Diners Club Magazine

alebo Transformácia Tour de France na Tour de Doping

Šesťdesiat rokov sa doping v cyklistike toleroval, potom však spôsobil smrť a začali sa prvé kontroly. V roku 1966 stačilo komisárom na Tour de France pár PET fliaš a obyčajná fixka. Kto a kam sa vymočil, už bolo vcelku jedno... Dnes to znie už len ako dobrý vtip.

Skôr než 2. júla začne cyklistický pelotón svoju tohtoročnú púť okolo Francúzska, podrobia sa cyklisti nielen prísnym antidopingovým testom, skenovať sa budú dokonca aj ich bicykle. Čo keby sa v nich ukrývali motory? Byť rýchlejší, silnejší, vytrvalejší, to je cieľ každého športovca. Aj cyklistu. Ale ako? Okrem tvrdého tréningu boli vždy po ruke ďalšie zlepšováky. Trvalo pritom vyše pol storočia, než prišli prvé zákazy. V roku 1903, keď odštartoval prvý ročník Tour de France a antidopingové kontroly patrily do ríše sci-fi , pili jazdci alkohol a čuchali éter z nasiaknutých vreckoviek. Nie že by im to nejako pomohlo vo výkonnosti, ale aspoň necítili bolesť z útrapného niekoľkohodinového šliapania do pedálov.

„...kokaín na oči a chloroform na nohy.“
(Henri Pélissier, 1924)

Vtedy Tour znamenala jediné: žiadne podporné látky, žiadna nádej na úspech. „Bez malých dávok strychnínu nebolo možné prežiť,“ poukázal športový historik Alain Lunzenfichter na toxickú látku, ktorá pomáha od svalovej ochablosti. Kokaín alebo nitroglycerín, ktoré cyklistom uľahčovali dýchanie, tak boli bežnými pochúťkami. Mali len drobné vedľajšie účinky – halucinácie. Bralo sa všetko, čo pomáhalo prekonať vyčerpanie z vtedy viac než 300-kilometrových etáp. „Nemáte ani poňatia, čo znamená jazdiť na Tour de France, trpíme od začiatku do konca. Chcete vedieť, ako to zvládame? Kokaín na oči a chloroform na nohy,“ povedal v cieli najlepší muž Tour 1924 Henri Pélissier. „S tými, ktorí tvrdia, že by som nemal brať amfetamín, sa nemá cenu baviť o cyklistike,“ vyhlásil v jednom rozhovore Fausto Coppi, dvojnásobný víťaz z rokov 1949 a 1952.

Vo svojom drogovom opojení však jazdci trochu zabudli na heslo „všetko s mierou“. Až množstvo prípadov balansujúcich na hranici smrti podnietilo prvé snahy o reguláciu dopingu. V roku 1965 prijalo Francúzsko antidopingový zákon, o rok neskôr vstúpili na scénu Tour de France antidopingové testy. Výsledok? Tretina preverovaných cyklistov mala pozitívne výsledky na amfetamín. Na prvú antidopingovú kontrolu v živote spomínal Francúz Raymond Poulidor: „V hoteli za mnou prišli dvaja muži, opýtali sa, či som pretekár, a keď som kývol, prikázali mi vymočiť sa do fl iaš, na ktoré napísali moje meno a dátum narodenia. Nijako ich nezapečatili, ani odo mna nechceli žiadnu identifi káciu,“ žasol nad vtedajšími praktikami Poulidor. Dnes je takáto predstava naozaj už len smiešna.

