v palestíne, sa datuje približne do doby 1 400 000 rokov pred kristom. Veľmi stručne aspoň o dvoch historicky, a tým aj turisticky veľmi atraktívnych mestách – jerichu a betleheme. O oboch mestách sa píše v starom i novom zákone.

Pán veľvyslanec, ste prvým arabským veľvyslancom na Slovensku. Ako vnímate tento fakt?
Palestínska vláda urobila dôležitý krok k prehĺbeniu palestínsko- -slovenských i arabsko-slovenských vzťahov. Je to dôležité nielen pre budovanie vzájomných vzťahov na úrovni vlád, ale samozrejme aj na úrovni našich národov, okrem iného to Slovensku priblíži arabský svet. Budúci vývoj našich vzťahov potreboval takýto krok.

Máte za sebou pôsobenie v Poľsku. Oblasť strednej Európy vám teda nie je neznáma. Predsa len, prekvapilo vás po príchode na Slovensko niečo?
No, prechod zo 40 miliónovej do 5 miliónovej krajiny nebol až taký prekvapujúci. Čo však bolo pre mňa veľmi príjemným prekvapením, to bolo srdečné prijatie nielen zo strany ofi ciálnych predstaviteľov vašej krajiny, ale aj zo strany občanov. So slovenskými občanmi som už mal viacero stretnutí.

Slovensko-palestínske vzťahy nie sú až také krehké, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Predchádzajúci slovenský prezident Rudolf Schuster predsa zavítal na oficiálnu návštevu palestínskych území. Ako vidíte možnosť zintenzívnenia spolupráce?
Jednou z ciest je vzájomné spoznávanie a približovanie sa. Ide napríklad aj o projekt partnerských vzťahov medzi mestami. Práve vzťahy na nižšej úrovni predsa pomáhajú zbližovaniu. Napríklad spoluprácou v oblasti kultúry či v oblasti školstva – samozrejme, aj toho vysokoškolského.

Akú úlohu pritom zohráva fakt, že je Slovensko súčasťou Európskej únie?
Je to veľmi dôležité, a to nielen pre nás. Dobré slovensko-palestínske vzťahy môžu predsa zvýšiť autoritu Slovenska v európskych štruktúrach a napomôcť dnes tak potrebným dobrým vzťahom Arabov a Európanov.

V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi Arabmi a Slovákmi?
V tomto smere je podstatné, že čím sú si obyčajní ľudia bližší, tým je vnímanie rozdielov menšie. V praktickom živote je prekvapujúco veľa vecí, ktoré ani nevnímame, ale oni sú spoločné pre obe naše kultúry. Žiaľ, aj keď médiá v súčasnosti zmenili našu planétu na globálnu dedinu, neodzrkadľujú jej reálny stav. Veľa zvykov a tradícií na Slovensku je pritom takmer totožných so zvykmi a tradíciami u nás. Samozrejme, náboženstvo zohráva dôležitú úlohu. Keď sa však ľudia majú možnosť navzájom poznať, zisťujú, že ich bežný i ten „slávnostný“ život si je, napriek rozdielnosti kultúr, často veľmi podobný.

Na Slovensku nie ste ešte ani rok, mali ste však možnosť ho počas svojich ciest spoznať. Máte už u nás svoje obľúbené miesto?
Ako najbližšie vníma človek vždy to miesto, kde žije. Nie som v tomto smere výnimkou. Bratislavu som si už celkom obľúbil. Vaša krajina má však, ako som sa osobne presvedčil, viacero pekných miest. Keď už spomínam mestá – pokúšam sa vytvárať spomínané partnerstvá medzi našimi mestami. Napríklad Betlehema a Nitry. Nitra má predsa pre Slovákov a Európanov vôbec veľký význam z hľadiska šírenia kresťanskej kultúry. No a Betlehem je biblické pútnické mesto. Verím, že podobné partnerstvá sa podarí nadviazať aj medzi ďalšími našimi mestami.

Naznačujete možnosť vzájomného rozvoja turistického ruchu?
Samozrejme, Palestína je pre kresťanských pútnikov veľmi dôležitá. V budúcnosti, keď sa u nás zlepší bezpečnostná situácia, chceme rozvíjať vzťahy nielen v tejto oblasti. Chcem však zdôrazniť, že Slovensko je veľmi atraktívne z pohľadu cestovného ruchu a predpovedám mu v tomto smere veľkú budúcnosť.

