Zázraky prírody

Veľká časť tajomných prírodných úkazov, ktoré svojou nepochopiteľnou „konštrukciou“ znenazdajky prerušia nekonečnú rovinu, sa nachádza v národných parkoch a rezerváciách, ktorých je v Austrálii veľa. Najpozoruhodnejšie z nich sú ďaleko od luxusných hotelov a teplých pláží. A cesta k nim je náročná. Preto je dobré vhodne sa na cestu do severnej a západnej Austrálie pripraviť. Minimálne treba zmenšiť nároky na pohodlné cestovanie a ubytovanie. Cesta k zvolenému cieľu trvá aj niekoľko desiatok hodín a vedie cez pustú, často fádnu a nezaujímavú krajinu.

Toto platí predovšetkým pre parky v centrálnej a západnej časti kontinentu, akými sú napríklad Národný park Uluru – Kata Tjuta alebo Národný park Nambung. Na druhej strane sa však cestu oplatí podstúpiť, pretože do vzdialených oblastí Austrálie ešte stále chodí málo ľudí a pre cestovateľov ostávajú magicky lákavé. Náročný na kondíciu je hlavne stred Austrálie, kde sú neznesiteľné horúčavy. Systém národných parkov a rezervácií je v Austrálii dobre zorganizovaný. Pri vstupe do parkov musíte vždy zaplatiť poplatok, ktorý väčšinou nepresahuje dvadsať dolárov.

Ale už za päťdesiat dolárov si môžete kúpiť univerzálny vstup, s ktorým vás pustia do všetkých parkov v Austrálii. Okrem pozoruhodných neživých prírodných monumentov je Austrália plná aj tých živých. Veď napríklad v Austrálii je najväčší počet jedovatých hadov. A hoci sú austrálske hady nebezpečné, sú zároveň aj plaché a človeku ublížia len málokedy. Plaché sú aj kengury, symbol Austrálie. Tie však dokážu byť naozaj nebezpečné, predovšetkým pre šoférov a najmä v noci. Kengury láka svetlo, preto sa v Austrálii neodporúča jazdiť v noci.

Pomerne často sa stane, že kengura skočí pred auto a šofér už nestihne zareagovať. A niekedy je počet mŕtvych kengúr pri cestách väčší ako počet živých. Austrália má aj oblasť úplnej divočiny. Nachádza sa v Tasmánii, na ostrove, ktorý leží juhovýchodne od pevninskej Austrálie. Medzi zvláštne zvieratá tam patrí napríklad medveď diabol alebo vtákopysk. No ešte krajšie sú tasmánske vodopády a prekrásne čisté pláže s vodou tyrkysovej farby. Práve takéto odľahlé miesta a zaujímavé prírodne úkazy sa rozhodol navštíviť aj fotograf Filip Kulisev, ktorý na svojich fotografi ách dokázal zachytiť neuveriteľnú atmosféru prírodných divov našej planéty.

Posvätná hora
Presne v strede Austrálie, uprostred Northern Territory, sa k nebu týči Uluru. Posvätná hora pôvodných obyvateľov Austrálie Aborigénov, ktorá je spolu s operou v Sydney a kengurou najcharakteristickejším poznávacím znakom Austrálie. Jej pôvod je opradený mnohými legendami, ale podľa vedcov vznikla asi pred päťsto miliónmi rokov z vrstiev mäkkého piesku, ktorý ležal na dne oceána a kedysi pokrýval strednú Austráliu. Neskôr ho vytlačilo hore v dôsledku pohybov zemskej kôry.

Ayers Rock, čo je anglický názov Uluru, sa nachádza približne tristotridsať kilometrov od mesta Alice Springs, kde je zároveň aj letisko, kam prilietajú lietadlá z ostatných častí kontinentu. Letieť sa dá aj priamo do rezortu Ayers Rock, malého mestečka, kde sú dva hotely, banka, pošta a niekoľko ďalších zariadení, nevyhnutných na fungujúci turistický ruch. Po príchode do Alice Springs alebo Ayers Rock rezortu má človek väčšinou dve možnosti.

Buď sa spojí s ostatnými cestovateľmi a organizovane sa vyberie spoznávať krásy okolia, alebo si prenajme auto a za dobrodružstvom sa vyberie „na vlastnú päsť“. Pri druhej možnosti by nikto nemal zabudnúť na dostatočnú zásobu paliva, pretože čerpacie stanice sú v tejto časti Austrálie veľmi poriedko. Vzdialenosti medzi jednotlivými pumpami väčšinou neklesnú pod štyristo kilometrov. Monolit Uluru je zaujímavý najmä pre svoju farbu. Množstvo železa v skale, ktoré po reakcii s vodou zhrdzavelo, ju zafarbilo dočervena.

Navyše vďaka tomuto sfarbeniu a slnečným lúčom „hrá“ počas dňa rôznymi odtieňmi. Najkrajšie je toto farebné predstavenie pri východe a západe slnka. Práve preto boli pri masíve vybudované špeciálne miesta určené na pozorovanie skaly Sunset point a Sunrise point. To, že Ayers Rock nie je žiadny kamienok, ale poriadny „balvan“, dokazujú jeho rozmery. Obvod celého monolitu je dlhší ako deväť kilometrov a výška skaly je približne dvestosedemdesiat metrov.