Doping vo vrcholom športe
1865 Prvé správy o dopingu v modernom športe
1955 Z 25 testov vykonaných u cyklistov na pretekoch
vo Francúzsku bolo 5 pozitívnych
1959 Národná asociácia telesnej výchovy (ANEP) založila
vo Francúzsku dopingovú komisiu
1962 Medzinárodný olympijský výbor (IOC) odsúhlasil rezolúciu
proti dopingu
1963 Rada Európy schválila jasnú defi níciu dopingu
1966 Antidopingové testy na majstrovstvách sveta vo futbale
1968 Prvé antidopingové testy na Zimných olympijských hrách
v Grenoble
1979 Rada Európy prijala odporúčania na opatrenia v boji proti
dopingu v športe
1989 Rada Európy prijala Dohovor proti dopingu
1993 Prijatie slovenskej Charty proti dopingu a pristúpenie
Slovenskej republiky k Dohovoru proti dopingu Rady Európy
2004 Zavedenie Svetového antidopingového kódexu WADA
a nadobudnutie jeho platnosti v celom športovom hnutí

Kto z koho?
Na popud pozorovateľov zo svetovej antidopingovej agentúry (vznikla v roku 1999) zriadili na Tour de France tzv. sprievodcov. Snažia sa dozerať na pretekárov na každom kroku, kým sa po dojazde do cieľa nepodrobia antidopingovému testu. Každý pretekár má zavedený biologický pas s dlhodobými údajmi, ktoré prezradia akúkoľvek anomáliu voči aktuálne nameraným hodnotám. Prepracovanejšie kontroly však vždy boli len reakciou na dokonalejšie podvody, ktoré im predchádzali.

Potom sa jedného dňa na internete objavil spot, v ktorom bývalý skvelý cyklista David Cassani ukazoval, aké jednoduché je do rámu bicykla zabudovať motorček a z podvodu obvinil jedného z najlepších svetových cyklistov súčasnosti – Švajčiara Fabiana Cancellaru. Aj keď to Cancellara okamžite označil za nezmysel, pred Tour de France tak zosilnel tlak na nové kontrolné opatrenia. Bicykle s motorom vo vnútri rámu a spúšťacím tlačidlom na riadidlách sú bežne v predaji. Otázkou je, či ich využíva aj profi pelotón. Podozrenia viedli k tomu, že popri pravidelných a čoraz dôkladnejších antidopingových kontrolách cyklistov sa na Tour de France objavilo aj skenovanie bicyklov.

NEWPAGE

Dopingové „éry“ na Tour de France

„...ako inak by sme zvládli takéto náročné preteky?“
(Jean-Luc Van Den Broucke, 1978)

1903 – 1940: Alkohol, éter, kokaín Nezvyšovali výkonnosť, ale dokázali tlmiť bolesť. Nešlo o nič výnimočné, keď jazdci na bicykloch „fetovali“ napustené vreckovky alebo fľaštičky s éterom. Týmito látkami, ktoré pomáhali prežiť utrpenie z kopcov, si cyklisti pomáhali až do 60. rokov. V roku 1930 distribuoval organizátor Tour de France Henri Desgrange prvú „knihu pravidiel“ najslávnejších cyklistických pretekov. Okrem iného sa v nej píše, že by si cyklisti nemali zaobstarávať žiadne drogy.

1950 – 1960: Amfetamín Počas 2. svetovej vojny slúžil vojakom na potláčanie únavy, dodnes sa používa ako „rekreačná“ droga s názvom Speed. Jeho derivátom je aj u nás dobre známy pervitín. Spôsobil kolaps viacerých cyklistov a smrť Brita Toma Simpsona v priamom prenose (Tour de France 1967). V reakcii na časté prípady predávkovania vznikli na Tour 1966 prvé antidopingové testy. Práca kontrolórov však bola vo svojich počiatkoch veľmi laxná.

1970: Steroidy (kortison) V roku 1978 pristihli na Tour Belgičana Jeana-Luca van den Broucka. „Keby som nebral steroidy, musel by som súťaž vzdať. Pred Pyrenejami som si dal prvú injekciu, potom druhú. Na Tour ich užíva každý, ako inak by sme zvládli takéto náročné preteky?“ V rovnakom roku pristihli dvoch jazdcov s dômyselným systémom trubičiek pod dresom, ktorý im umožňoval odovzdať cudzí moč ukrytý v podpazuší.

