na celom svete. A z neúspešných sa dvesto šťastlivcom naskytla nová nádej. Uchádzať sa o miestenku prostredníctvom žrebovania.

Triatlon v menších a väčších dávkach
Okrem dlhých triatlonov, ako je Ironman, existujú aj ďalšie verzie tohto športu. K hlavným zástupcom krátkych triatlonov patrí olympijský triatlon, ktorý tvoria jedenapolkilometrový plavecký úsek, štyridsať kilometrov na bicykli a desať bežeckých. O popularite triatlonu svedčí aj účasť pretekárov. Najmasovejší pravidelný triatlon je Chicago triathlon v USA s piatimi tisíckami prihlásených. Dokonca na minuloročných majstrovstvách sveta v krátkom triatlone sa v nemeckom Hamburgu na štart vo všetkých kategóriách postavilo osemtisíc účastníkov. Svet atletiky pozná aj o niečo náročnejšie triatlony, ako je havajský Ironman. Ide o ultratriatlony, ktoré sú špecifi cké extrémnymi dĺžkami jednotlivých disciplín. Ich absolvovanie sa pohybuje na hranici schopností aj vysoko trénovaných športovcov.

Stačí spomenúť triatlon, ktorý sa koná v americkej Alabame, s dĺžkami: plávanie osem kilometrov, cyklistika štyristo kilometrov a beh osemdesiat kilometrov. Možno to znie neuveriteľne, ale ešte náročnejší sa pravidelne organizuje vo francúzskom Lyone, kde účastníci musia absolvovať plávanie v dĺžke trinásť kilometrov, päťsto na bicykli a stotridsať kilometrov bežecky. Opačnú podobu majú krátke triatlony, ktoré sa dĺžkou podobajú olympijskému, prípadne sú niektoré úseky o niečo kratšie. Rozdiel medzi krátkym a dlhým triatlonom je v cyklistickej časti. Pri veľkých triatlonoch, akými je Ironman, je zakázaná jazda v háku, teda tesne za iným pretekárom.

V praxi to znamená, že pretekári musia dodržiavať odstup ako na cyklistickej časovke, približne desať metrov. Na olympijskom a šprinttriatlone je jazda v skupinách dovolená. Ale aj tu nájdeme výnimky. A ako taký triatlon vlastne funguje? Prvou disciplínou je plávanie. Väčšinou sa pláva na otvorenej vode, ako je more, jazero či rieka, ale sú prípady, keď sa pláva v bazénoch. Do teplejších vôd je určený celotelový overal bez rukávov.

Do vôd chladnejších ako dvadsaťpäť stupňov sa môžu využívať aj neoprénové obleky. Na niektorých súťažiach sú dokonca podmienkou. Pláva sa voľným štýlom. Po vybehnutí z vody sa pretekár presunie do depa, kde už má pripravený bicykel a veci potrebné na túto časť triatlonu. Prezuje sa, nasadí si prilbu a pokračuje. Pretekári zvyknú na konci tejto časti bicyklovať maximálnym tempom, aby si pripravili svaly na poslednú bežeckú časť. Po absolvovaní cyklistiky pretekár opäť zosadne z bicykla pred depom, keď musí kráčať vedľa bicykla na svoje miesto.

Po prezutí absolvuje záverečnú bežeckú etapu. O prezliekaní sa zvykne hovoriť ako o samostatnej disciplíne, lebo aj to sa zarátava do celkového času pretekára. Časomiera sa zapína po skoku do vody a vypína sa až pri prebehnutí cieľovou líniou. Najlepší triatlonisti zvládajú prezliekanie za niekoľko sekúnd.

Tréning - dôležitá súčasť
Máloktorý šport tak silno motivuje na celoročnú vytrvalostnú prípravu ako práve triatlon. Veľkú a podstatnú úlohu v tomto prípade zohráva špecifi cká zvláštnosť triatlonu. Ide o možnosť okamžite prejsť na tréning inej disciplíny v situáciách, keď prichádza k jednostrannému preťaženiu alebo psychickej únave. Čo sa v konečnom dôsledku pri tréningoch vrcholových športovcov stáva pomerne často. Tréningový proces, tak ako v každom inom športe, musí byť sústavný a dlhodobý, s cieľom rozvíjať výkonnosť. Maximálny výkon sa dá dosiahnuť iba zdokonaľovaním pohybových návykov, techniky pohybu a, samozrejme, dôležité je zamerať sa na rozvíjanie morálnych a vôľových vlastností.

