Knihy

Anwer Bati – Cigary
Vydáva: Fortuna Print – 351 Sk

Cohiba, Romeo y Julieta, Partagas, La Corona, Ashton, Bolívar, Don Diego, Davidoff , Don Pepe – to je len niekoľko najznámejších značiek cigár. Ich príbehy a veľké dejiny prináša kniha Anwera Batiho Cigary s podtitulom odborný sprievodca svetom cigár. Hoci cigary nefajčím, resp. už niekoľko mesiacov nefajčím vôbec, pri čítaní tejto publikácie som, priznám sa, na ten voňavý dym dostal nesmiernu chuť. Kniha sa začína dejinami fajčenia a následným príbehom cigár ako spoločenského fenoménu.

Autor nás prevedie najznámejšími miestami, kde sa cigary vyrábajú – od plantáží cigarového tabaku, cez postup výroby cigár, rozdiely medzi ručne a strojovo balenými cigarami, základnými rozdielmi vo farbe, veľkosti a kvalite, až po skladovanie, nákup a zásady cigarového fajčenia. Potom už nasleduje ústredná časť knihy, ktorá sa venuje prehľadu najznámejších typov a značiek. Dnes už nikto presne nevie, kedy sa tabak začal pestovať, je však takmer isté, kde to bolo.

Prvými pestovateľmi a konzumentmi tejto plodiny boli pôvodní obyvatelia Strednej Ameriky – Mayovia. Po zániku mayskej civilizácie sa tabak dostal do Južnej a Severnej Ameriky. Zvyšok sveta sa o tejto plodine dozvedel až po objavnej ceste Krištofa Kolumba v roku 1492.

Na samotného Kolumba spočiatku fajčenie neurobilo žiadny dojem, ale námorníci, kolonisti a conquistádori si tento zvyk skoro osvojili a cez Španielsko a Portugalsko sa fajčenie šírilo ďalej do celej Európy. Samotné slovo cigara má základ v mayskom slove sikár – čiže fajčiť a slovo nikotín je odvodené od mena francúzskeho veľvyslanca v Portugalsku – veľkého fanúšika fajčenia – Jeana Nicota.

Mekkou cigár je dodnes, samozrejme, Kuba, kde sa cigara stala národným symbolom. Až v 17. a 18. storočí začali vznikať prvé tabakové plantáže aj v Spojených štátoch a Španielsku. Vo Veľkej Británii sa fajčenie cigár stalo symbolom blahobytu a ovplyvnilo aj módu – páni začali nosiť smoking – pôvodne fajčiarske sako. A ešte jedna zaujímavosť – v roku 1865 sa v kubánskych továrňach na cigary zrodila aj ojedinelá tradícia pretrvávajúca dodnes – povinné predčítavanie svetových literárnych diel tabakovým robotníkom sediacim spoločne v jednej tabakovej hale. To by bola práca...

T. A. Kenner – Symboly a ich skrytý význam
Vydáva: Slovart – 149 Sk

Symbol je niečo, čo si v mysli spájame s niečím iným. V dnešných časoch je používanie symbolov oveľa rozšírenejšie než kedykoľvek predtým. Každá firma, politická strana a obchodná značka súťaží o našu priazeň a peniaze. Rôzni konkurenti dúfajú, že prilákajú pozornosť a udržia si našu náklonnosť, ak do každej správy, ktorú odovzdávajú, začlenia čo najsilnejšiu symboliku.

Do fascinujúceho sveta symbolov vás uvedie práve táto kniha. Ľudia okolo vás, obľúbená zábava, dokonca aj to, aké možnosti volíte vzhľadom na svoj základný životný štýl – to všetko vyvoláva silné symbolické asociácie. Ak nosíte kravatu – ide o symbolickú slučku vlastníctva. Ak máte červené auto, ponúka sa symbolické vyjadrenie, že obľubujete dobrodružstvo. Modrá naznačuje, že ste opatrní, hnedá zasa naznačuje spoľahlivosť. Váš účes, váš domov – celý svet je presýtený skrytými významami.

