9 MM
|
Pri pohľade na rodinný domček v širšom centre Banskej Bystrice by pozorovateľ zvonka ťažko našiel odlišnosti od susedných viliek. Keď však návštevník vstúpi do sídla firmy s agresívnym názvom Grand Power, maskáčové závesy a množstvo historických zbraní od mafi ánskych samopalov z čias americkej prohibície až po ruské opakovačky zo Slovenského národného povstania ho presvedčí, že je tu správne. Vo firme konštruktéra Jaroslava Kuracinu, ktorého pištole používajú slovenskí športoví strelci, ale najčastejšie ich možno vidieť u majiteľov žijúcich v USA, Kanade, Austrálii, Argentíne či západnej Európe.
Volali ho Picasso „Odmalička ma bavili zbrane a strieľanie, dotiahol ma k tomu starý otec, aktívny účastník Povstania a potom funkcionár Zväzarmu. Ako malého chlapca ma fascinovalo, čo je vnútri. Priznám sa, že od 14 rokov som skúšal s pilníkom a inými nástrojmi rôzne experimenty. Bolo to často na hrane paragrafov, v súčasnosti by som sa určite takémuto adrenalínovému športu nevenoval,“
|
smeje sa dnes J. Kuracina. Navrhovanie zbraní a ich súčastí bolo jeho koníčkom. Počas vojenčiny si neustále skicoval zbrane a sám pre seba si navrhoval spôsoby, ako by asi mohli fungovať. Kolegovia sa mu smiali, vyslúžil si prezývku Picasso.Raz ho jeden kolega podpichol, nech si dá svoje „čmáranice“ patentovať. Keďže vtedy vláda dala presťahovať Patentový úrad z Bratislavy do Banskej Bystrice asi 50 metrov od bytu rodičov, kde vtedy býval, rozhodol sa skúsiť šťastie. Po nejakom čase si dal patentovať uzáverový mechanizmus, ktorého princíp je použitý aj v jeho dnešných zbraniach predávaných po celom svete. Prostredníctvom kontaktov z vojenčiny sa dostal k vývoju novej pištole v Považskej Bystrici. Považskú zbrojovku však spláchla z biznisu divoká privatizácia 90-tych rokov. Po krátkom pôsobení v brnianskej zbrojovke sa Kuracina rozhodol v roku 2002 rozbehnúť vlastný biznis. Aj napriek tomu, že obehal všetky banky pôsobiace na našom trhu, úver sa mu získať nepodarilo. Nakoniec mu so štartovacím balíčkom pomohli kamaráti podnikatelia zo šermiarskeho klubu. |
Nový začiatok
Začiatky boli ťažké. Koncept zbrane bol síce na svete, ale bolo ju treba nakresliť do najmenších podrobností a dotiahnuť všetky detaily. To trvalo dva mesiace, zlyhali však dodávatelia. „Formy na lisovanie plastov sme zadali Plastike Nitra. Podľa zmluvy mali byť hotové za tri mesiace, dodali nám ich však za 14 mesiacov,“ hovorí Kuracina. Dlho trvalo aj dolaďovanie technológie. Pištoľ K100, ktorej vývoj sa začal v hlave konštruktéra prakticky už v roku 1994 a ktorá je dnes najpredávanejším modelom firmy, uzrela svetlo sveta v prvej výrobnej sérii až v roku 2003. Na svoje zbrane nedá výrobca dopustiť. Najlepšie sa vraj pištole predávajú na strelniciach, kde si ich ľudia majú možnosť porovnať s konkurenciou. Prednedávnom robili test, či strieľa vo vode. Podarilo sa vystrieľať do vody celý zásobník, pričom modely konkurencie sa viackrát za sebou zasekli.
„Prvky pištole sú predimenzované o 100 až 150 percent. Zatiaľ sme nemali ani jednu pištoľ s prasknutou hlavňou či odpadnutým záverom, čo sa konkurencii stáva,“ chváli sa Kuracina. Špecialitou zbrane je systém uzamknutia hlavne po výstrele, spomínaný patent J. Kuracinu. Deväť z desiatich zbraní na svete používa systém z browningov. Po výstrele hlaveň smeruje dozadu a potom klesne dolu, čím vzniká známy trh zápästia. Banskobystrické K100 zaklzávajú rotovaním, čím je „kopanec“ zbrane slabší a vedia ňou presnejšie strieľať profesionáli aj začiatočníci.