Príprava na triatlon je podobná ako príprava na vytrvalostné športové disciplíny. Sú tam však aj rozdiely. Najpodstatnejší je, že pretekári pri triatlone sa musia zamerať na dosiahnutie prispôsobivosti svalstva z jedného druhu pohybu na iný. Zároveň musia rešpektovať, že triatlon sa koná v rôznom prostredí a s rôznym výstrojom. Ideálne je dosiahnuť optimálnu rovnováhu výkonnosti pri jednotlivých disciplínach, ale vo väčšine prípadov sú pretekári v niektorej disciplíne lepší a v inej horší. Hovorí sa, že najnáročnejšou disciplínou je cyklistika, a to nielen z hľadiska dĺžky.

Absolútne to platí v prípade havajského Ironmana. Hoci trať tam nie je profi lovo náročná, je veľmi zradná. Fúka nevypočitateľný vietor, vďaka ktorému jazdci v jednej chvíli jazdia po rovine šesťdesiatkou, ale o desať minút idú po tej istej rovine pod pätnásť kilometrov za hodinu. Organizmu pretekárov robí najväčšie problémy práve klíma, teploty okolo päťdesiatky a obrovská vlhkosť. Pri cyklistike sa rozhoduje aj o poradí v cieli, a zároveň je táto disciplína dostatočne dlhá na to, aby pretekár dobehol stratu, ktorú získal v prvej časti.

Alebo aby si vytvoril dostatočný náskok pred behom, ak práve posledná časť triatlonu patrí k jeho slabším stránkam. Výkony v nej výrazne ovplyvňuje nielen kvalita jazdca, ale aj bicykla. Naopak najjednoduchšou a najprístupnejšou disciplínou triatlonu v rámci tréningu je beh, ale v samotných pretekoch ide o výrazne tvrdú záležitosť, ktorej sa treba venovať celoročne. Veľký dôraz prikladajú športovci aj tréningu plávania, lebo práve plávanie je najúčinnejšie pri rozvoji vytrvalosti.

V pretekoch ide o prvú disciplínu, ktorá môže súťažiacim pripraviť východiskovú pozíciu na ďalšie dve časti. A rytmické dýchanie pri plávaní navyše napomáha osvojenie správnej techniky dýchania, ktorá je dôležitá pri ostatných dvoch disciplínach. V súčasnosti však poznáme veľa triatlonistov, ktorí majú plávanie ako najslabšiu disciplínu, a napriek tomu dokážu získať víťazné pozície. Všetko to dobehnú na bicykli alebo pri záverečnej bežeckej etape.

Podstatné veci sa odohrávajú v mysli pretekárov. Ak si raz niekto pripustí skutočnosť, že prehráva, preteky väčšinou ani nedokončí. Napriek tomu končí v cieli väčšina zo štartujúcich a každoročne sa na štart vracajú. S novými cieľmi, novými výzvami.

Vrchol kariéry
Popularitu triatlonu dnes zabezpečujú predovšetkým odľahčené verzie veľkých triatlonov. Len v Spojených štátoch sa za posledných päť rokov rozrástol počet krátkych, olympijských a polovičných triatlonov na osemstoosemnásť. Obľúbenosť triatlonu spôsobila, že z neho vznikali ďalšie športy. Napríklad duatlon, ktorý sa organizuje na jeseň a plávanie nahradila druhá bežecká etapa. Významnou deriváciou triatlonu je aj Xterra alebo horský triatlon, kde pretekári cestný bicykel vymieňajú za horský.

Atletika pozná ešte aquatlon, teda kombináciu plávania a behu, a kvadriatlon, kde sa k trom disciplínam pripája ešte jazda na kajaku. No hlavným dôvodom popularity tohto športu je to, že dokonale zodpovedá mentalite mladej generácie, koná sa zväčša v prírodnom prostredí, má priaznivé účinky na fyzickú a psychickú kondíciu a je pomerne nenáročný na materiálne zabezpečenie. A keďže triatlon spája tri vytrvalostné disciplíny, je neobyčajne všestranný. Jeho veľkou devízou je aj prístupnosť pre všetky vekové kategórie mužov a žien.

