Diamant je kráľom drahokamov. Viac ako jeden karát má len necelých päť percent diamantov používaných v šperkárstve. Keďže pravý diamant si môže dovoliť len málokto, často sa používajú aj jeho imitácie, napríklad zirkón, fl uorit, kremeň alebo topás.

Rubín (z latinského rubeus – červený) je červenou odrodou korundu (tvrdosť 9). Ak majú rubíny vysokú kvalitu, môžu sa predať dokonca za vyššiu cenu ako diamant. Zriedkavé a drahé sú kvalitné viac než dvojkarátové rubíny. Väčšina tých najkvalitnejších pochádza z Mjanmarska. Ich najobdivovanejšou farbou je jasnočervená s nádychom do fi alova, takzvaná farba „holubej krvi”. Takýto 162-karátový rubín sa nachádza v Prírodovednom múzeu v Londýne. Pri niektorých rubínoch sa prejavuje efekt hviezdy spôsobený minerálom rutilom. Tieto rubíny sa brúsia do tvaru kabošon (tj. jednoduchý okrúhly alebo oválny tvar). Pod správnym uhlom a svetlom sa v rubíne zobrazí hviezda. Jedným z najvzácnejších kameňov s takýmto efektom je 138,7-karátový rubín Reeves.

Zafírom nazývame odrodu korundu, ktorá má inú farbu ako červenú. Najobľúbenejšie je však jeho modré zafarbenie. Modré zafíry nad päť karátov sú zriedkavé a cenné. Väčšina zafírov sa zahrieva, aby sa zvýraznila ich farba. Rovnako ako pri rubíne aj pri zafíre môže vďaka minerálu rutilu vznikať v kameni hviezdny efekt. Väčšinou má takáto „hviezda“ šesť lúčov, zriedkavejšie dvanásť.

Smaragd je odroda berylu (tvrdosť 7,5), ktorá má nádhernú zelenú farbu. Najkvalitnejšie pochádzajú z Kolumbie a ak majú výbornú farbu a čistotu, sú veľmi drahé. Takmer všetky smaragdy majú v sebe prasklinky, čo zvyšuje ich krehkosť. Väčšina smaragdov sa preto impregnuje olejmi, voskami alebo inými látkami, aby sa prasklinky zamaskovali. Nemali by sa teda čistiť ultrazvukom, aby sa nepoškodila impregnácia. V niektorých krajinách je smaragd tradičným darom na 55. výročie svadby. Používa sa tiež pri 20. a 35. výročí.

Medzi najvzácnejšie drahokamy sa zvykne zaraďovať aj drahý opál. Drahé opály vynikajúcej kvality dlho poskytovali jediné európske opálové bane na východnom Slovensku. V súčasnosti je najdôležitejším producentom drahého opálu Austrália. Kvalitné veľké opály sú vzácne a drahé, obzvlášť čierny opál, teda taký, kde je hra farieb na sivom, čiernom alebo modrom pozadí. Ostatné odrody sa označujú ako biely opál. Mexiko sa preslávilo ohnivým opálom, ktorý je takmer priehľadný a mení farby od žltej, oranžovej až po červenú. Opál má v porovnaní s diamantom, smaragdom, rubínom či zafírom nižšiu tvrdosť (5,5 - 6,6), je krehký a citlivý na teplo. Keďže sa ľahko poškriabe alebo zlomí, radšej si ho nevyberte ako kameň, ktorý by bol súčasťou prsteňa. Odporúčajú sa opálové náušnice, brošňa alebo prívesok.

Z histórie

Diamanty sú veľmi staré. Najmladší má 900 miliónov rokov a najstarší 3,2 miliardy rokov. Po prvýkrát ich vyťažili v Indii pred dvoma tisícmi rokov. V Európe sa objavili v šiestom storočí pred naším letopočtom.

