Nie sme rovnakí
Nie sme rovnakí a týka sa to aj hnevu. Niektorí majú jednoducho „horúcejšie hlavy“ než ostatní a vedia sa ľahšie a intenzívnejšie nahnevať. Nie všetci však prejavujú svoju zlosť nejako hlučne. Niektorí sú chronicky podráždení a mrzutí alebo sa spoločensky uzavrú, či fyzicky ochorejú. Pre ľudí, ktorí sa ľahko nahnevajú, je príznačná nízka tolerancia voči frustrácii.

NEWPAGE

Prečo sú takí? Z mnohých dôvodov. Jedna príčina je genetická alebo fyziologická. Je dokázané, že niektoré deti sa narodia výbušnejšie, precitlivelejšie, so sklonom ľahšie sa nahnevať. Tieto znaky sa prejavujú od veľmi raného veku. Ďalší dôvod je sociokulturálny. Hnev sa často považuje za negatívny, učia nás, že je v poriadku prejavovať úzkosť, depresiu alebo iné emócie, ale nie prejavovať hnev. Výsledkom je, že sa neučíme, ako konštruktívne hnev zvládať. Podľa výskumov zohráva významnú úlohu aj rodinné prostredie.

V súčasnosti už existujú psychologické testy, ktoré môžu zmerať intenzitu vášho hnevu, či máte sklony hnevať sa a ako dobre viete zvládať svoj hnev. Zvyčajne však aj sami o sebe vieme, či je ľahké nás nazlostiť, alebo nie, a ako sa pri tom správame. Ak je počas vášho výbuchu zlosti vaše okolie v nebezpečenstve alebo už začínate mať zdravotné problémy, je dobré vyhľadať pomoc odborníka – psychológa.

Vybuchnúť alebo v sebe hnev dusiť ?
Je dobré nechať hnev voľne pôsobiť? Psychológovia tvrdia, že je to nebezpečný mýtus. Niektorí ľudia si totiž myslia, že ich oprávňuje ubližovať iným. Výskumy však ukazujú, že nechať hnevu voľný priebeh iba zvyšuje hnev a agresivitu a vôbec to nepomôže riešiť situáciu. Dusiť hnev v sebe tiež nie je dobrým riešením. Takto vzniknuté vnútorné napätie môže spôsobiť depresie a oslabiť imunitný systém.

Podľa niektorých výskumov potláčanie hnevu zvyšuje riziko úmrtia na choroby srdca a rakovinu, pričom tendenciu potláčať zlosť majú väčšinou ženy, lebo nechcú pôsobiť hrubo.
Neprejavený hnev môže spôsobiť aj iné problémy. Môže viesť napríklad k pasívno-agresívnemu správaniu, keď namiesto priamej konfrontácie ľuďom, ktorí vás nahnevali sa nepriamo odplácate, alebo môžete neustále pôsobiť cynicky a nepriateľsky. Ľudia, ktorí druhých neustále zhadzujú, všetko kritizujú a majú cynické komentáre, dávajú najavo, že sa nenaučili, ako konštruktívne vyjadrovať svoj hnev.

Najlepšie je zistiť, čo spúšťa váš hnev, dokázať si uvedomiť, že sme nahnevaní a potom hľadať spôsob, ako sa s tým vysporiadať. Vyjadrenie pocitov zlosti asertívnym, neagresívnym spôsobom je najzdravší spôsob, ako vyjadriť hnev. Aby ste to urobili, musíte sa naučiť ujasniť si, aké sú vaše potreby a ako ich naplniť bez toho, aby ste iným ublížili. Byť asertívny neznamená byť nátlakový alebo požadovačný. Znamená to mať rešpekt voči sebe aj iným.

Ako reagovať na hnev druhých?
Rovnako náročné ako zvládať svoj hnev je komunikovať s niekým, kto je nahnevaný. Ak na nepriateľstvo reagujete nepriateľstvom, tento cyklus bude iba pokračovať, vytvárajúc ešte viac hnevu. Kľúčom k zvládnutiu hnevu druhého človeka je prerušiť tento cyklus a vytvoriť stav vzájomného porozumenia. Najskôr je potrebné nechať nahnevaného človeka rozprávať a pozorne ho počúvať. Dôležité je neprerušovať ho. Bolo by to kontraproduktívne a iba by to oddialilo riešenie konfl iktu.

