„Pracuj, šetri, rozdávaj!“

Sú dva typy podnikateľov. Politický bohatne vďaka štátu. Podpláca politikov a žiada ochranné clá, subvencie a zákony, sťažujúce život konkurentom. Trhový podnikateľ vie, že najviac zarobí, ak čo najväčšiemu množstvu zákazníkov poslúži za najnižšiu cenu. Od štátu nechce výhody. Stačí mu trh a jasné pravidlá hry. John Davison Rockefeller bol sčasti kombináciou oboch, oveľa viac však trhovým podnikateľom.

Narodil sa 8. júla 1839 v Richforde v štáte New York. Jeho veľmi zbožná matka svojim šiestim deťom vštepovala prísnu kalvínsku morálku. Aj Johnovo vedomie tak formovalo heslo: „Pracuj, šetri, rozdávaj!“ Ako dvanásťročný našetril päťdesiat dolárov, ktoré zarobil predajom vlastnoručne odchovaných moriek. Neminul ich, ale požičal susedovi za sedempercentný úrok. Späť tak dostal 53 a pol dolára. Rockefeller pochopil, že nechce pracovať pre peniaze, ale že sa chce naučiť, ako peniaze donútiť pracovať pre neho.

„Naučil som sa základné pravidlá biznisu do takej miery, akú väčšina ľudí nenadobudne ani do štyridsiatky.“

V roku 1853 sa rodina presťahovala do Clevelandu, kde John navštevoval obchodnú akadémiu. Školu nedokončil, ako 16-ročný si však našiel miesto pomocného účtovníka v obchodnej spoločnosti Hewitt and Tuttle. Platili mu mesačne 17, neskôr 25 dolárov. Z prvej výplaty si kúpil účtovnícku knižku, kam si zapisoval všetky výdavky. Zvyk mu ostal až do smrti (z čísel tak možno poskladať mozaiku Rockefellerovho života). Už vo svojej prvej práci urobil na zamestnávateľa dojem serióznosťou a usilovnosťou.

Za štyri roky si našetril 800 dolárov a od otca si požičal ďalších 1 000, aby s partnerom otvoril vlastný veľkoobchod. Prvý rok zaznamenali zisk 4400, druhý už 17 000 dolárov. Angličan Maurice Clark vtedy opísal svojho partnera: „Bol dôsledný až do extrému, pozorný k detailom a neuveriteľne náročný. Ak ležal cent medzi mnou a ním, chcel ho. Ak bol cent medzi ním a zákazníkom, chcel, aby ho dostal zákazník.“

Ropný magnát
V roku 1859 objavili neďaleko Titusvillu v Pennsylvánii veľké náleziská ropy. Vtedy sa z nej vyrábal hlavne petrolej. Bol tu veľký priestor na racionalizáciu, keďže množstvo oleja unikalo do prírody. Vedľajšie produkty ťažby sa vyhadzovali. Rockefeller, ktorý odkúpil vo fi rme Clarkov podiel a presedlal na ropný priemysel, plytvanie nenávidel. V roku 1867 založil Standard Oil. Expandoval vďaka moderným technológiám. Objavil takmer 300 produktov, ktoré sa z ropy dali vyrábať a predávať. Z jeho prevádzky neunikala do prostredia takmer žiadna ropa. Bol to jeden z príkladov, že fungujúci trh vie životné prostredie často chrániť lepšie ako štát.

Ďalšie znižovanie nákladov dosiahol Rockefeller v preprave. Vyrábal vlastné sudy, neskôr cisterny a so železnicami sa dohodol na veľkých zľavách. Firma koncentrovala výrobu i predaj. Za desať rokov tak zvýšila svoj podiel na trhu v USA z desať na deväťdesiat percent, pričom sedemdesiat percent išlo na export. Pôvodne malá fi rma sa presadila ponukou kvalitných služieb za najnižšie ceny. Čím bol Standard Oil silnejší, tým bola ropa lacnejšia. Cena za galón petroleja (4,55 litra) postupne klesla z 26 na 5 centov.