Autor T. A. Kenner preskúmava rôzne druhy symbolov, ktoré tvoria krajinu významov dnešného sveta. Začína základnými symbolmi farieb a čísel, pokračuje psychologickou symbolikou, symbolikou životného prostredia, architektúry, umenia, moci, identity, ezoteriky a končí inštruktážnymi symbolmi. Dozviete sa napríklad, prečo sú na semaforoch červená, oranžová a zelená farba, prečo býva Panna Mária tak často vyobrazovaná v modrých šatách, z čoho vychádza obľúbený symbol smajlíka a čo vyjadruje reč symbolov na slávnej Michelangelovej freske Stvorenie Adama.

Autor v tejto knihe skúma aj celosvetovo uznávané symboly, ako sú dopravné značky, logá politických strán, smrtku a Dávidovu hviezdu, ale aj symboly oveľa skrytejšie a tajomnejšie. Táto široko poňatá štúdia symbolov od dávnych čias až po súčasnosť vám umožní odhaliť skryté významy a súvislosti.

CD

Suzanne Vega – Beauty & Crime
(Blue Note 2007) – 599 Sk

V kuželi divadelného (alebo kabaretného?) reflektora, vkusne nalíčená, v elegantných čiernych šatách, na zadnej strane cédečka od pása dolu, so zmyselne prekríženými nohami, pod názvom Krása a zločin ponúka nám táto Newyorčanka po 6-tich rokoch koncertovania vari najlepších 11 piesní za celú doterajšiu kariéru.

Meditácie o rodnom meste, venované istému Timovi (jej bratovi Timothymu Vega) a narážajúce na Avu Gardner a Franka Sinatru, sa nevyhnú ani blahodarnému vytriezvovaniu z 11. 9. 2001. Suzanne aj v tomto kontexte zostáva na pôde umeleckej imaginácie, najmä literárnej, a drží sa svojho voľne ponímaného folkrocku. Za skvelý výsledok vďačí nielen vzdelaniu a talentu, ale aj stopercentnej produkcii Jima Hogarta a niekoľkým prizvaným hosťom: Na basgitare tu počuť Tonyho Shanahana zo skupiny Patti Smith a sťaby zboristka sa tu mihne Suzannina dcéra Ruby Froom.

Za pozornosť stojí najmä Pornographer‘s Dream, bossa nova na tému ľudskú dôstojnosť degradujúceho voyeurizmu. To je to ponižujúce prizeranie sa erotickým cvičeniam fyzicky zidealizovaných, mediálne sa prostituujúcich tiel, ktorých skutočná hodnota je asi taká vysoká ako predstieraná intenzita ich domnelých sexuálnych výkonov. Konzument porna sa nielen sebadeštruktívne vzrušuje na čomsi, čo on sám v živote nikdy mať nebude, ale obetuje svoj život neexistujúcej chimére. Jediné, na čom na tomto svete naozaj záleží, je láska, tvrdí na svojom novom albume Suzanne Vega a dodáva: Tú však musíš zažiť naozaj ty sám – na svojej vlastnej koži!

Joe Cocker – Hymn For My Soul
(EMI 2007) – 459 Sk

Pôvodnou profesiou plynový inštalatér zo Sheffieldu, od konca 60-tych rokov jeden z najvýraznejších rockových spevákov tzv. „beatle generation“, má po všetkých tých rokoch boja so sebou samým i s hudobným priemyslom na konte takmer 30 „hlavných“ albumov. Na tie celkom posledné (No Ordinary World – 2000, Respect Yourself – 2002, Heart & Soul – 2004, Heroes – 2005) celkom logicky nadväzuje tento „gospelový“: Hymnus pre moju dušu.

Nazvaný podľa rovnomennej piesne Andyho Fairweather- -Lowa a venovaný sebaspytovaniu na prahu poslednej kapitoly búrlivého a „hriešneho“ života. Málokto, ako práve Joe Cocker je taký jasný a nespochybniteľný adept na svätorečenie. Je to azda málo – vo svete nakazenom nenávisťou a zlobou, vo svete, kde politika je legalizovanou formou organizovaného zločinu a kde podlosť dostáva tie najvznešenejšie kultúrne a náboženské nálepky – obnovovať v ľuďoch pocit zdanlivo stratenej dôstojnosti a hrdosti?