Ďalším krokom je prejavenie empatie, čo znamená pokúsiť sa vcítiť do jeho emocionálneho rozpoloženia. Je tiež potrebné prejaviť ochotu pomôcť, až potom vysvetliť svoj postoj a ponúknuť riešenia. Nahnevaného človeka môžete ovplyvniť aj svojím hlasom. Ak na vás niekto zvýši hlas, je prirodzené, že aj vy máte tendenciu zvýšiť intenzitu svojho hlasu. Keď na vás niekto kričí, aj vy máte automaticky sklon kričať. Tento fakt môžete využiť vo svoj prospech. Keď vidíte, že nahnevaný človek je blízko veľkému výbuchu a jeho hlas je čoraz silnejší, je veľmi účinné vedome začať hovoriť tichším a hlbším hlasom. Aj nahnevaný človek sa podvedome prispôsobí a spravidla „zjemní“ svoj prejav.

Emócie na pracovisku

Základné pravidlo biznisu hovorí, že schopnosť efektívne komunikovať s ľuďmi znamená až 85 percent manažérskeho úspechu. Preto určite stojí za to vedieť riešiť hnev, konfl ikty a agresivitu pri obchodných rokovaniach a na pracovisku. Podľa výskumov manažéri v niektorých fi rmách strávia až 42 percent pracovného času úsilím vyriešiť konfl ikty. O zvládaní emócií na pracovisku sme sa porozprávali so psychológom PhDr. Karolom Kleinmannom.

- Ako vždy udržať komunikáciu v hneve v konštruktívnej rovine a za žiadnu cenu sa nedať zlákať na osobné invektívy?
Hnev ťažko udržíme v konštruktívnej rovine, jedine, ak ho potlačíme. V prvom rade treba vedieť, že hnev je nepríjemná emócia a predstavuje komplexný stav vznikajúci ako reakcia na určité afektívne (emocionálne) zafarbené zážitky. Zvyčajne ho vyvoláva nejaká prekážka, ktorá nám bráni dosiahnuť cieľ, a tým aj jeho uspokojenie, napríklad neskorý príchod kolegyne na poradu, neumožní jej začatie.

V prípade, že táto kolegyňa „notoricky“ chodí na všetky porady neskoro a nikto jej to nepovie, vyvoláva to určité napätie v tíme. Zároveň môže dôjsť k blokovaniu uspokojenia hnevu, lebo ak sa nedá odstrániť prekážka, ktorá dlhodobo vyvoláva hnev, hovoríme o zlosti. Z uvedeného vyplýva, že ak pri komunikácii nezvládame hnev, je to signálom, že nezvládame svoje emócie.

- Kedy je lepšie komunikáciu s nahnevaným človekom ukončiť a hlavne ju ukončiť tak, aby ho to neurazilo ešte viac?
Komunikácia s nahnevaným človekom patrí medzi problémové komunikácie. Ak vieme, že hnevlivá alebo zlostná reakcia je typická pre danú osobu, máme určitú výhodu. Existujú osoby, pri ktorých sa ťažko uplatňujú komunikačné techniky. Ide o takzvané hostilné osoby, ktoré sú v zásade vždy zatrpknuté a nepriateľsky naladené. Neustále vyjadrujú svoju nespokojnosť, všetko kritizujú, nič im nie je dobré. Ich okolie má pocit, že stále kričia a sú nahnevaní.

Psychologické výskumy preukázali, že zvýšená hostilita má svoje korene už v detstve. Veľký vplyv má nehostinné rodinné prostredie, nedostatok citového uspokojenia, ľahostajné alebo odmietavé rodičovské postoje, trestajúci spôsob výchovy v detstve. Veľmi nepríjemná je i takzvaná hysterická komunikácia. Vyznačuje sa tým, že komunikujúci má sklon dramatizovať rozhovor, zvýšene púta na seba pozornosť, má teatrálne vystupovanie, oznamuje katastrofi cké scenáre a pod. Pri takýchto rozhovoroch je vhodné invektívy prechádzať bez komentára a rozhovor čo najrýchlejšie ukončiť. Ich hnev často prechádza do agresívneho prejavu. Súvisí zvyčajne s ohrozením ich vlastného sebaponímania.

- Ako reagovať, keď sa nahneváme pri komunikácii s obchodným partnerom, kolegom, nadriadeným alebo podriadeným?
Hnev je iba emocionálne zafarbenie toho, čo nazývame konfl ikt. Konfl ikt vzniká vtedy, ak narazíme na prekážku, ktorá bráni v uspokojení našich potrieb. Konanie ľudí v konfl iktnej situácii je tak rozmanité a rozdielne, že niekedy vzniká dojem, že na ich riešenie neexistuje žiadny „recept“. V princípe komunikačnú prekážku môžeme odstrániť zvýšeným úsilím, alebo naopak tým, že rezignujeme a zameriame sa na náhradný cieľ.