1990: EPO S jeho príchodom už doping neznamenal len prítomnosť cudzej substancie v tele, ale aj neobvyklé hodnoty prirodzených látok. Dlhoročné podozrenie na užívanie hormónu v cyklistike potvrdil až v máji 2007 svojím priznaním dánsky víťaz Tour 1996 Bjärne Riis. Po afére stajne Festina, u ktorej odhalili doslova zásoby EPA, testosterónu a narkotík, vznikla v roku 1999 Svetová antidopingová agentúra (WADA).

2010: Motobicykel? Novým fenoménom je mechanický doping. Aj keď bicykle s namontovaným motorom vo vnútri rámu sú bežné, otázkou je, či ich využíva aj profi pelotón. Okrem antidopingových kontrol cyklistov sa tak na Tour de France objavilo aj skenovanie súťažných bicyklov.

„Vyhrať Tour sa bez dopingu nedá!“
(Bernhard Kohl, 2008)

Bývalý rakúsky cyklista Bernhard Kohl tvrdí, že víťazstvo na Tour de France sa bez dopingu nedá dosiahnuť. Počas minuloročného sympózia Americkej antidopingovej agentúry (USADA) 28-ročný viedenský rodák vyhlásil, že ľudia z tohto odvetvia dobre vedia, že bez zakázaných látok je triumf na Tour nemožný: „Tritisíc kilometrov za tri týždne a akoby ste štyrikrát vyšliapali na Mount Everest – inak to nejde.“ Bernhard Kohl skončil na Tour de France 2008 na 3. priečke, pričom vyhral prestížnu súťaž vrchárov. Nasledoval však dopingový škandál. Po pozitívnom náleze priznal použitie preparátu CERA – tretej generácie erytropoietínu (EPO) – a predčasne ukončil kariéru.

EPO
Skratka erytropoézy – tvorby červených krviniek v ľudskom tele. Červená krvinka, erytrocyt, je špecifická bunka ľudského tela, pretože nemá jadro. Erytrocyty sa tak nemnožia delením, ale organizmus si ich tvorbu aktivuje iným, prevažne hormonálnym spôsobom. Erytrocyty rastú v červenej kostnej dreni. Červené krvinky distribuujú atmosférický kyslík z pľúcnych alveol ku každej bunke ľudského organizmu, čím zabezpečujú jeho výkon.

Druhý spôsob tvorenia erytrocytov v organizme je založený na hormonálnom mechanizme – ide o ich tvorbu recykláciou starých a už odumretých buniek. Erytrocyt žije v priemere 120 dní, potom sa rozkladá na hemoglobín a bilirubín a uvoľňuje železo, ktoré zabezpečovalo väzbu na molekulárny kyslík a funkčné prepojenie týchto proteínov. Tu nastupuje erytropoéza. Podieľa sa nej hlavne pečeň. Je stimulovaná renálnou väzbou (obličkami) a generuje ju hormón glykoproteínovej povahy – erytropoetín.

Ako to možno zneužiť na doping?
Organizmus produkuje erytropoetín v stave hypoxie (zníženého tlaku) a zvýšenej telesnej námahy. Čím vyššia nadmorská výška alebo fyzická záťaž organizmu, tým viac sa tvoria červené krvinky. Ak sa záťaž ďalej zvyšuje, pričom sa neustále produkuje viac červených krviniek, spustí mozog obranné mechanizmy. Vo svaloch sa tvorí kyselina mliečna a telesné obranné procesy produkujú rôzne formy laktátov. Človek to bežne pociťuje ako únavu a bolesť. Pre športovca sú únava a bolesť faktormi, ktoré ich vzďaľujú od vidiny slávy a obdivu na stupňoch víťazov.