Je to azda málo vracať generáciám optimizmus a vieru v zmysel všetkého ako-tak ľudského na tomto svete? Joe Cocker načrel do repertoáru S. Wondera, J. Fogertyho, B. Dylana, G. Harrisona a ďalších tzv. „duchovne“ orientovaných autorov. Beware Of Darkness – Vystríhaj sa temnotám – počujeme vo vari najlepšej Harrisonovej piesni, tak úprimne a pokorne po 37-mich rokoch zaspievanej Joeom Cockerom. V produkcii Ethana Johnsa, ktorý nie je nik iný, než syn legendárneho Glyna Johnsa. Hymnus nielen pre Cockerovu dušu.

Paul McCartney – Memory Allmost Full
(MPL Communications Ltd. 2007) – 699 Sk

Názvom albumu akoby sa chcel autor votrieť do priazne milovníkov computerovo-konverzačného klišé. Takmer zaplnená pamäť. Ide o pamäť jedného z najvýznamnejších hudobníkov planéty. V posledných rokoch Paul McCartney vydal niekoľko skvelých albumov. Ešte za života manželky Lindy Flaming Pie (1997), potom kolekciu rock‘n’rollových coverov Run Devil Run a takmer vzápätí silene radostné Driving Rain.

Vytriezvenie sa volalo Chaos and Creation In The Backyard, so starou fotografiou, ako na zadnom dvore sťaby 15-ročný cvičí na gitare, zatiaľ čo mama v kuchyni varí obed. To bol McCartneyho návrat k jeho ľudskej a umeleckej identite. Memory Allmost Full je inventúra a zároveň rekapitulácia. Bez akýchkoľvek pocitov trpkosti. McCartney je majster sebaovládania a táto jeho kolekcia miestami až prekvapuje svojou zdržanlivosťou a hravosťou. Nijaký potenciálny hit.

Skôr čosi na spôsob art-poprock-albumu, v druhej časti koncipovaného ako suita. Nijaké vzdychanie nad vlastnou starobou, nijaké piplanie sa v téme smrti – ako to počuť z posledného Johnnyho Casha a Boba Dylana. Krátke, rýchlo za sebou idúce piesne sú kolážou spomienok na krásne časy a priateľov. Na dávne, nezabudnuteľné lásky. Minulosť navždy prítomná – znie názov jednej z týchto piesní. A „naopak“ – žijeme v prítomnosti, ale nosíme tie isté staré šaty. A všade ten neodmysliteľný McCartneyho optimizmus. Všade tá jeho beatlesovsky usmiata tvár. Jedna z najlepších McCartneyho nahrávok od čias rozpadu „Chrobákov“.

DVD

All That Jazz
(All That Jazz, USA 1979, Réžia: Bob Fosse) – 499 Sk

Režisér, choreograf a všeumelec Joe Gideon pracuje naplno, živený cigaretami, tabletkami, alkoholom a láskou, ktorú prijíma a rozdáva celkom nesebecky. Možno preto mu vzťahy nevydržia, možno preto, že jednoducho príliš veľa pracuje. Strihá film, pripravuje muzikál a nedokáže sa zastaviť. Akosi cíti, že nemôže, len jeho telu to nedochádza, a tak ho zradí. V predtuche konca začína bilancovať, v rozhovoroch s Angelikou skúša zistiť, ako na tom vlastne je.

Nie dobre, ale jazda na tobogane života, ktorý je v tomto prípade nielen synonymom práce, ale aj poslania, pokračuje a nezadržateľne sa blíži ku koncu. Joe Gideon je vášeň sama, démonická a láskavá, naplnená vedomím bolesti tak veľmi, že hedonizmus je z nej jediným východiskom. Keď žiť, tak na doraz, tvorba má vtedy najväčší zmysel, keď je adrenalínovým športom. Gideona zaväzuje nie zodpovednosť človeka za svoj život, ale zodpovednosť umelca múzam. Pochopiť také čosi je asi problém, ale nie v bravúrnom muzikáli Boba Fossea All That Jazz, kde Roy Scheider podáva svoj životný výkon a svojím herectvom stavia pomník ľuďom Parnasu, ktorí sú v praktickom živote možno nepoužiteľní, ale o to krajší.