Konštruktér sa pri riešení systému uzamykania nechal inšpirovať rakúsko-uhorskou pištoľou Steyr 1912 Huga Murghtalera. Strieľajú ňou aj slovenskí športovci a dostať ju v slovenských obchodoch, väčšina zbraní však smeruje na vývoz. V Spojených štátoch majú kontrakt v celkovej hodnote 750 miliónov korún, podľa ktorého za veľkú mláku dodajú v najbližších piatich rokoch stotisíc pištolí. „Rozhodla kvalita našich výrobkov,“ hovorí Kuracina.
Prezident americkej spoločnosti STI International, ktorá bude slovenské pištole dovážať do Ameriky, počas svojej návštevy na Slovensku pre médiá vyhlásil, že zbraň je so svojimi parametrami vynikajúca a je na najlepšej ceste stať sa najúspešnejším produktom pre 21. storočie v tejto kategórii. „Keď dokonale zvládnete výrobu a marketing, má K100 šancu stať sa hitom, ako bol kedysi Colt 1911, ktorý vyrábame,“ povedal David L. Skinner pre denník SME. Ako každý exportér, v Banskej Bystrici majú veľkú traumu z posilňovania slovenskej koruny. Likviduje to domácu výrobu. „Máme ťažké zvady s Američanmi. Chvalabohu, kontrakt sme zakotvili vo vzťahu k slovenskej korune, to však nerobí spokojnú druhú stranu,“ hovorí autor úspešnej pištole.
Bez podpory
Zbraň bola pôvodne koncipovaná ako služobná, ale vzhľadom na klientelu športovcov sa museli vydať smerom zvyšovania kvality. „Je vysoko presná. Ale vyžaduje si teraz kvalitnejšie strelivo, lepšie zaobchádzanie a častejšie čistenie. Nemáme šancu ako malá firma uchádzať sa o štátne zákazky, ak nie je nejaká štátna podpora.
Našťastie, zbraň preukázala svoje kvality, takže nie sme odkázaní na štátnu podporu a dokážeme sa uživiť aj bez toho, aby sme boli niekomu zaviazaní,“ vysvetľuje Kuracina. Dnes si klienti môžu kúpiť niekoľko verzií a modelov „ká stovky“, na základe žiadostí zákazníkov vyvinuli aj kompaktnejší model P1 s kratšou hlavňou. „Je lepšie počúvať toho, kto mi potenciálne dá za to peniaze, ako počúvať samého seba. Veľmi príjemne sa správa pri streľbe napriek tomu, že je kratšia a ľahšia,“ hovorí šéf firmy. Vo firme dnes pracuje deväť ľudí, všetko zanietených strelcov, ktorí sa sem dostali vďaka svojmu koníčku. Ďalších 50 robí pre spoločnosť externe.
„Je lepšie počúvať toho, kto mi potenciálne dá za to peniaze,ako počúvať samého seba.“
Dosiaľ sa na svete strieľa asi zo štyritisíc kusov banskobystrických pištolí, dnes sa mesačne vyrobí stovka až dve. Do roka sa chcú kvôli kontraktom dostať na tisíc kusov mesačne. Bude to znamenať prechod na vlastnú výrobu, dosiaľ sa veľká časť konštrukcie riešila subdodávateľsky. Firma má dielňu v Slovenskej Ľupči. „Koncom minulého roka sme kúpili prvé vlastné päťosé obrábacie centrum, ktoré stálo takmer desať miliónov,“ hovorí Kuracina. S
o získavaním bankových úverov majú problém aj dnes. Banky sú viazané etickým kódexom svojich zahraničných akcionárov – nemôžu financovať jadrové zariadenia a zbrane, takže zatiaľ sa firme Grand Power nepodarilo získať ani jeden. A ako majú etickú otázku vyriešenú priamo vo firme? „Ja ju mám vyriešenú veľmi dávno – nezabíjajú zbrane, zabíjajú ľudia. Keď umožníte zákona dbalým občanom vlastniť zbraň, je pravdepodobnosť, že kriminalita klesne,“ tvrdí Kuracina. „Leitmotívom jeho firmy je, že nevyrábajú zbrane, ale športové pomôcky na trávenie voľného času. „Vyrábame hračky pre veľké deti. So všetkými zákonitosťami, ktoré majú hračky.