Metódu EPO doviedli do takmer dokonalosti „špecialisti“ odoberajúci športovcom množstvá krvi, ktoré im vrátia do tela obohatené sofistikovanými hormonálnymi mechanizmami schopnými spustiť produkciu EPO v naplánovanom čase. Mixujú organické polievky zo syntetických hormónov a zrejme sú vždy o krok pred neustále sa zdokonaľujúcimi kontrolnými mechanizmami. Zo športovcov tak vyrábajú stroje zbavené prirodzenej bolesti, ktoré zabezpečujú trvalý a vysoký zdroj príjmov. Zabezpečené kontá vo švajčiarskych bankách rastú a športoví invalidi predčasne odchádzajú do dôchodku, zomierajú na hypertrofickú dilatačnú kardiomyopatiu alebo iné, ešte strašnejšie diagnózy vrcholového športu. Svet založený na uctievaní úspechu nezaujímajú.

Ivan Barso a jeho tímový kolega talian Giovanni Lombardi počas tréningu na Tour de France 2006. Basso sa k dopingu počas vyšetrovania priznal, na Tour de France už nenastúpil.

NEWPAGE

Škandály v histórii Tour de France

1904: Maurice Garin
Víťaz premiérového ročníka z roku 1903 prišiel do Paríža opäť na prvom mieste, neskôr ho však spolu s ďalšími ôsmimi jazdcami diskvalifi kovali za to, že sa časť etapy zviezli v sprievodnom aute. Víťazom sa stal pôvodne piaty Henri Cornet. Garin nesmel dva roky pretekať.

1907: Stajňa Alcyon
Popredný tím zo začiatkov Tour bol prvým, ktorý celý odstúpil z pretekov. Manažér Edmont Gentil tak protestoval proti príliš nízkemu trestu za nepovolenú výmenu bicykla Émile Georgeta z konkurenčnej stajne.

1911: Paul Duboc Skončil druhý, aj keď ho údajne otrávili. Na vrchole Aubisque hodinu zvracal, než sa dotrápil do cieľa. Dôkazy smerovali k manažérovi jeho najväčšieho rivala.

1920: Henri Pélissier
Diktátorský riaditeľ pretekov Henri Desgrange udelil dvojminútovú penalizáciu favoritovi Pélissierovi za to, že na trati odhodil prasknutú galusku. Podľa pravidiel mal dôjsť do cieľa so všetkým, čo mal na štarte. Pélissier následne odstúpil, niektorí jazdci hrozili štrajkom. Desgrange reagoval: „Máte od nás posteľ, jedlo a plat. Chceme od vás jediné – aby ste za to platili fyzickou prácou.“

1923: Henri Pélissier
Hlavného favorita pretekov videli, ako priamo na bicykli užíva kokaín. Nikdy ho však neusvedčili.

1967: Tom Simpson
Zomrel tesne pod vrcholom Mt. Ventoux. Pitva preukázala, že sa predávkoval amfetamínom. Dehydratácia, úpal a celkové vyčerpanie organizmu viedli k zlyhaniu srdca. Po tomto prípade zaviedli na Tour rozsiahly systém dopingových testov.

1977: Bernard Thevenet
Víťaz Tour z rokov 1975 a 1977 priznal užívanie dopingu – kortizónu. Neskôr uviedol, že mu doping zničil zdravie.

1978: Gilbert Glaus a Jean-Luc van den Broucke
Obaja priznali používanie steroidov na Tour.

1978: Michel Pollentier
Získal žlté tričko v etape na Alpe d’Huez, vzápätí ho však vylúčili z pretekov a potrestali pokutou 5 000 švajčiarskych frankov. Pri dopingovej kontrole objavili cudzí moč v nádobke, ktorú chcel pri kontrole nepozorovane podstrčiť komisárom.

1980: Joop Zoetemelk
V roku 1977 mal pozitívny test na pemolín, v roku 1979 na steroidy a v roku 1983 na nandrolón.

1994: Miguel Indurain
Mal pozitívny test na salbutamol. Ten však v tom čase ešte nebol na zozname zakázaných látok.