Môžeme však použiť aj techniky, ktoré vedú k prekonaniu napätia a úzkosti prameniaceho z nemožnosti dosiahnuť cieľ. Ak máme pocit, že hnev sa vznáša nad naším rozhovorom alebo rokovaním, je potrebné čo najrýchlejšie zmeniť naše, ale aj partnerovo alebo kolegoveovnímanie danej situácie. Prijateľný je jemný humor alebo odľahčenie situácie vtipnou poznámkou. Naším cieľom nemôže byť vyriešenie konfl iktu za každú cenu, a preto sa snažíme najskôr zmeniť konfl iktnú situáciu na nekonfl iktnú.

- Ako reagovať, keď sa obchodný partner, kolega alebo nadriadený nahnevajú na nás ?
Je veľmi ťažké všeobecne hovoriť o reagovaní na hnev obchodného partnera alebo kolegu. Každá hnevlivá reakcia pri rozhovore vytvára konfl iktnú situáciu a tá sa môže vyriešiť buď spontánne, alebo sa musíme tvorivo prispôsobiť. Spontánna reakcia patrí do bežnej výbavy našej psychiky. Ide o takzvané obranné mechanizmy, medzi ktoré patrí napríklad agresia, únik, egocentrizmus, negativizmus, racionalizácia, sublimácia, somatizácia atď.

Ak nás napríklad nadriadený neustále kritizuje a neoceňuje naše ambície, môžeme svoju snahu po vyniknutí a sláve preniesť respektíve sublimovať do inej činnosti, kde budeme úspešnejší, napríklad do cestovania. Druhou možnosťou je zámerné, cielené riešenie danej situácie. Dôležité je vedieť, či ten, ktorý sa na nás hnevá patrí medzi súperivé alebo kooperatívne typy. Súperivé typy sú zvyčajne osoby autoritatívne, nedôverčivé, emocionálne nezrelé, eticky poddajné. Ich hnev môže prejsť do agresie. Možno by mohli fungovať na nich základné asertívne techniky.

Ani pri kooperatívnych typoch nemusíme mať vždy vyhraté. Alternatívne riešenie toho, čo účastníka tak rozhnevalo, musí byť atraktívne. Zisk vyplývajúci z kooperácie musí prevyšovať zisk plynúci zo súperenia. Existuje viacero komunikačných techník, ktoré zlepšujú vzťahy. Pacing, empatia, slovná podpora, zrkadlenie emócií, kontakt očami a podobne sú základy každého komunikačného tréningu, bez ktorého si prácu v určitých profesiách alebo pozíciách dnes už nevieme predstaviť.

- Ako reagovať, keď sme treťou osobou pri hádke obchodných partnerov či podriadených?
Záleží na tom, či sme členmi tímu, ktorý sa háda s druhým tímom, alebo sme sa dostali do centra hádky náhodou, napríklad tým, že sme práve priniesli dôležité dokumenty. Ak sa predmet rokovania nás netýka, ospravedlníme sa a rýchlo odídeme. Ak sme súčasťou tímu, ktorý sa dostal do konfl iktu, snažíme sa riešenie viesť k zmiereniu a diskutovať pokojne a vecne. Je potrebné oddeliť problémy od ľudí, pozitívne prijímať účastníkov, lebo každý z nich má pocit, že je obviňovaný.

- Čo robiť po „výbuchu hnevu“, aby sa situácia vo vzťahu s dotyčným vrátila do normálu?
Pri intenzívnom prežívaní emócií, ako je strach alebo zlosť, môžeme pociťovať viaceré telesné zmeny, napr. zrýchlený tep srdca, potenie, chvenie končatín alebo stiahnutie žalúdka. Neriešené emocionálne konfl ikty sú aj príčinou takzvaného „syndrómu vyhorenia“, ktorý je najrozšírenejší medzi riadiacimi a kreatívnymi pracovníkmi. Na riešenie konfl iktu musia mať obe strany dosť času. Netreba niektoré procesy „uponáhľať“. Vhodné je porozprávať sa s dotyčným na neutrálnej pôde. Je dôležité si presne analyzovať, čo vyvolalo výbuch hnevu u nadriadeného alebo partnera. V prípade diskriminácie, harassmentu alebo mobbingu situáciu do normálu dostávame veľmi ťažko a zvyčajne býva príčinou zmeny zamestnania.