Malému dieťaťu sa hračka zunuje, hodí ju do kúta a otravuje mamu, kúp mi novú. Veľké deti sa nesprávajú ináč.“ Ide však o nebezpečnú hračku, ktorej nesprávne používanie môže mať tragické následky. Aj na vzdialenosť pol druha kilometra ešte môže byť zblúdená guľka smrteľná, a tak treba prísne dodržiavať bezpečnostné pravidlá. Ako priznáva, drvivú väčšinu „veľkých detí“ tvoria muži, osobne však vie asi o 15 ženách, ktoré vlastnia jeho pištoľ.
Všetko je na webe
A ako zháňa malá slovenská zbrojovka klientov na celom svete? Kuracina priznáva, že keby nebolo internetu, skrachovali by. „Na rovinu poviem, celkom bezcharakterne som oslovil obchodné sprostredkovateľské spoločnosti, ktoré majú na svojich internetových stránkach zverejnení veľkí svetoví výrobcovia. Vyšlo to,“ vysvetľuje Kuracina. Presvedčil ich o kvalitách slovenského výrobku a dnes sú podpísané veľké kontrakty so zámorím a rozbehnuté rokovania o vstupe na veľký ruský trh.
So svojím dielom je spokojný, momentálne vyvíjajú siedmu verziu populárnej K100 s vymeniteľnou rukoväťou na rôzny typ dlaní. Pozíciu najúspešnejšieho slovenského výrobcu pištolí nemá kto ohroziť.
Ako hovorí Kuracina, po skrachovaní veľkých zbrojoviek sú jediný komerčný slovenský producent. Smelo dodáva, že konkurenciu, čo sa týka kvality, nemajú ani vo veľkých stredoeurópskych firmách, českej „Čezete“ ani rakúskom Glocku. Jediné, čo ho mrzí, že sa jeho úspechu nedožil jeho starý otec. „Mal by určite radosť,“ dodáva.
Ako, kde a za koľko?
Streľba nie je najlacnejší koníček. Ceny nábojov začínajú od štyroch korún, ale na trhu sú aj dvadsaťkorunové. Do K100 sa najčastejšie používajú šesťkorunové. Ak chce človek za víkend vystrieľať 500 nábojov, čo vôbec nie je veľa, musí si mesačne pripraviť 12-tisíc korún len na strelivo. Kvalitná pištoľ sa dá kúpiť od dvadsaťtisíc korún vyššie, horná hranica je prakticky neobmedzená. Strieľať sa na Slovensku nemôže hocikde, ani na vlastnom súkromnom pozemku.
Dovolené je to iba na strelniciach, ktorých je na Slovensku niekoľko stoviek, prakticky pri každom väčšom či menšom mestečku. Ak vás víkendové strieľanie omrzí, môžete sa prihlásiť do športových súťaží. Každoročne sa usporadúvajú majstrovstvá Slovenska aj množstvo iných štátnych aj medzinárodných súťaží.
„Na rovinu poviem, celkom bezcharakterne som oslovil obchodné sprostredkovateľské spoločnosti, ktoré majú na svojich internetových stránkach zverejnení veľkí svetoví výrobcovia. Vyšlo to.“
Tradícia zbrojárstva na Slovensku
Úspech pištolí z firmy Grand Power možno považovať za akési pokračovanie tradície úspechov slovenského zbrojárstva. Priemysel so zbraňami sa u nás rozvinul hlavne po druhej svetovej vojne, keď sa slovenské zbrojovky stali významným zásobovačom všetkých členov RVHP aj iných spriatelených krajín, či už vlastnými patentmi, alebo licenčnou výrobou. Krušné časy nastali po páde železnej opony. Odberateľské trhy sa stratili a posledný klinec do rakvy slovenskému zbrojárstvu dali neprehľadné privatizácie a tunelovanie zbrojoviek. Na prelome tisícročí sa výroba zbraní na Slovensku takmer úplne utlmila. Napriek tomu sa Slovensko môže pochváliť úspešnými produktmi, z ktorých niektoré sa stále dobre predávajú na svetových trhoch.