1998: Stajňa Festina
Lekára Willyho Voeta zatkli v aute preplnenom erytropoetínom (EPO), rastovými hormónmi, testosterónom či amfetamínmi. Stajňu Festina vylúčili z pretekov. Riaditeľ tímu Bruno Roussel a Voet neunikli mastnej pokute a trestnému stíhaniu. Richard Virenque, líder Festiny, napísal knihu, v ktorej dokazoval, že bol čistý. Rovnako ako veľa ďalších však neskôr priznal: „Dopoval som.“

1998: Stajňa TVM
Willyho Voeta usvedčili z držania krvného dopingu EPO. Francúzska polícia potom urobila razie v hotelových izbách jazdcov. Stajni TVM objavila prostriedky používané na dopovanie. Niektorí jazdci Tour opustili, iní proti policajným zákrokom protestovali prerušením etáp. Do cieľa poslednej etapy prišlo len 96 jazdcov.

1999: Marco Pantani
Aj keď sa to neudialo na Tour de France, ale na Giro d´Italia, súvisí to aj s Tour. Vedúceho pretekára na Gire Taliana Marca Pantaniho, víťaza Tour de France i Giro d´Italia z predchádzajúceho roku 1998, vylúčili z pretekov na základe pozitívneho krvného testu.

2002: Raimondas Rumšas
Jeho manželku zadržali, pretože v jej aute objavili EPO a anabolické steroidy. Jej manžela, ktorý na Tour skončil tretí, nijako nepotrestali.

2004: Philippe Gaumont
Vyšetrovateľom povedal, že v jeho tíme sa dopovalo. Stajňový kolega David Millar sa priznal k užívaniu krvného dopingu EPO po tom, čo v jeho dome objavili prázdne ampulky od tohto dopingu.

2005: Lance Armstrong
Sedemnásobný šampión Tour vyhrával bez väčších kontroverzií, v roku 2005 však prišiel francúzsky denník L’Equipe s obvinením, že Armstrong v roku 1999 užíval EPO. Údajne sa našlo v jeho vzorkách po vykonaní nových testov zdokonalenou metódou. V októbri 2005 začala cyklistická únia UCI vyšetrovanie, ktoré však Američana neusvedčilo.

Početní súperi Armstronga však už niekoľko rokov vytrvalo tvrdia, že počas svojej kariéry viackrát užíval nedovolené prostriedky. V Spojených štátoch Armstronga v tejto súvislosti vyšetrujú. Seriózne dôkazy svedčiace proti nemu však zatiaľ chýbajú.

NEWPAGE

2006: Operácia Puerto
Akcia španielskej polície odhalila medzi zákazníkmi „dopingového“ lekára Fuentesa viacero cyklistov. Preto tesne pred štartom Tour vyškrtli zo štartovacej listiny niekoľko stajní, vrátane tímov favoritov Nemca Jana Ullricha a Taliana Ivana Bassa. Operácia okrem iného zahŕňala razie v Madride a Zaragoze, pri ktorých polícia zadržala anabolické steroidy, zariadenia na krvné transfúzie či viac ako 200 krvných vakov s kódovými menami cyklistov. Ullrich doping zapieral, stajňa T-Mobile ho vyhodila. Basso doping priznal v máji 2007 pred komisiou Talianskeho olympijského výboru. Po dvojročnom dištanci sa vrátil do súťažného kolotoča.

2006: Floyd Landis V jednej etape kolaboval, v ďalšej povstal z popola a vyhral Tour. Kontrola však odhalila v jeho vzorkách zo 16. etapy nadmerné množstvo testosterónu a Landisa diskvalifi kovali. Američan v nasledujúcich rokoch utratil za súdy vyše dva milióny dolárov. Potom svoju vojnu o navrátenie žltého dresu z Tour de France 2006 vzdal, keď priznal: „Naozaj som dopoval.“ Následne Landis obvinil súčasného prezidenta Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) Pata McQuaida, ako aj jeho predchodcu Heina Verbruggena z tichého tolerovania nedovolených prostriedkov v cyklistike a iných nelegálnych činností. UCI reagovala podaním žaloby na Landisa za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena.

