Omyly
Vo svojich špekuláciách sa však aj niekoľkokrát zmýlil. Napríklad v roku 1997, keď predvídal pád internetových akcií. Ten prišiel o rok neskôr a Sorosa to stálo 700 miliónov dolárov. Nasledovali neúspechy na ruskom a ázijských trhoch. Odhaduje sa, že koncom deväťdesiatych rokov prišiel asi o tri miliardy dolárov. Navyše sa dostal do nemilosti niektorých krajín regiónu. Napríklad v Thajsku ho považujú za „ekonomického vojnového zločinca, ktorý cicia krv z ľudí“.

Filantrop
Ostro to kontrastuje so Sorosovou rozsiahlou filantropickou činnosťou. V období apartheidu v Južnej Afrike štedro podporoval čiernych študentov, peniaze venoval aj opozičným silám za železnou oponou, napríklad poľskej Solidarite. V Československu podporoval Chartu 77. Obrovské prostriedky vložil aj do nadácie Otvorená spoločnosť (Open Society Institute), ktorá pôsobí hlavne v strednej a vo východnej Európe. Nemálo peňazí venuje aj na vzdelávacie projekty – založil napríklad Stredoeurópsku univerzitu pôvodne so sídlom v Prahe, aktuálne v Budapešti. Celkovo, podľa vlastných slov, dáva na podporu otvorenej spoločnosti po celom svete okolo pol miliardy dolárov ročne.

Filozof a spisovateľ
Soros je autorom viacerých kníh s tematikou ďaleko presahujúcou oblasť financií. V češtine a slovenčine vyšli napríklad: „Alchýmia financií“ či „Soros o Sorosovi“. V poslednom období vo svojich textoch kritizuje súčasnú americkú zahraničnú politiku, ako napríklad v „The Bubble of American Supremacy: Correcting the Misuse of American Power“ (Bublina americkej nadvlády: Oprava zneužitia americkej moci) či posledná kniha z roku 2006 „The Age of Fallibility:

The Consequences of the War on Terror“ (Vek omylnosti: Následky vojny proti terorizmu). V Spojených štátoch tradične podporuje demokratov. Súčasného prezidenta nemôže ani vystáť. V roku 2003 vyhlásil, že zbaviť Georgea Busha prezidentského kresla sa stalo najväčšou snahou jeho života a je to preňho otázkou života a smrti. Napriek židovským koreňom tvrdo kritizuje aj súčasnú izraelskú politiku. Tvrdí, že práve ona je dôvodom súčasnej vlny antisemitizmu. Jeho vášňou je filozofia. V tomto smere mal naňho veľký vplyv jeho bývalý univerzitný učiteľ Karl Popper.

Majetok
Americký časopis Forbes odhaduje majetok Georgea Sorosa na osem a pol miliardy dolárov. Vo svetovom rebríčku je na 71. mieste, v rebríčku bohatých Američanov na 27. pozícii. Už dvakrát sa rozviedol. Má päť detí.

„Čím menej priestoru necháte vláde, aby ovplyvňovala vaše životy, a čím viac zodpovednosti vezmete do svojich rúk, tým  slobodnejší a bohatší budete.“

Milton Friedman
Kým vlastne je? Najväčší finančný špekulant alebo najväčší filantrop súčasnosti? Z pohľadu biblického citátu je určite človek rozporuplný. V prebiehajúcej globalizácii jeho špekulácie na finančných trhoch vyvolávajú obdiv i odpor. Predovšetkým sú zdrojom jeho obrovských finančných príjmov. No a peniaze mu, okrem iného, umožňujú rozsah jeho filantropie. Robia tak z neho jedného z najzaujímavejších ľudí súčasného sveta.

„Veľkým tajomstvom úspechu v živote človeka je byť pripravený, keď sa naskytne príležitosť.“
Milton Friedman

Obviňujú ho z absencie akejkoľvek obchodnej morálky. Bráni sa. Pri svojich dvoch najznámejších špekulatívnych prípadoch takto: Keď kúpil podiely strategických spoločností Lockheed a Northrop potom, čo členov ich manažmentov obvinili z korupcie, len pomáhal udržať cenu ich akcií. Argumentuje, že keby spoločnosti nekúpil, urobil by to niekto iný. No a keď v roku 1992 donútil Bank of England k devalvácii libry, bola anglická centrálna banka predsa na druhej strane jeho transakcií a v podstate bral peniaze z vreciek britských daňových poplatníkov.

Je presvedčený, že Británia by libru devalvovala tak či tak. Soros si jednoducho všimol, že kurz libry bol politicky nadhodnotený. Uvedomil si, že Bank of England sa ho pokúsi udržať v stanovenom fluktuačnom pásme európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM). Požičal si veľký objem libier a investoval ich v mimolibrovej oblasti. Pridali sa k nemu aj ďalší špekulanti a napriek snahe Bank of England a jej intervencií v objeme dvoch miliárd libier mena oslabila a vypadla z ERM. Soros na tom zarobil 20 libier od každého občana Spojeného kráľovstva.

