O biznise až po dzerte

Kedy sa na pracovnom obede smie začať hovoriť o obchodných záležitostiach? „Business lunch“ je veľmi moderný a obľúbený predovšetkým u amerických obchodníkov, ktorí ho zväčša berú doslova, a preto sa, nestrácajúc čas, biznisu venujú od aperitívu až po dezert. V našich zemepisných šírkach si však biznis etiketa osvojila francúzske „entre la poire et le fromage“, čo znamená, že k obchodným záležitostiam sa prechádza najskôr až po hlavnom chode, nikdy nie pred dezertom, a toto pravidlo platí dodnes. Na pracovnom obede ide totiž predovšetkým o osobné spoznanie sa obchodných partnerov a uvoľnenú výmenu informácií. Preto sa treba správať zdržanlivo, a až keď sú už všetci najedení a spokojní, nastáva príležitosť pozvoľna prejsť aj k samotnému biznisu. Dôležité upozornenie: V reštaurácii na prestrený stôl nikdy nerozkladajte fi remné materiály, notebooky ani mobilné telefóny! V rokovaní, pri ktorom sú tieto pomôcky potrebné, môžete pokračovať vo fi rme. Keď už hovoríme o jedle, nezriedka sa vyskytuje otázka, či možno zjesť aj dekoráciu, zväčša zeleninovú, ale aj inú, ktorá býva na tanieri.

Kedysi ľudí, ktorí ju zjedli, považovali za vulgárnych a pažravých. Dnes už tento názor neplatí, lebo jedlo by nemalo končiť v odpade a navyše, čo vám v reštaurácii na tanieri predložia, musí byť jedlé. Takže dekoráciu môžete pokojne zjesť. Osobitný prípad sú kokteily s ovocnou ozdobou, lebo ak ju chcete zjesť, zväčša vám v tom zabráni problém, kam odložiť šupky či kôstky. Jednou z možností je požiadať obsluhu o vidličku a/alebo malý tanierik na odloženie zvyškov ovocia. Pomôže vám to a vyvoláte dobrý dojem.

Ako vyviaznuť z nudného rozhovoru?

Isto poznáte takúto situáciu: Na fi remnom večierku, alebo aj na inom spoločenskom podujatí sa odrazu ocitnete v rozhovore s človekom, ktorý si vás pomýlil s bútľavou vŕbou, púšťa na vás vodopád informácií, ktoré vás vôbec nezaujímajú, ba dokonca príšerne nudia. Ako sa čo najzdvorilejšie dostať z tejto situácie a zbaviť sa nepríjemného človeka, ktorý sa vás drží ako kliešť? Samozrejme, mohli by ste jednoducho povedať: „Prepáčte, musím sa nakrátko vzdialiť.“ Čo v skutočnosti znamená, že budete predstierať cestu na toaletu a viac sa nevrátite.

Niekedy však partner tento manéver rozpozná a na vaše veľké sklamanie odpovie: „Dobre, počkám tu na vás.“ Priveľmi vhodný nie je ani spôsob, keď sa pokúšate partnera „presunúť“ k niekomu inému. Vyhliadnete si sympatického človeka, ktorý práve prechádza okolo vás, pristavíte ho a zoznámite so svojím nudným partnerom. Len čo sa dajú do reči, nenápadne sa vytratíte. Nuž, zdvorilé to nie je a napokon, čo si o vás obidvaja pomyslia?

Takže pre takéto prípady vám zostávajú už iba dve alternatívy, ktoré sa nevymykajú pravidlám slušného správania. Prvou je, že partnerovi poviete, čo si naozaj želáte: „Práve som zbadal kolegu/zákazníka, s ktorým by som potreboval súrne hovoriť. Prosím, ospravedlňte ma.“ Druhá je nepomerne ťažšia a namáhavejšia. V rozhovore sa pokúsite vypátrať, o čo sa váš nudný partner zaujíma a zoznámite ho s vhodným partnerom na rozhovor.

Sú situácie, v ktorých sa ocitnete, neviete ako a neviete kedy. Breviár manažéra, ktorý sa pohybuje vo svete biznisu a osobných kontaktov, je návodom, ako predísť akémukoľvek problému.

Koho pozdraviť v skupine ako prvého?

Riadiť sa pravidlami biznis etikety nie je vždy jednoduché, lebo mnohé, čo ste sa naučili doma, v kancelárii neplatí. Ako sa budete správať, keď vám pripadne povinnosť pozdraviť skupinu prichádzajúcich obchodných partnerov alebo iných hostí? Na spoločenskú etiketu, ktorá prikazuje, že v zmiešanej skupine musíte najprv pozdraviť ženu, zabudnite. V biznise sa musíte pridržiavať zásady, že z prichádzajúcich musíte vždy ako prvého pozdraviť najdôležitejšieho, teda najvyššie postaveného. Ako si však poradiť, keď prichádzajúcich nepoznáte, prípadne neviete, kto z nich je ten najdôležitejší? Mohli by ste síce pokročiť k skupine a otvorene sa spýtať „koho smiem pozdraviť ako prvého?“ alebo na americký spôsob „who is the chairman?“, avšak tento spôsob sa odporúča použiť iba v krajnej situácii. Našťastie vo väčšine prípadov sa k takýmto otázkam nebudete musieť uchýliť vďaka nepísanému pravidlu, že skupiny zväčša prichádzajú v „hierarchickom poradí“. Teda celkom vpredu tí najdôležitejší a za nimi v usporiadanej formácii podriadení. Všimnite si, že v našich končinách sa takéto poradie zvykne vytvoriť celkom prirodzene.