Najväčší surový diamant, bol objavený v Juhoafrickej republike v roku 1905. CULLINAN, ako ho nazvali, vážil až 3 106 karátov. Rozrezali ho na tri časti a z nich vybrúsili 9 veľkých a 96 menších briliantov. Dva najväčšie (Cullinan I a II) sú ozdobou britských korunovačných klenotov.

Najväčší brúsený bezfarebný diamant pochádza z afrického Konga, a surový mal 777 karátov. Po vybrúsení má MILLENIUM STAR 203 karátov.

Najvzácnejším, najznámejším a zrejme aj najstarším veľkým diamantom je 105-karátový KOH-I-NOOR, čo v perzštine znamená Hora svetla. Pochádza pravdepodobne z Indie. Indická dynastia Mogulovcov ho vlastnila asi dve storočia, potom ho získali Peržania, neskôr Afgánci, Sikhovia a napokon Briti. V roku 1850 ho získala kráľovná Viktória. Dnes KOH-I-NOOR zdobí korunu kráľovnej Alžbety II. India sa ho však dodnes usiluje získať späť. Podľa legendy tento diamant prináša nešťastie alebo smrť každému mužovi, ktorý ho nosí alebo vlastní. Naopak ženám vraj prináša šťastie.

V magickú silu diamantov veril aj Napoleon Bonaparte. Rukoväť jeho meča zdobil diamant REGENT. Napoleon veril, že mu diamant prinesie víťazstvo v boji a spoliehal sa na staroveké povesti, podľa ktorých tento kameň ochráni svojho majiteľa pred nepriateľom.

Diamanty sú nielen symbolom bohatstva, sily a moci, ale aj symbolom pevnej a večnej lásky. Táto tradícia siaha do 15. storočia, keď arcivojvoda Maximilián Rakúsky daroval Márii Burgundskej diamantový snubný prsteň. Táto kráľovská tradícia pretrváva dodnes a to nielen medzi ľuďmi s „modrou krvou”. Diamanty sa však medzi „obyčajnými“ ľuďmi výraznejšie rozšírili až po roku 1870, keď boli objavené náleziská na africkom kontinente.

Medzi slávne rubíny patrí aj Timurský rubín, ktorý na počesť ofi ciálnych štátnych návštev nosí britská kráľovná Alžbeta II. Tento rubín je súčasťou jej náhrdelníka.

Aj s rubínmi sa spájajú rôzne povery. Ázijskí bojovníci napríklad verili, že im šperk s rubínom zabezpečí nezraniteľnosť. V 14. storočí bol zas rubín zárukou udržania si majetku a postavenia v spoločnosti. V období renesancie, keď bolo veľmi „populárne“ travičstvo si ho ľudia vkladali do úst, aby ich ochránil pred otráveným nápojom. Rubín sa považuje za symbol vášnivej lásky.

Obľúbenosť opálu sa v rôznych historických obdobiach menila. Rimania ho považovali za symbol moci, v iných obdobiach sa zas ľudia domnievali, že prináša nešťastie. Povera, že opál prináša nešťastie sa naplno prejavila aj počas epidémie moru v Benátkach v 14. storočí. Opál tam vraj menil intenzitu farby a lesk v závislosti od stavu chorého.

Cena drahokamov

Jednoznačná defi nícia hodnoty drahokamov v podstate neexistuje. Tiež celkom neplatí niekdajšie delenie na drahokamy (diamant, rubín, zafír, smaragd, prípadne drahý opál) a polodrahokamy (všetky ostatné kamene). Niekedy totiž kameň z kategórie polodrahokamov môže mať vyššiu cenu ako drahokam (napr. v prípade zeleného granátu alebo turmalínu). Trh drahých kameňov sa skôr delí na diamanty a farebné kamene. I keď ani to nie je presné, keďže aj diamanty majú rôzne sfarbenie a takzvané farebné kamene majú aj bezfarebné odtiene.

Známe sú štyri kritériá, podľa ktorých sú posudzované diamanty – takzvané štyri „c“: výbrus (cut), váha v karátoch (carats), farba (colour) a čistota kameňa (clarity). Pre ostatné kamene takéto jednoznačné kritériá neexistujú.