No asi najsilnejším aspektom, ktorý popularizuje triatlon, je aspekt súťaživosti. V triatlone bojuje každý sám za seba. Na vrchole tohto úsilia stojí neotrasiteľný Ironman, výzva pre všetkých triatlonistov. Lebo ako raz povedal jeden z pretekárov, „Ironman je najcennejší tým, čím nie je – Ironman nie je nezdolateľný!“

Slováci na Ironmane:
V hlavnej kategórii Elite štartovali doteraz len dvaja muži. V rokoch 1991 a 1992 Eduard Urban, ktorý pri svojej druhej účasti dosiahol medzi mužmi doteraz najlepšie umiestnenie a čas. Skončil na 51. mieste s časom deväť hodín, sedemnásť minút a dvadsať sekúnd. Druhým Slovákom bol v roku 2006 Filip Kristl. Havajský Ironman je pre slovenských ironmanov veľkým lákadlom. Na štarte v ostatných kategóriách – age group – už štartovali napríklad trikrát Pavel Vahala, dvakrát Vladimír Došek alebo Zdeno Kardoš a Peter Drábik, ktorí sa na svetové fi nále dostali vďaka žrebu.

Prvou Slovenkou na štarte bola Magda Stovičková v roku 2001 a v rokoch 2005 a 2007 ju doplnila Andrea Dermeková, ktorá si v roku 2005 v kategórii od 18 do 24 rokov vybojovala deviate miesto a v roku 2007 v kategórii od 25 do 29 rokov skončila na dvadsiatom šiestom mieste. V celkovom poradí to znamenalo 199. priečku.

Slovenské triatlony
Najznámejší triatlon na Slovensku je Senecký triatlon, ktorý sa koná každý rok v júni na tratiach 1,5, 40 a 10 kilometrov. Slovensko má aj svoj dlhý triatlon, ktorý v tomto roku oslávil už šesť rokov existencie. Na Slovakman Nitra sa súťaží na klasické vzdialenosti 3,8, 180 a 42 kilometrov.

Elitné triatlony

Každoročne sa po celom svete organizujú tisíce individuálnych triatlonov. Niektoré z nich sú legendárne preteky, vyhľadávané triatlonovou komunitou vďaka dlhej tradícii alebo pre ich náročné podmienky.

Na prvom mieste je, ako inak, havajský Ironman, kde sa denná priemerná teplota pohybuje okolo štyridsiatich troch stupňov a bočný vietor fúka rýchlosťou deväťdesiat kilometrov za hodinu.

K pozoruhodným triatlonom patrí Nice Triatlon, ktorý sa koná vo francúzskom Nice a od roku 2002 je ofi ciálne známy ako francúzska verzia Ironmana. Tento triatlon bol však už od roku 1980 spolu s havajským triatlonom jeden z dvoch najdôležitejších pretekov. Mark Allen, ktorý vyhral havajský triatlon šesťkrát, zvíťazil vo Francúzsku dokonca desať ročníkov po sebe.

Útek z Alcatrazu v kalifornskom San Franciscu je tretím významným triatlonom, ktorý láka pretekárov predovšetkým vďaka náročným podmienkam. Pláva sa v divokých vodách sanfranciského zálivu od ostrova Alcatraz na pevninu, nasleduje dvadsaťdeväťkilometrová jazda bicyklom a beh po náročnom hornatom teréne, ktorého súčasťou je aj legendárne „Sand Ladder“, schodisko so štyristo schodmi.

Wildfl ower je triatlon o polovicu kratší ako Ironman, ale zároveň patrí k najväčším udalostiam atletického kalendára. Tento triatlon pri jazere Lake San Antonio sa preslávil najmä vďaka náročnému terénu a ročne sa na ňom zúčastní vyše osemtisíc pretekárov.

Life Time Fitness Triathon Series je sériou piatich olympijských triatlonov, ktoré sa začínajú v Minneapolise, pokračujú v New Yorku, Chicagu, Los Angeles a končia v Dallase.

Hy-Vee World Cup, Des Moines v americkej Iowe je v súčasnosti najlepšie ocenený triatlon s dotáciou sedemstotisíc amerických dolárov, čo ho automaticky posúva do pozície triatlonov s najvyšším počtom pretekárov.

Liga výnimočných

Paula Newby-Fraserová
Osemnásobná víťazka havajského Ironmana, držiteľka rekordu v počte víťazstiev na triatlonoch s označením Ironman.