Na horu sa dá aj vystúpiť. Výstup je zakázaný len v tom prípade, ak teplota prekročí hranicu tridsaťšesť stupňov. Miestni Aborigéni sa však snažia turistov prehovoriť, aby na horu nevystupovali vôbec. Pre nich je táto skala uprostred absolútnej pustatiny viac ako zázrak prírody. Je to kultové miesto, ku ktorému sa viaže veľká časť domorodej histórie, mýty, legendy, ale i rozprávky, ktoré matky rozprávajú svojim deťom. Aborigéni z kmeňa Anangu sú majiteľmi Uluru a prenajímajú ho austrálskej vláde. Uluru je preto súčasťou národného parku Uluru – Kata Tjuta.

A Kata Tjuta, druhá časť názvu, patrí skupinke menších a okrúhlejších skál, nazývaných tiež Olgas, ktoré sú rovnakého sfarbenia ako Uluru. Kata Tjuta znamená „mnoho hláv“ a od Ayers Rock sú kamenné hlavy vzdialené necelých päťdesiat kilometrov. A aj keď nie sú tieto kamenné gule také populárne ako Uluru, oplatí sa ich navštíviť. „Pre mňa boli Kata Tjuta oveľa zaujímavejšie ako Uluru. Sú úžasné, pretože do Olgas sa dá vstúpiť, a keď tam vojdeš, zrazu si obklopený množstvom kameňa a nad sebou máš aj dvestometrovú kamennú masu,“ opisuje pocity z návštevy Olgas Filip Kulisev. Najvyššia guľa Mt. Olga meria neuveriteľných päťstoštyridsaťšesť metrov.

Kamenná vlna
Aj v západnej Austrálii sa nájde niekoľko atrakcií, ktoré by mal každý, kto zavíta do krajiny klokanov, vidieť. Jeden z tých nezmyselných výletov cez pustatinu sa určite oplatí absolvovať z Perthu, asi šesťsto kilometrov smerom do vnútrozemia, kde sa pred svetom v obklopení prázdnoty „ukrýva“ kamenná vlna. Celé to vyznieva čudne. Prejsť  šesťsto kilometrov cez fádnu a vyprahnutú krajinu a na konci vidieť kamennú stenu. Nie však obyčajnú kamennú stenu, ale útvar, ktorý sa zaručene hodí do zoznamu zberateľov bizarných prírodných objektov. The Wave Rock je pätnásť metrov vysoká a približne sto metrov široká kamenná vlna, ktorá sa nebezpečne prehýba. To nebezpečie je iba zdanlivé, pretože kamenná vlna bola vytvorená zvetrávaním, pred vetrom nechránenej spodnej časti žulového masívu.

Mesačná krajina
O niečo bližšie k civilizácii, presnejšie tristo kilometrov severne od najväčšieho mesta západnej Austrálie Perthu, sa rozprestiera ďalší z austrálskych národných parkov Nambung. Do Nambungu sa chodí predovšetkým za The Pinnacles. Keď tieto pozoruhodné útvary prvýkrát videli holandskí námorníci, mysleli si, že ide o zrúcaniny antického mesta. V skutočnosti ide o vápencové vežičky, ktoré vyrastajú zo zeme. A keďže okolitá pôda neustále sadá, The Pinnacles skutočne rastú. Ešte donedávna boli tieto vápencové vežičky pomerne neznáme.

Do širšieho povedomia sa dostali až v roku 1960, keď bol na tomto území vytvorený Národný park Nambung. Ideálne ročné obdobie na pozorovanie vežičiek je jeseň, keď je počasie počas dňa relatívne znesiteľné. V letných mesiacoch vládnu v tejto časti Austrálie neznesiteľné horúčavy. A ak si chcete The Pinnacles užiť v plnej kráse, miestni odporúčajú vstať skoro ráno alebo počkať na neskoré popoludnie, keď hra svetla zvýrazní farebné odtiene jednotlivých vežičiek a tiež zdramatizuje tiene kamenných útvarov. V parku sa dá aj nocovať. Vo vlastnom stane, poprípade v aute.

Jedna pláž, dvaja ľudia
Presne štyristoosem kilometrov na juhovýchod od Perthu nájdete miesto, ktoré zložením fauny a flóry predstavuje pravý opak miest, akými je napríklad národný park Nambung. Two peoples bay je rozprávková zátoka, kde si domov našli zvieratá, ktoré boli ešte pred rokmi na pokraji vyhynutia. Zachránilo ich až vyhlásenie Two peoples bay za prírodnú rezerváciu. Vďaka tomuto opatreniu si toto miesto zachovalo svoju pôvodnú tvár. Asi najpríťažlivejší je pokoj, ktorý zátoka Two peoples bay ponúka.