Vo všeobecnosti však platí, že výrazné, sýte a tmavšie farby majú vyššiu cenu ako tlmené, svetlejšie či sivasté odtiene. Ak má byť napríklad kvalitný zafír tmavomodrý, musí byť jeho typická modrá farba vidieť už zdiaľky, ak vyzerá čierny, stráca na hodnote. Výnimka z tohto pravidla vzniká pri požiadavke „extrémnosti“. Úplne bezfarebný diamant má vyššiu hodnotu ako jeho bledé farebné odtiene alebo úplne čierny diamant je cennejší ako tmavosivý.

Väčšie kamene majú logicky vyššiu cenu ako malé, ale ak sú príliš veľké na použitie v šperkárstve, ich cena za karát sa zvyčajne znižuje. Svoju rolu pri stanovení ceny hrá i výbrus. Jeho kvalita sa na tvorbe ceny vybrúseného kameňa podieľa asi desiatimi percentami. No zhodnotenie suroviny brúsením znamená vo všeobecnosti nárast asi o desaťnásobok.

Na cenu drahokamu má tiež vplyv pôvod. Ak majú slávny pôvod a zaujímavú históriu, ich cena sa zvyšuje. Dopyt po niektorých kameňoch sa môže občas zvýšiť vďaka silnému marketingu alebo tým, že ho nosí známa osobnosť. Takýto zvýšený dopyt je však zvyčajne krátkodobý.

Ani umelé kryštály nie sú lacné, keďže na to, aby dobre rástli, potrebujú dostatok času, vhodné podmienky v dobre vybavenom laboratóriu, čo býva nákladné. Napriek tomu, tie isté prírodné minerály majú cenu desať až stonásobne vyššiu.

Brúsenie kameňov

Vyťažené kamene sa upravujú brúsením a leštením. Brusič najskôr študuje neopracovaný kameň pri niekoľkonásobnom zväčšení s použitím lupy, aby odhalil farebnosť, inklúzie a nedokonalosti, ako sú trhlinky a prasklinky.

Nepriehľadné druhy sa zvyčajne brúsia do oblých tvarov, priehľadné druhy na tvary s veľkým počtom faziet (rovných plôšok). Pri priehľadných druhoch rozlišujeme rôzne druhy výbrusu ako stupňový, tabuľkový či ružicový. Najobľúbenejší je však briliantový výbrus. Do tvaru briliantu sa diamanty brúsia od 17. storočia. Klasický briliant tvorí 57 až 58 plôšok.

Tvrdosť drahokamov

Tvrdosť minerálov závisí od síl, ktorými sú atómy viazané v štruktúre. Stupnicu tvrdosti minerálov zostavil Friedrich Mohs v roku 1812. Vybral desať minerálov ako štandardy tvrdosti a usporiadal ich tak, aby sa každým minerálom dalo rýpať do minerálov, ktoré sú nižšie na stupnici. Na tejto stupnici má najmenšiu tvrdosť mastenec a najvyššiu diamant. Ak by sme chceli porovnať tvrdosť diamantu, zafíru, rubínu a opálu, tak drahokamom s najvyššou tvrdosťou je diamant, za ním nasleduje zafír a rubín, smaragd a najmenšiu tvrdosť má opál.

Čo znamená karát ?

Názov karát je odvodený od arabského názvu rastliny z rodu Ceratonia – rohovníka obyčajného. Jej semienka sú zaujímavé tým, že ich hmotnosť je rovnaká. Preto sa počas mnohých storočí používali ako miera na porovnanie váhy drahých kameňov. Neskôr podľa nej pomenovali jednotku hmotnosti. Hmotnosť semienok však predsa len nebola celkom rovnaká, lebo závisela od podmienok v jednotlivých oblastiach. Preto začiatkom 20. storočia zaviedli metrický karát s hmotnosťou 0,2 gramu, ktorý má medzinárodnú platnosť.