„Stelesňujeme všetko to, čo je zlé, bezcitné, ťaživé a kruté.“

Rockefeller bol šikovný a tvrdý vyjednávač. Konkurentom, ktorých časom totálne skupoval, dal vždy možnosť pripojiť sa k nemu a získať za to akcie Standardu, ktoré sa veľmi rýchlo zhodnocovali. Ak to podnikateľ odmietol, prichádzali na radu najšpinavšie metódy. Napríklad, Standard Oil znižoval ceny na lokálnom trhu konkurenta a nútil ho do stratového obchodu. Alebo sa snažil prerušiť dodávky ropy nepokorným spracovateľom. Na to sa používali fi ktívne fi rmy, ktoré boli v skutočnosti časťou skupiny Standard Oil. Mnohí spracovatelia ani netušili, že miestni konkurenti, ktorí na nich tlačili, boli časťou Rockefellerovho impéria.

Tieto operácie boli tajné. Agenti Standard Oilu si s centrom vymieňali šifrované depeše. Ani v prípade návštevy centra Standard Oilu sa navzájom nesmeli vidieť. Rozvetvený systém priemyselnej špionáže sledoval správy o konkurencii a stave trhu. V kartotéke Standard Oilu boli správy o každom, kto v krajine kupoval ropu, o využití každého barelu predaného nezávislými dílermi a dokonca údaje o tom, kde kupuje petrolej.

„Verejnosť nemá právo prekážať našim súkromným zmluvám.“

Rockefellerov pochmúrny výzor a tvrdé metódy postupne démonizovali jeho obraz v americkej spoločnosti. Prvé novinárske vyšetrovanie činnosti Standard Oilu, uverejnené v Atlantic Monthly s podpisom Henryho Lloyda v roku 1881, sedemnásobne zvýšilo náklad časopisu.

Magnáta obvinili z monopolizmu a špinavých metód pohlcovania konkurentov. Americké matky dokonca strašili neposlušné deti Rockefellerom. On sám na útoky nijako nereagoval. Keď sa objavili prvé komerčné automobily, mnohí očakávali krach Standard Oilu. Zníženie produkcie petroleja však Standard Oil hravo kompenzoval zvýšenou produkciou benzínu. Na svetovom trhu preto Rockefellerov podiel neklesal pod 70 percent.

„Dosiahli sme bezkonkurenčný úspech, naše meno je známe na celom svete, ale nášmu imidžu sa dá iba ťažko závidieť“.

Skupovanie politikov
Nasledovalo súdne obvinenie z monopolizmu Standard Oilu, ktoré sprevádzali tvrdé politické útoky. Ku koncu 19. storočia preto začal Rockefeller veľkých politikov kupovať. Platil tak demokratov, ako aj republikánov. Senátorom z oboch politických táborov napríklad hradil životné náklady, kupoval rozsiahle ranče a fi nancoval aj stranícke pokladne oboch strán.

V roku 1901 zavraždili prezidenta Williama McKinleyho. K moci sa dostal viceprezident Theodor Roosevelt, ktorý medzi svoje hlavné ciele zaradil kontrolu veľkého biznisu. Na jeho kritiku Standard Oilu Rockefeller reagoval zvýšením fi nancovania predvolebnej Rooseveltovej kampane v roku 1904. Vtedajší minister spravodlivosti Filander Nox neskôr spomínal: „Krátko po voľbách 1904 som vošiel do Rooseveltovho kabinetu a počul som, ako prezident diktoval list s pokynom vrátiť peniaze Standard Oilu.“

V novembri 1906 sa na federálnom obvodnom súde v Saint-Louise začalo pojednávanie, na ktorom, v súlade so Sharmanovým antitrustovým zákonom z roku 1890, obvinili Standard Oil zo sprisahania s cieľom obmedziť slobodu obchodu. Slučka sa zaťahovala, ale Rockefeller stále neveril, že Standard Oil padne. V tom istom roku udelil federálny sudca Standard Oilu obrovskú pokutu 29 miliónov dolárov za protizákonný systém zliav na ropu a petrolej. Rockefellerovi právnici však dosiahli odvolanie verdiktu.

V roku 1911 najvyšší súd predsa len uspokojil žalobu vlády a rozhodol o rozpustení Standard Oilu, ktorý tak po 44 rokoch ukončil svoju existenciu. Namiesto tejto spoločnosti vzniklo 38 nezávislých spoločností. Najväčšími sa stali Jersey Standart (Esso, teraz Exxon), Standart Oil Co. of New York (Socony, teraz Mobil), Standart Oil of Indiana (teraz Amoco, súčasť British Petrol), Standart Oil of California (teraz Chevron) a Continental Oil Company (dnes Conoco Phillips). Vstup do odvetvia sa tak otvoril novým hráčom – Gulf a Texaco – ktorí v tom čase začali hospodáriť na náleziskách v Texase.