Keďže ide o prírodnú rezerváciu, okrem niekoľkých piknikových stolov, parkoviska a toaliet už nič neruší nádhernú prírodnú scenériu. K dispozícii nie je ani pitná voda, dokonca ani stanovanie nie je v tejto rezervácii povolené, a preto si väčšina návštevníkov prichádza pláže v zátoke užiť z neďalekého mestečka Albany. Obľúbeným miestom v zálive je pláž Little Beach, ktorá je na more napojená v oveľa väčšej miere, ako je veľká hlavná pláž. Takáto otvorenosť k moru vytvára aj oveľa silnejšie vlny, a preto je Little Beach vyhľadávaná najmä surfermi.

A ako inak, matka príroda nezabudla ani túto časť Austrálie „obdariť“ zaujímavými prírodnými útvarmi. Okrem azúrovo modrej a priehľadnej morskej vody a nádherne čistých pláží vyrastajú v severnej časti Little Beach zo zeme, ako inak, obrovské kusy červených kamenných útvarov. Vytvárajú tak ideálne miesto, akúsi tribúnu na pozorovanie predstavenia pri západe či východe slnka. Podobné kamene môžete nájsť aj na opačnej strane zálivu.

Z diaľky pripomínajú obrovskú kamennú stenu, ale vedie pomedzi ne úzka cestička, ktorá vás dovedie na ďalšiu miniatúrnu a tichú pláž Waterfall Beach, ideálnu na potápanie a šnorchlovanie. A ak sa hovorí v súvislosti s Austráliou o potápaní, mali by sme sa preniesť krížom cez celý kontinent a zavítať do oblasti Veľkého bariérového útesu. Great Barrier Reef je najväčší koralový útes na svete a pre potápačov predstavuje asi to, čo pre moslimov Mekka. Jeho dĺžka je približne dvetisíc kilometrov a zaberá takmer celé pobrežie Queenslandu. Často ho opisujú ako najväčší žijúci organizmus na svete a pritom je zložený takmer z troch tisícok samostatných koralových útesov. Vidieť ho aj z vesmíru. Takto nejako by sme mohli vo výpočte prírodných krás Austrálie pokračovať donekonečna. V zozname by potom určite nechýbali také miesta, akými sú napríklad Národný park Yanchep alebo Národný park Kakadu.

Z ostrova na ostrov
Hodinu cesty lietadlom juhovýchodne od Austrálie leží jeden z austrálskych štátov Tasmánia. Tento ostrov prezentujú ako „zelený štát“ Austrálie, keďže veľkú časť územia tvorí ľudskou rukou nedotknutá príroda. Tasmánia je ideálne miesto pre milovníkov fauny a flóry, pretože asi štyridsať percent územia krajiny tvoria národné parky. Ale aj zvyšných šesťdesiat percent tvorí nádherná zelená príroda. S prírodou a zeleňou v Tasmánii sa spája ešte jedna zaujímavosť. V Tasmánii vznikla v sedemdesiatych rokoch prvá politická strana zelených na svete.

A dodnes má v miestnom parlamente najväčšie zastúpenie. „Ale Tasmánia je hlavne o vodopádoch, navyše je to veterný a hornatý ostrov, čo je veľmi dobrá kombinácia, pretože tým na oblohe vznikajú skvelé kreácie oblakov,“ hovorí o ostrove Filip Kulisev. Najznámejšie sú vodopády Russell Falls, ktoré sú časťou Národného parku Mt. Field, a nájdete ich približne dve hodiny cesty severne od hlavného mesta Tasmánie Hobartu. Park je dobre udržiavaný a poprepletaný je upravenými chodníkmi, ktoré sú lemované najvyššími stromami na svete.

Pozoruhodný je prechod do druhej časti parku, ktorá je rozložená okolo jazera Dobson, kde turisti môžu nájsť zaujímavé turistické trasy a v zimných mesiacoch fungujúce lyžiarske stredisko. Dostatok turistiky si môžete užiť aj na ďalšom vyhľadávanom mieste v Tasmánii, v prírodnej rezervácii Bay of Fires, kde v porovnaní s Russells Falls chodí iba zlomok návštevníkov. „Charakteristickým znamením Bay of Fires sú červené skaly, pripomínajúce tie na Seychelách, a krásna pláž s tyrkysovou vodou, ktorá je však strašne studená.“ Práve tieto červené skaly nesú zodpovednosť za názov zálivu. K

eď sa v roku 1773 plavil okolo pobrežia Tasmánie kapitán Tobias Forneaux, na pobreží videl horieť ohne. Podľa toho aj tento záliv pomenoval, a pritom išlo práve o spomínané červené balvany. Ak tých výletov na ostrovy stále nemáte dosť, určite sa vyberte do Národného parku Maria Island, kde však premáva iba jedna loď denne. Vyráža skoro ráno a vracia sa späť už o štvrtej popoludní. Okrem krásnych „maľovaných“ útesov a turistických chodníkov nenájdete na malom ostrove už nič. Žiadne sociálne zariadenie alebo pitnú vodu. Preto by bolo dobré, ak by ste prepravnú loď stihli. Ak však máte dostatočné zásoby, môžete na ostrove ostať aj oveľa dlhšie a naplánovať si zaujímavú túru.

Austrália