Pištoľ PS 97 Arrow
Keďže slovenské zbrojovky sa orientovali prevažne na ťažké zbrane a výrobu pišto- lí ponechávali českým zbrojovkám, prvá samonabíjacia pištoľ sa na Slovensku ob- javila až v roku 1997. Išlo o zbraň Arrow, ktorá sa dala inšpirovať staršími úspeš- nými českými kolegyňami. Dostala sa do výzbroje policajného zboru, používajú ju športovci aj špeciálne jednotky. Jej výro- ba sa skončila spolu s ukončením činnos- ti Považských strojární, kde sa vyrábala.
Húfnica Zuzana
Od roku 1997 sa vyrába aj húfnica Zuzana. Toto štvorpásové 28-tonové delostrelecké vozidlo s hlavňou kalibru 155 milimetrov, dostrelom 40 kilometrov a maximálnou rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu je úspešný slovenský vývozný artikel. Okrem dostrelu a presnosti od- borníci vyzdvihujú jej bezpečnosť, strelný mechanizmus je oddelený od priestoru pre posádku. Je súčasťou výzbroje krajín tretieho sveta aj armád NATO.
Odmínovacie zariadenie Božena
Diaľkovo ovládaný odmínovací systém je ďalším úspechom slovenského zbrojár- stva, navyše jeho použitie je oveľa paci- fi stickejšie ako využitie predchádzajúcich dvoch zariadení. Výrobcovia garantujú 100-percentnú účinnosť odmínovania tým, že kladivká dopadnú na to isté miesto päť- až sedemkrát. Celý komplet možno prepravovať na jednom vozidle. Využívajú ho slovenské jednotky nasade- né v mierových misiách.
K100

Je dnes celosvetovo najpredávanejšia slovenská pištoľ určená hlavne na športové účely. Výrobca medzi charakteristické vlastnosti uvádza vysokú presnosť streľby, spoľahlivosť a životnosť, so 100- až 150-tisíc vystrelenými nábojmi. Špecifická je konštrukciou odomykania záverov pomocou rotácie hlavne po priečne uloženom čape. Hlaveň tak nemá žiadnu vertikálnu výchylku, čo má vplyv na kultivovaný chod zbrane.
| Kaliber: |
9 milimetrov |
| Zásobník: |
15 nábojov |
| Hmotnosť: |
700 gramov (bez zásobníka) |
| Rýchlosť strely: |
340 – 400 metrov za sekundu |
| Presnosť: |
5 cm na 50 metrov (záleží na strelcovi) |
| Možný dolet: |
2 kilometre |
Zbrojný pas
Kto chce vlastniť zbraň a neriskovať pritom niekoľko rokov vo väzení, musí si vybaviť zbrojný pas. Povolenie sa na Slovensku dá získať bez väčších problémov, ak žiadateľ už oslávil 21 rokov a nemal v minulosti skúsenosti s nápravnovýchovnými zariadeniami či psychiatrom. Záujemca o pištoľ potrebuje potvrdenie od svojho obvodného lekára, psychiatrický posudok sa vyžaduje len zriedka. Nutný je aj výpis z registra trestov. Polícia povolenie vystaví po preskúšaní budúceho „pištoľníka“ z teoretickej a praktickej pripravenosti. Skúšky podobné maturite sa robia pred komisiou zloženou z lekára, predstaviteľov polície, prokuratúry, poprípade ďalších inštitúcií.
Povolenie nosiť zbraň vyjde so všetkými kolkami a potvrdeniami asi na tritisíc korún. Na kúpu každej pištole musí potom polícia vystaviť konkrétne povolenie za päťsto korún. Aby ste mohli zbraň so sebou voziť do zahraničia, priplatíte si ďalších päťsto korún. Povolenie sa vydáva na čas určitý, dá sa predĺžiť. O zbrojný pas, samozrejme, prídete, ak sa dopustíte násilného trestného činu.
| Autor: |
Peter GODANYI |
| Foto: |
autor, archáv |