„Veľmi sa snažím nehrať sa na Boha. V niečom sa to na to podobá, ale snažím sa to oddeľovať, ako sa len dá.“
George Soros

Dnes tvrdí, že keby chcel zohľadniť spoločenské dôsledky, zahodil by kalkuláciu rizika a výnosu a mal by výrazne nižšie zisky. To predsa ako ostrieľaný finančník dopustiť jednoducho nemohol. Šestnásty september 1992 vošiel do dejín ekonómie ako Čierna streda. Soros útokom na britskú libru takmer zničil európsky menový systém. Je presvedčený, že útok tiež poukázal na utopickosť spoločnej európskej meny. Zrejme práve preto sa Briti dodnes boja zaviesť euro. Oba spomínané „obchody“ mu priniesli zisk niekoľkých miliárd dolárov.

„Na finančných trhoch niet priestoru na individuálnu morálku, pretože ona vedie iba k poklesu finančných výnosov takého účastníka trhu, ktorý sa usiluje správať sa morálne.“
George Soros

George Soros síce zarobil miliardy na kapitálových trhoch, no názory, ktoré prezentuje prostredníctvom médií a svojich kníh, z neho robia liberálneho ľavičiara – kritizuje trh a sociálne nerovnosti. Podobne ideologicky zamerané projekty presadzujú vo svete aj ním financované nadácie. Keď sa ho pýtali na jeho investičné stratégie, povedal, že potrebnú školu života absolvoval ešte ako židovský chlapec vo vojnovom Maďarsku.

Väčšina Židov videla v holokauste len ďalší pogrom, ktorý bude možné prestáť, ak Nemcov nebudú zbytočne provokovať a budú sa úzkostlivo držať nemeckých pravidiel. Trvalo im dlho, kým pochopili, že nacisti ich chcú úplne vyhladiť. Mladý Soros prežil len vďaka tomu, že riskoval a nastolené pravidlá porušoval. O ničom inom nie je ani jeho špekulovanie. Soros jednoducho bohatne tým, že prekračuje hranice, ktoré sú ostatnými považované za neprekročiteľné. Nejde len o hranice zákona, ako by sa mohli nazdávať jeho kritici a úrady, ktoré ho v USA vyšetrujú za podvody s burzovými operáciami. Ide skôr o prekračovanie hraníc bežných stereotypov myslenia.

Filantropia
Slovo gréckeho pôvodu – philein (milovať, dať nádej), anthropos (človek). Súhrn činností, ktoré vedú k vedomej podpore jednotlivcov, skupín či organizácií. Líši sa od altruizmu – individuálnej iniciatívy väčšinou obmedzenej na najbližšie okolie. Filantropia sa pokúša riešiť problémy v širších súvislostiach, pričom sa snaží nevytvárať závislosť obdarovaného od darcu. Ide o pomoc dobrovoľnú, bez očakávania protiplnenia. Nejde len o darovanie peňazí a vecných darov, ale aj o poskytnutie služieb, know-how, pracovníkov, darcovských sms, cause related marketingu a ďalších aktivít. V najvyspelejších krajinách možno dokonca badať aj súťaživosť v prestíži vytvorenej originálnymi spôsobmi, ako prispieť k zmierňovaniu mnohých neželateľných extrémov dnešného sveta.

Filantropi
„Základnou súčasťou hospodárskej slobody je sloboda zvoliť si spôsob využitia nášho príjmu, koľko minúť pre seba a za čo, koľko uložiť a v akej forme, koľko dať a komu.“
Milton Friedman

Filantropia je fenomén 19. storočia. Úzko s ňou súvisia mená známych priemyselníkov – filantropov ako Andrew Carnegie, Henry Ford, Andrew W. Mellon, John Rockefeller, William K. Kellog alebo Charles S. Mot. Relatívne rýchlo zbohatli a časom vlastnili významný majetok. Na rozdiel od iných však cítili potrebu so svojím majetkom sa podeliť. Veľkú časť z neho darovali na vtedajšie pomery netradičným spôsobom na netradičné ciele.

Mali víziu. Vedeli, ako chcú zmeniť život ľudí k lepšiemu. Robili to dlhodobo, pravidelne a prezieravo. Časť svojho majetku určili na investovanie. Vo forme základín sa ich dar spravuje dodnes, pričom výnosy sú venované na ich filantropické ciele. Novodobí filantropi ako George Soros a Bill Gates uplatňujú tzv. „venture philanthropy“ prístup. Podporujú také aktivity, ktoré vedú k dlhodobému vyriešeniu problémov globalizujúceho sa života – či už ľudí v núdzi, ohrozených druhov zvierat, alebo k zlepšeniu kvality života v komunitách. Ich prístup sa nevyhýba napr. ani uplatňovaniu úspešných praktík zo sveta veľkých finančných obchodov.

Filantropia a Slovensko
Slovensko bolo donedávna výrazným cieľom a prijímateľom filantropických projektov – napríklad aj prostredníctvom Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Treba však povedať, že aj u nás meno George Soros vyvoláva rozporuplné reakcie. Tie pozitívne vyvrcholili začiatkom tisícročia, keď ho v roku 2001 v Bratislave privítali najvyšší ústavní činitelia.

