Japonsko
|
Vzdialenosť medzi Bratislavou a Tokiom je približne 9 105 kilometrov. Veľká je tiež vzdialenosť medzi našimi mentalitami a kultúrami. Japonsko je pre väčšinu z nás tajomné a plné zaujímavých a obdivuhodných vecí. Akí vlastne sú Japonci? Vraj veľmi zdržanliví, s veľmi veľkým odstupom k cudzím ľuďom...Keď si vás však niekto uctí čajom, žartuje, srdečne sa smeje a bez zábran odpovedá na všetky otázky, máte pocit, že tá vzdialenosť ani taká veľká nie je... Už takmer dva roky sa ju snaží „zmenšovať“ aj veľvyslanec Japonska na Slovensku, Jeho Excelencia p. Makoto Washizu.
Ako Japonci vnímajú Slovákov? Slováci nevedia veľa o Japoncoch a Japonci nevedia veľa o Slovákoch. Aj ja, keď som sem prišiel, nevedel som nič o vašej kultúre a ľuďoch. Teraz už toho viem, samozrejme, oveľa viac. Môžem povedať, že Slováci sa
|
dosť zaujímajú o japonskú kultúru. Zistil som napríklad, že tradičným bojovým umeniam, ako sú džudo, aikido či karate, sa na Slovensku venuje viac než 20-tisíc ľudí. Veľmi ma to prekvapilo. Tiež pre mňa bolo príjemným zistením, že Japonsko má u Slovákov veľmi dobrý imidž. A to vďaka vysoko kvalitným výrobkom, ktoré sa v Japonsku vyrábajú. Ako SONY, TOYOTA, PANASONIC. Bohužiaľ, Japonci slovenské výrobky a kultúru veľmi nepoznajú. Napríklad Slovensko sa nazýva „Detroit Európy“, keďže sa tu nachádza veľa výrobcov áut, napr. Volkswagen pri Bratislave. Teda Volkswagen sa v skutočnosti vyrába na Slovensku, ale Japonci si myslia, že je to nemecké auto. Čo je z hľadiska Slovákov smutné. Počas diplomatickej misie na Slovensku je mojou úlohou poskytnúť mojej krajine čo najviac informácií o Slovensku – o spôsobe myslenia Slovákov, možnostiach spolupráce atď.
|
Pred necelým rokom vznikla Slovensko-japonská obchodná komora... Ako sa jej existencia prejavuje v praxi?
Založil ju pán Peter Bohov. Treba povedať, že jej založenie bolo veľmi dobre načasované. Slovensko je totiž veľmi vhodná krajina na investovanie. Napríklad Sony sa tu rozhodla otvoriť ďalší veľký závod na výrobu LCD televízorov. Neďaleko tohto závodu chce pôsobiť aj japonská subdodávateľská spoločnosť. Ďalší potenciálni japonskí investori budú sledovať, či sa Sony na Slovensku darí, alebo nie. Ak áno, budú nasledovať Sony. Príchod japonských spoločností znamená aj veľa administratívneho vybavovania. Aj s takýmito praktickými vecami japonským spoločnostiam významne pomáha práve Slovensko-japonská obchodná komora.
Koľko Japoncov žije na Slovensku?
V súčasnosti takmer 200. Do konca tohto roka to už bude možno aj viac ako 200. Ich počet dosť stúpa Keď som prišiel sem, bolo ich tu 120. Ale vtedy tu malo svoje závody iba 10 japonských spoločností. Teraz ich je 17.
Nemá Japonec problém zvyknúť si na život na Slovensku?
Našťastie pre mňa, absolútne nie. Nie je to vôbec žiadny problém. Mám veľmi rád Bratislavu. Viete, vyše 30 rokov som pracoval v Tokiu. Tam ma neustále tlačil čas, stále som sledoval hodinky, stále som musel niečo stíhať. V takom veľkom meste vás stresuje dopravná zápcha, lebo ťažko odhadnete, či stíhate niekam dôjsť načas. Tu, v Bratislave, plynie čas akosi pohodovejšie a všade sa dostanem do pätnástich minút.
Čo vám na Slovensku chýba?
Čerstvé morské ryby. Japonsko je obklopené morom, preto to tam nie je žiadny problém.
A čo vám naopak „prirástlo k srdcu“?
Bratislava a spôsob života v tomto meste. Rieka Dunaj. Nie je síce čistá, ale je veľmi romantická. V Japonsku totiž nemáme takéto veľké medzinárodné rieky. Obľúbil som si Vysoké Tatry, najmä Štrbské Pleso.
Chutia vám bryndzové halušky?