Na Slovensku sa traduje kontakt s arabským svetom najmä prostredníctvom našich kúpeľov...
Áno, to je už tradičná a pre nás naozaj zaujímavá oblasť. Chceme však do nej priniesť viac organizovanosti. Aj keď do vašich kúpeľov prichádzajú arabskí hostia, vidíme veľké rezervy. Chceme ich odstrániť zavedením systematickej organizovanosti v tejto oblasti.

Naše kultúrne rozdiely formovalo najmä odlišné náboženské prostredie, sprevádzané rituálmi a sviatkami. Ktorý z vašich tradičných sviatkov vnímate ako veľmi dôležitý?
Aj naše náboženské sviatky sú predovšetkým rodinnými sviatkami. Myslím si, že pre každé náboženstvo je základom rodina. V Palestíne máme to špecifi kum, že všetky sviatky, či už moslimské, židovské alebo kresťanské, vnímame ako spoločné sviatky. December je mesiacom predovšetkým kresťanských sviatkov. V uliciach palestínskych miest však v týchto dňoch nemožno rozoznať, či ide o sviatky kresťanské alebo moslimské. Vaše Vianoce jednoducho oslavujeme tradične spoločne.

Je nejaký zvyk alebo tradícia, ktorá by sa podľa Vás mohla stať súčasťou života u nás?
Všetky sviatky, ktoré v Európe oslavujete, majú svoje korene u nás. Samozrejme, rozdiel je v tom, že časom si ľudia sviatky špecifi cky prispôsobovali. Ale napríklad rituály, ktoré sviatky sprevádzajú, sú stále prekvapujúco spoločné. Palestínski kresťania pri návšteve kostolov robia presne tie isté rituály, ako moslimskí veriaci pri návšteve mešít. Spoločným zvykom je umývanie rúk, alebo vyzúvanie sa pred svätyňami. Tieto zvyky však v Európe postupne prešli zmenami, ktoré napríklad súvisia aj s podnebím – u vás chladnejším. Je však mimoriadne dôležité rešpektovať jednotlivé rozdiely.

Arabská kuchyňa je vo svete mimoriadne známa a obľúbená. Ako vnímate slovenskú kuchyňu?
Jedlá v strednej Európe sú univerzálne. Sú však aj osobité pokrmy, ktoré ma na Slovensku zaujali – napríklad halušky alebo rôzne domáce polievky, ktoré som mal možnosť ochutnať u svojich slovenských priateľov. Veľmi mi zachutil aj guláš, aj keď viem, že pôvodne ide o maďarské jedlo.

Ďakujeme za rozhovor a želáme úspech vašej misii na Slovensku...
Naše plány si vyžadujú čas a záujem. Samozrejme, ten musí byť obojstranný. Verím, že sa nám ich podarí naplniť.

(Palestínu sužujú politické nepokoje, je preto ťažké určiť napríklad presnú rozlohu krajiny. 6 700 km2 je rozloha, ktorú zaberá pásmo Gazy a západný breh rieky Jordán. Za hlavné strediská sa považujú Ramalláh a Gaza (dočasné sídla správnych orgánov Palestínskej autonómnej samosprávy).

Jericho

Považuje sa za najstaršie mesto na svete. Prvé stopy po osídlení pochádzajú z roku 9850 pred kristom ± 240 rokov, teda z prvej doby kamennej. V priebehu vekov bolo niekoľkokrát zrovnané so zemou a znovu postavené. O jeho najstaršom období sa nezachovali písomné zmienky a vychádza sa len z povestí a archeologických nálezov. Nevie sa o tom, že by jeho najstarší stavitelia mali písmo, alebo poznali koleso a spracovávali kovy. Ale vybudovali masívne kamenné hradby a do skaly vytesali širokú a hlbokú obrannú priekopu, ktorej vek potvrdila moderná archeológia.

Betlehem

Niektoré dokumenty hovoria, že asi v 14. Storočí pred kristom sa lokalita nazývala bit laham. Na tomto území sa vo vykopávkach našli pozostatky mlynov a pekární. Karavány, ktoré prechádzali cez mesto a smerovali do púšte, si práve tu dopĺňali zásoby. Preto je názov mesta odvodený od slov: bet lehem – dom chleba. Aj dejiny tohto mesta sú mimoriadne bohaté. Betlehem je však kresťanom známy hlavne udalosťou narodenia ježiša krista. Okrem iných, pre kresťanstvo veľmi dôležitých pamiatok, nájdete v tomto meste baziliku narodenia pána a jaskyňu narodenia pána.