Hrá proti, či presnejšie, hrá vedľa Jessiky Langeovej, ktorá stvárňuje bytosť, čo vie. Vie, a preto kladie Gideonovi otázky, aby aj on pochopil to, čo vlastne tuší. Aby sa umelec mohol stať nesmrteľným, najprv musí zomrieť. Privysoká cena? Ako pre koho. Vydanie All That Jazz na DVD je splatením veľkého dlhu. Štvoroscarový film legendárneho Boba Fossea, choreografa, režiséra a scenáristu spoluzodpovedného za také veľké filmové muzikály, ako sú Kabaret, Sweet Charity či Chicago, síce už na DVD vyšiel niekoľkokrát, ale nikdy nie s českou podporou. Až teraz. Ale v tomto prípade naozaj platí ono povestné: Radšej neskoro, ako nikdy. Lebo All That Jazz je film a muzikál, ktorý raz vidieť nestačí, naopak, dá sa k nemu vracať veľmi často a vždy je to fascinujúci filmový zážitok.

Rocky Balboa
(Rocky Balboa / Rocky 6, USA 2006, Réžia: Sylvester Stallone) – 599 Sk

Rocky Balboa je labuťou piesňou Sylvestra Stallonea, rozlúčkou, aspoň s postavou Rockyho určite. Nech je tá rozlúčka akákoľvek, najdôležitejšie je, že je dôstojná. Jednoduchý ťuťmák s veľkým srdcom, pomalší, ale dobráčisko od kosti, večný outsider, boxer odnikiaľ, ktorý prežil svoj americký sen a teraz už len spomína na časy zašlej slávy, na milovanú Adriane a popod nos mrmle životné múdrosti a boxerské historky vo svojej reštaurácii. A potom príde šanca, šanca ešte raz ukázať svetu, kto je Rocky Balboa.

Úspech Sylvestra Stallonea bol vždy väčší ako jeho schopnosti a talent, Rocky Balboa je toho najlepším dôkazom. Je to v tom najpravejšom zmysle slova autorský film, Stallone ho napísal, zrežíroval aj si zahral hlavnú úlohu a je to badať na prvý pohľad. Banálny príbeh o boxerovi, ktorý na staré kolená ešte raz vkĺzne do boxerských rukavíc, aby mladému šampiónovi ukázal, čo je bolesť a strach, a aby vypustil beštiu, čo v ňom drieme, je nakrútený tým najjednoduchším spôsobom. Prvá polovica (pomalá, statická) je o spomínaní a o tom, ako by si ešte rád zaboxoval, druhá (rýchla, dynamická) o tom, ako trénuje a zaboxuje si.

Hrať tiež veľa netreba, lebo ak sa dá Stalloneovi čosi veriť, tak vek. Predvídateľné je to až hrôza a netvorivé a v prvej polovici nudné a napriek tomu všetkému je DVD s Rockym Balboom jednou z udalostí sezóny. Ten fi lm je totiž dôstojný a vzhľadom na odpornú päťku spred sedemnástich! rokov ukazuje Rockyho takého, akého si ho môžeme a chceme pamätať. Ďalším veľkým plusom je, že film sa sám neberie celkom vážne. Stallone scenárista vkladá svojim postavám do úst také hlášky, že každý divák vie, ktorá bije. Toto je posledné ironické žmurknutie starnúcej legendy, ktorá už nemôže hrať akčných hrdinov drsnejších ako dvojdňové strnisko Dalibora Jandu a iné postavy jednoducho nie je schopná uhrať. Na DVD s plnou českou podporou môže šiesty Rocky nielen doplniť zbierku pamätníkom, priaznivcom a fanúšikom Sylvestra Stallonea, ale aj samé osebe môže fungovať ako cenný príklad toho, ako sa má končiť kariéra veľkých filmových hrdinov. Výborne.