Áno, veľmi. V Japonsku máme niečo podobné, noky podobného tvaru. Samozrejme, spôsob ich jedenia je u nás iný. Musím povedať, že mi veľmi chutí bryndza aj chrumkavá slanina, ktorá sa dáva navrch. Ale všade majú trochu inú chuť. Mne zatiaľ najviac chutili v bratislavskej reštaurácii Modrá hviezda.
V tomto roku sa Japonsko prvýkrát prezentovalo na veľtrhu cestovného ruchu v Bratislave...
Áno, rozhodol som sa, že sa zapojí aj Japonsko. Viete, predtým, ako som sem prišiel, mal som v japonskej vláde na starosti práve cestovný ruch. Práve v tejto oblasti sa vyznám a mám dlhoročné skúsenosti. Takže chcem podporovať turistickú výmenu medzi Japonskom a Slovenskom.
Čo ešte pripravujete v rámci prezentácie Japonska na Slovensku?
Chceli by sme viac priblížiť japonskú kultúru. Chceme pokračovať v ukážkach čajového obradu, chcem ukázať japonské bubnové a gitarové umenie. A, samozrejme, chceme pripraviť ešte kvalitnejšiu prezentáciu Japonska na veľtrhu cestovného ruchu.
V auguste minulého roka ste iniciovali prvý priamy charterový let Tokio – Bratislava...
Predtým boli priame charterové lety len do Prahy alebo do Budapešti, ale nikdy nie na Slovensko. Keďže poznám kompetentného človeka z cestovnej kancelárie, skontaktoval som sa s ním a navrhol mu, aby zorganizoval charterový let Tokio – Bratislava. A tak priamo na bratislavskom letisku prvýkrát pristálo lietadlo s 340 japonskými turistami. Bol to pre nás veľký úspech, i keď musím povedať, že sa vyskytli aj problémy. Títo turisti totiž chceli zostať v Bratislave aspoň jednu noc. Bohužiaľ, nemali kde, keďže tu neboli dostatočné ubytovacie kapacity. Niektorí sa teda museli hneď presunúť do Banskej Bystrice. V Bratislave mohlo zostať iba 150 turistov. Ostatní boli sklamaní, že si nemohli pozrieť hlavné mesto.
Rozvoj turistického ruchu patrí medzi priority slovenskej vlády. Vy ste práve v tejto oblasti naslovovzatý odborník. Čo by ste nám poradili? Ako zlepšiť turistický ruch na Slovensku?
Veľakrát som už o tom hovoril s ministrom hospodárstva a predstaviteľmi Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Som rád, že pripisujú pomerne veľkú dôležitosť japonskému trhu. V súčasnosti počet japonských turistov na Slovensku výrazne stúpa. A vysoko si cením, že Slovenská agentúra pre cestovný ruch plánuje otvoriť svoje zastúpenie v Tokiu. Tak ako ho má Česká republika i Maďarsko. To by veľmi pomohlo propagácii Slovenska v Japonsku. Bolo by tiež dobré zvýšiť počet japonsky hovoriacich turistických sprievodcov. V súčasnosti je ich totiž veľmi málo. Dokonca aj v Bratislave viem len o dvoch. Takže keby som šiel na východné Slovensko, do Vysokých Tatier, bolo by pre mňa takmer nemožné nájsť japonsky hovoriaceho sprievodcu. Kvalitný turistický sprievodca je pre japonských turistov veľmi dôležitý. Takže s kompetentnými diskutujem o vzdelávaní japonských sprievodcov, jednoducho o zvyšovaní ich počtu.
Kde sú ešte podľa vás medzery?
Myslím si, že Slovensko má veľmi dobrý turistický potenciál. Vysoké Tatry, Levoča, Bardejov, Vlkolínec – to sú krásne a unikátne turistické miesta. Problém je, že napríklad Japonci netušia, že tieto miesta vôbec existujú. Najdôležitejšia je preto propagácia turistických atrakcií. Ďalšou dôležitou vecou je infraštruktúra. Okolie Bratislavy až po Banskú Bystricu je z tohto hľadiska v poriadku, ďalej smerom na východ je to horšie. Viete, keď príde Japonec do Európy, nechce vidieť iba Slovensko, ale aj Prahu, Budapešť a Viedeň. Momentálne to vyzerá tak, že z Viedne príde na jednu noc do Bratislavy a hneď pokračuje do Prahy alebo do Budapešti, pretože je tu veľmi dobré diaľničné spojenie. Keby bola diaľnica Bratislava – Vysoké Tatry – Krakow, bola by to veľmi zaujímavá turistická trasa.
Čo by ste odporučili japonským turistom? Prečo by mali navštíviť Slovensko?
