Recenzie
Recenzie
Kniha
Haruki Murakami
– Tancuj, tancuj, tancuj
(Slovart, 2006)
„Tancujte,“ povedal Baran. „Tancujte, až kým hudba neprestane hrať, rozumiete? Tancujte a nepremýšľajte nad dôvodmi. Keď začnete rozmýšľať, vaše nohy sa zastavia.“ Na prelome októbra a novembra naštívil Prahu, pri príležitosti udelenia Ceny Franza Kafku, v zahraničí asi najpopulárnejší súčasný japonský autor Haruki Murakami. Naši čitatelia poznajú jeho tvorbu vďaka slovenským a českým prekladom románov Nórske drevo, Na juh od hraníc, na západ od slnka, Kafka na pobreží, Hon na ovcu a čerstvej novinke s názvom Tancuj, tancuj, tancuj. Hoci sa Murakamiho romány odohrávajú v súčasnom modernom Japonsku, svojou poetikou sú bližšie skôr euroamerickej literárnej tradícii. Román Tancuj, Tancuj, Tancuj voľne nadväzuje na prózu Hon na ovcu, v ktorej hlavný hrdina – mladý muž – spolumajiteľ malej reklamnej agentúry dostáva úlohu nájsť zvláštnu ovcu na ostrove Hokkaido. Pri pátraní sa zblíži s luxusnou prostitútkou Kiki, ktorá počas spoločného pobytu v ošarpanom a tajomnom hoteli Delfín v Sappore nečakane zmizne.
V románe Tancuj, tancuj, tancuj je totožný literárny hrdina o päť rokov starší. Má 34 rokov, je rozvedený, žije sám, podiel v reklamnej agentúre odovzdal svojmu spoločníkovi, počúva veľa hudby, nerobí skoro nič a jeho dni plynú monotónne. Po čase začne ako novinár na voľnej nohe opäť pracovať – odpratávať, podľa jeho slov, „kultúrny sneh“, čo sú vlastne banálne rozhovory s hviezdami a hviezdičkami šoubiznisu. Niečo ho však silno ťahá späť do hotela Delfín, v ktorom ho pred rokmi nečakane a bez vysvetlenia opustila priateľka Kiki. Na mieste starého hotela však stojí nová moderná budova, ktorá, ako sa zdá, skrýva veľa tajomstiev. A napínavý príbeh s prvkami literárnej fantastiky a mystiky, resp. jemným fantastickým ozvláštnením sa môže začať. Hlavný hrdina objavuje v modernom hoteli ešte jeden – voľným okom neviditeľný hotel a v ňom svojho starého známeho Barana.
Zoznámi s aj s mladou, trinásťročnou recepčnou Juki – dcérou slávnej japonskej fotografky. Pátranie a rozmotávanie tajomstiev viditeľného aj neviditeľného sveta pokračuje v Tokiu. Hlavný hrdina prežije noc s luxusnou prostitútkou Mej, ktorú onedlho niekto zavraždí. Protagonista románu Tancuj, tancuj, tancuj navonok berie život taký, aký je, v extrémne organizovanom, výkonnom a byrokraciou spútanom Japonsku však jeho individualizmus a pátranie po zmysle vlastného života, fungovania sveta a spoločnosti pôsobia výrazne extrémisticky.
Štýl Haruki Murakamiho ťažko k niečomu prirovnať, je to vyvážená zmes reality a fantastiky, japonskej, európskej a americkej kultúrnej tradície. V knihe Haruki Murakamiho Tancuj, Tancuj, Tancuj vás čaká čítavý a napínavý príbeh a dozviete sa v ňom veľa o modernom Japonsku a fungovaní „rozvinutej kapitalistickej spoločnosti“, z ktorej si autor celý čas jemne uťahuje.
Dado Nagy
Ak si myslíte, že džez je niečo nesmierne náročné a že jednoduchšie ako zvládnuť jeden džezový koncert je pretrpieť trojhodinovú operu Richarda Wagnera, asi ste nepočuli Dianu Krall. Kanadská klaviristka a speváčka je totiž mimoriadne úspešná – a tento úspech dosiahla preto, lebo robí hudbu, ktorá je všeobecne zrozumiteľná a príťažlivá. A navyše vhodná na veľmi špeciálne príležitosti. Keď si budete chcieť urobiť s vašou priateľkou alebo priateľom intímny večierok pri sviečkach, dobrom jedle a skvostnom víne, asi nevložíte do prehrávača poslednú Madonnu, lebo by svojím nemiestnym optimizmom mohla narušiť krehkosť chvíle. Diana Krall bude, naopak, na dotvorenie atmosféry veľmi vhodná.42-ročná umelkyňa hrá hudbu z čias, keď bol džez ešte dobovým popom, hrával sa v kaviarňach a tanečných sálach. Vďaka sugestívnemu spevu a muzikantskej vybrúsenosti – a tiež aj citom pre výber skladieb – sú jej nahrávky akoby odsúdené na úspech.
Miles Davis je knieža moderného džezu. Aj keď džez a dobrá hudba vôbec nepotrebuje superlatívy (o tom, čo je najlepšie, najhoršie, najlepšie a najúbohejšie nás skôr informuje bulvárna tlač), o Davisovi sa dá bez obáv povedať, že je najvýznamnejším džezmanom všetkých čias. Vďaka svojmu talentu (aj marketingovému), húževnatosti, danosti formulovať ako prvý, čo visí vo vzduchu a schopnosti obklopiť sa tými najlepšími spolupracovníkmi, to dotiahol na vedúcu osobnosť džezu od 40. po 80. roky, ikonu, človeka, ktorého považujú za budovateľa míľnikov.Tých míľnikov bolo viac, pretože Miles stál pri niekoľkých hudobných revolúciách. V roku, keď si pripomíname dve okrúhle Davisove jubileá – osemdesiate výročie narodenia a pätnáste výročie úmrtia, je dobrý dôvod na pripomenutie si jeho odkazu. Davis nám zanechal tisíce nahrávok a niekoľko desiatok, možno stovák albumov.