„Nemáme ešte na Slovensku Nobelovu cenu. Ale ak sa raz vytvorí Višegrádska cena, myslím, že už vieme, kto bude nespochybniteľným kandidátom: človek mnohovrstevnatých identít, človek noblesy, človek, ktorý má dar spájať kultúry a dopriať nám všetkým ku koncu tohto hrozného storočia dúšok tolerantnej múdrosti.“
Martin Bútora

Podľa prieskumov najväčšiu skupinu darcov u nás tvoria obyčajní ľudia. Nemajú veľa ani málo. Nie sú „za vodou“ ani v núdzi. Často ich k tomu vedie životná skúsenosť či rodinná tradícia. Podporujú mladého človeka, aby mal rovnaké šance ako iní mladí ľudia. Podporujú neziskovú organizáciu, ktorá pôsobí v ich komunite a poznajú jej prácu. Podporujú skupinu ľudí, o ktorých si myslia, že sú nadšenci. Sú už aj príklady veľkých filantropických projektov financovaných domácim kapitálom – napríklad Dobrý anjel. Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2001 prispela finančným alebo vecným darom na verejnoprospešný účel každá tretia slovenská domácnosť. Sedemdesiat percent týchto darov sa pohybovalo v rozmedzí od 500 do 2 000 Sk za rok.

Soros naozaj vyznáva oddanosť dvom pánom: maximalizovaniu súkromného zisku zo svojich trhových obchodov a verejného dobra svojou filantropiou. Trvá na tom, že ľudia by mali oddeľovať svoju rolu účastníkov trhu od roly účastníkov politiky. Ako účastníci trhu by mali sledovať svoje individuálne zištné záujmy. Ako občania, účastní politického procesu, by sa zase mali riadiť verejným záujmom.

„Keď hovoríme o špekulantoch, ktorých hazardné hry destabilizujú globálne finančné trhy, používame zdvorilo výraz investor. Dokonca ich uctievame daňovými úľavami a špeciálnou ochranou. Ak by sme ich však nazvali pravými menami – špekulanti, gambleri a zlodeji, verejnosť by nimi opovrhovala.“
David C. Korten

Soros investuje stovky miliónov dolárov v rôznych krajinách s cieľom dosiahnuť súkromný zisk a zároveň v tých istých krajinách cez svoje nadácie míňa ďalšie stovky miliónov dolárov, aby vo verejnom záujme formoval ich ekonomiku a politickú stratégiu. Človek žasne nad disciplínou, ktorú vyžaduje rozškatuľkovanie týchto záujmov v každodennej činnosti. Odkiaľ majú politickí lídri vrátane hláv štátov pri svojich stretnutiach so Sorosom vedieť, či rokujú so Sorosom súkromníkom, alebo Sorosom zastupujúcim verejný záujem? Môže mať vôbec Soros jasno v tom, ktorú zo svojich dvoch rolí hrá pri tomktorom stretnutí? Keď sa Soros Dobročinný ocitne v súboji proti Sorosovi Chamtivému, na čiu stranu sa prikloní Soros Rozhodca? Odpoveď na túto dilemu vie, samozrejme, len on sám.

„Nejde o to, či máte pravdu, alebo nie, ale o to, koľko zarobíte, keď máte pravdu, a koľko stratíte, keď sa zmýlite.“
George Soros

Aj pätnásť rokov po ohrození európskeho menového systému majú Sorosove slová vo svete veľkú váhu. Stačí sa pozrieť na aktuálne euro-dolárové turbulencie. Nezaobídu sa bez komentárov a priamej Sorosovej účasti. Stále ovplyvňuje aj svetové dianie – len pred pár  rokmi bývalý gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze priznal, že na jeho nekrvavom zvrhnutí sa priamo podieľal George Soros, ktorý financoval opozíciu. Zo Sorosových peňazí je napríklad mimoriadne nervózny aj bieloruský diktátor Alexander Lukašenko. V snahe čo najviac zabrániť ich prieniku do krajiny dokonca nariadil cenzurovať internet. V poslednom období sa už 77-ročný George Soros venuje skôr neziskovému sektoru a o svoje skúsenosti z finančného sveta a názory na svet ako taký a dianie v ňom sa delí so svojimi fanúšikmi i odporcami knižne. Svoj vyše osemmiliardový majetok postupne rozdeľuje medzi nadácie, ktoré zakladal (napríklad Open Society Fund od roku 1979), a medzi ostatné inštitúcie zaoberajúce sa prevažne ekonomickým výskumom a poradenstvom. Bokom neostávajú ani ostatné charitatívne činnosti, ktoré nadšene podporuje.

„Veľký rozdiel medzi biznisom a dobročinnosťou je, že keď investujete, je to pre zisk. Ale keď chcete zlepšiť spoločenské podmienky, tak musíte ísť aj do prehraných bitiek.“
George Soros