Určite Vysoké Tatry. Sú krásne. Na druhom mieste kúpele, napríklad Piešťany. Ako iste viete, Japonsko je sopečná krajina a Japonci odjakživa obľubovali termálne pramene.
Aké je vaše najobľúbenejšie miesto v Japonsku?
Najradšej mám Tokio, keďže je to moje rodné mesto a vyrastal som v ňom. Okrem Tokia je mojím obľúbeným miestom Okinawa.
Pre Japonsko je typická veľmi vysoká hustota obyvateľstva. Mnoho obyvateľov Tokia žije vo
veľmi malých priestoroch. Nie je to stresujúce?
Určite áno. Preto v lete tak radi odchádzajú z Tokia za oddychom. Možno to súvisí aj s našou mentalitou, že veľmi radi cestujeme.
Japonci majú imidž usilovne pracujúcich ľudí...
Vo všeobecnosti Japonci pracujú dlhšie, dokonca aj cez víkendy. Slováci si viac vychutnávajú súkromný život. Ale nemôžem povedať, kto je šťastnejší. Sú to jednoducho odlišné krajiny a iný spôsob života.
Japonsko má v septembri nezvyčajný štátny sviatok – Deň úcty k starším. Ako vznikol a ako ho oslavujete?
Pôvod tohto sviatku siaha do obdobia po 2. svetovej vojne, do roku 1949, keď starosta jedného mesta začal organizovať stretnutia starých ľudí. Radil sa s nimi ako skúsenými a múdrymi, ako rekonštruovať
vojnou zničené mesto. Takéto stretnutia sa rozšírili po celom Japonsku, keďže obyvatelia si vážili názory starých ľudí. Neskôr, v roku 1964, sa stal 15. september štátnym sviatkom. Je to unikátny sviatok. Pokiaľ viem, takýto štátny sviatok nemajú v žiadnej inej krajine. Je iba v Japonsku. V súčasnosti týmto sviatkom oslavujeme dlhovekosť a zdravie starých ľudí. Pre deti a vnúčatá je tento deň dobrou príležitosťou navštíviť a uctiť si svojich rodičov alebo starých rodičov.
Japonci sú známi svojou dlhovekosťou. Čím to je?
Myslím, že je to stravou a náboženstvom. Budhizmus nedovoľoval jesť niektoré potraviny a v tradičnej strave prevažuje ryža a zelenina. Navyše sme obklopení morom a morská strava plná minerálov je veľmi zdravá. Dnes síce jedávame všetko možné, ale zdedili sme po predkoch kvalitnú DNA. Žiaľ, v súčasnosti dobré stravovacie návyky zanikajú. Napríklad moja 27-ročná dcéra jedáva americké hamburgery a môj 25-ročný syn má rád stejky.
Ovládate japonské bojové umenia?
Mali sme to povinné v rámci vyučovania. Trénoval som džudo, kendo a karate. Ale nie som v tom veľmi dobrý. Ale fyzickú aktivitu potrebujem, aby som bol fit. Preto cvičím, hrám golf a v zime lyžujem.
Aké ešte máte koníčky?
Rád čítam detektívne romány, mojím obľúbeným autorom je Ken Follet. A z napínavých filmov mám najradšej Jamesa Bonda.
| Názov krajiny: |
Japonsko |
| Rozloha: |
377 835 km2 |
| Počet obyvateľov: |
127 433 494 |
| Štátne zriadenie: |
parlamentná monarchia |
| Geografická poloha: |
Japonsko leží na východnom okraji Ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa na severe Ochotského mora po Východočínske more na juhu. Skladá sa z viac ako 3 000 ostrovov, z ktorých najväčšie sú Hokkaidó, najväčší ostrov Honšú, Šikoku a Kjúšú. Väčšina japonských ostrovov je hornatých a mnoho z nich je vulkanických. Najvyšším vrchom je vrch Fudži. |
| Časové pásmo: |
Slovensko + 7 hodín |
| Podnebie: |
mierne, na severe v zime studené, na juhu subtropické, priemerné teploty v Tokiu od 4 °C v januári do 26 °C v auguste |
| Hlavné mesto: |
Tokio |
| Mena: |
japonský jen (JPY) |
| Jazyky: |
japončina |
| Správne členenie: |
Japonsko sa skladá zo 47 prefektúr |
| Etnické zloženie: |
Japonci (99,2 %) |
| Náboženstvo: |
šintoizmus a budhizmus (84 %), kresťanstvo (1 %) |
Veľvyslanectvo Japonska v SR
Hlavné námestie 2, 813 27 Bratislava 1
Telefón: +421-2-5980 0100
| Text: |
Aneta DOČEKALOVÁ |
| Foto: |
archív veľvyslanca |