John Rockefeller si zachoval svoj podiel v každej zo spomínaných spoločností, ale už nikdy ich nekontroloval. Vedenie amerického ropného priemyslu navždy prešlo k nájomným manažérom. Rockefeller rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý pochoval jeho celoživotné dielo, do konca života nijako nekomentoval.

Filantrop
John D. Rockefeller sa z vedenia Standard Oil stiahol ešte v roku 1897, verejnosť ho však stále vnímala ako nenávidený symbol fi rmy. Zvyšok života strávil rozdávaním majetku na charitatívne účely. Jeho neprajníci hovoria, že to urobil preto, aby sa očistil z masakru v Ludlow, ktorý mu verejnosť kládla za vinu. V roku 1914 odboroví predáci v coloradskom meste Ludlow vyprovokovali násilný stret medzi robotníkmi a strážnou službou. V desaťdňových prestrelkách zahynulo na oboch stranách 33 ľudí. Ťažko povedať, či to bola práve Rockefellerova chyba, keďže v tom čase už bol na dôchodku. Každopádne, jeho Hlavná kniha A dokazuje, že už ako malý chlapec dával časť svojich príjmov svojmu baptistickému kostolu.

„Nepoznám nič tak opovrhnutiahodné ako zarábať peniaze len za účelom peňazí“.

Len po svojom odchode do dôchodku dal na bohumilé účely 540 miliónov dolárov, čo bola v tej dobe astronomická suma. Jeho syn, taktiež schopný obchodník, ho takmer dobehol s 537 miliónmi. Práve John D. Rockefeller II. neskôr odkúpil a daroval Spojeným národom pozemok, na ktorom stojí ich budova v New Yorku. Medzi charitatívne aktivity Rockefellerovcov patrí napríklad založenie Univerzity v Chicagu či národného parku Acadia, obnova koloniálneho mestečka Williamsburg a podpora baptistickej cirkvi. Jeho General Education Board bojoval proti negramotnosti černochov a Rockefellerova nadácia fi nancovala vývoj účinných liekov proti rakovine, žltej zimnici a zápalu mozgových blán. Dodnes je najväčšou charitatívnou organizáciou na svete.

„Kto sa o nás postará, ak nie my sami? A ak sa postaráme iba o seba, za čo vlastne stojíme?“

Keď John D. Rockefeller 23. mája 1937 zomrel, mal na účte len 26 miliónov dolárov. Doslova sa rozdal a na druhý svet odišiel zmierený s bohom i s verejnosťou.

Rodina Rockefellerovcov – jedna z najbohatších v Spojených štátoch. Dvesto dedičom Johna D. Rockefellera prináleží majetok v hodnote vyše šesť miliárd dolárov. Jadrom rockefellerovského impéria je ropná spoločnosť Exxon Mobil, nástupkyňa Standard Oilu, a jedna z najväčších bánk v USA Chase Manhattan Bank. Priemyselno-fi nančné záujmy rodiny sú zastúpené po celom svete. Má značný vplyv na politický život v USA, na voľbu prezidenta a členov Kongresu. Prostredníctvom nadácie The Rockefeller Brothers Fund (Fond bratov Rockefellerovcov), založenej v roku 1940, prerozdelila rodina asi 580 miliónov USD v mnohých krajinách sveta v snahe podporiť spoločenskú zmenu smerom k spravodlivému a udržateľnému svetu bez vojen.

Filantropia – pôvodne grécke slovo. Označuje úsilie jednotlivcov, ktorí poskytujú časť majetku na ušľachtilé ciele. Slovo fi lantrop môžeme preložiť ako ľudomil. Filantropia je úsilie jednotlivcov riešiť spoločenské problémy podporou rozvoja vzdelávania a schopností ľudí tak, aby si dokázali pomôcť sami a neboli odkázaní na cudziu pomoc.

Výstup na Top of the Rock – dať za vyhliadku z vrcholu Rockefeller Center v New Yorku 14 $ sa môže zdať veľa, ale pohľad (ak je dobré počasie) stojí za to. Výťah s priehľadným stropom a osvetlenou šachtou vás vyvezie na 67. poschodie. Odtiaľ možno pešo vystúpiť na ďalšie dve poschodia. Vyhliadka z Empire State Building je síce vyššie, ale z Top of the Rock je 360° výhľad. Jediné, čo odrádza, sú rady turistov. Lístky sa však dajú kúpiť aj cez internet.