2007: Bjärne Riis
Na jar 2007 sa ako šéf stajne CSC priznal a súčasne ospravedlnil, že pri triumfe na Tour v roku 1996 bral zakázané EPO. Ako povedal, bola to bežná súčasť jeho pretekárskeho života. Organizátori Tour vyškrtli Dána z listiny víťazov a dali mu najavo, že je v konvoji pretekov nežiaducou osobou. Riis sa však z pôsobenia na Tour nestiahol.

2007: Alexander Vinokurov, Michael Rasmussen, Erik Zabel
Najväčšie hviezdy zhasli. Kazacha Alexandra Vinokurova vyhodili po pozitívnom teste na krvný doping. Ročný dištanc neskôr športový arbitrážny súd predĺžil na dva roky. Nemec Erik Zabel, ktorý v roku 1996 vyhral na Tour súťaž špurtérov, ofi ciálne priznal užívanie EPO. V žltom tričku jazdiaceho Dána Michaela Rasmussena vylúčila po nátlaku jeho stajňa Rabobank. Za to, že opakovane lživo udával miesta tréningov, čím sa vyhýbal dopingovým kontrolám. Vinokurov a Rasmussen sa po následných trestoch už vrátili do profesionálneho pelotónu.

2008: Karta sa obracia?
Taliana Riccarda Ricca a Španiela Manuela Beltrána vylúčili z Tour de France po odhalení požitia EPO novej generácie, tzv. CERA (pokročilá aktivácia receptorov na tvorbu červených krviniek). Saunier Duval (Vaillant Group) oznámil koniec sponzorstva cyklistických tímov. Pri dopingových re-testoch náledne odhalili Rakúšana Bernarda Kohla (celkovo tretí v poradí, víťaz vrchárskej súťaže), Taliana Leonarda Piepoliho a Nemca Stefana Schumachera – všetci za užitie CERA.

2010: Alberto Contador
Víťaza Tour de France, Španiela Alberta Contadora, dočasne suspendovali po pozitívnom teste vzorky na klenbuterol, odobratej práve na Tour de France. Španielska cyklistická federácia (RFEC) vo februári 2011 obnovila trojnásobnému víťazovi Tour súťažnú činnosť, hoci mu pôvodne pre pozitívny nález na klenbuterol navrhovala ročný dištanc. Contador sa voči obvineniam z dopingu háji na Športovom arbitrážnom súde (CAS) so sídlom v Lausanne. Má rozhodnúť o odvolaní Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) a Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) proti zbaveniu viny z užívania klenbuterolu. Výsledok najzávažnejšej minuloročnej dopingovej kauzy má svet spoznať do začiatku tohtoročnej Tour de France. CAS sľubuje, že o odvolaniach UCI a WADA rozhodne do 2. júla. Medzitým sa Alberto Contador začiatkom mája postavil na štart 94. ročníka etapových cyklistických pretekov Giro d´Italia.

Program Tour de France 2011

Sobota 2. júla – 1. etapa: Passage du Gois – Mont des Alouettes (191 km)
Nedeľa 3. júla – 2. etapa: Les Essarts – Les Essarts (časovka družstiev, 23 km)
Pondelok 4. júla – 3. etapa: Olonne-sur-Mer – Redon (198 km)
Utorok 5. júla – 4. etapa: Lorient – Mur-de-Bretagne (172 km)
Streda 6. júla – 5. etapa: Carhaix – Cap Fréhel (158 km)
Štvrtok 7. júla – 6. etapa: Dinan – Lisieux (226 km)
Piatok 8. júla – 7. etapa: Le Mans – Châteauroux (215 km)
Sobota 9. júla – 8. etapa: Aigurande – Super Besse Sancy (190 km)
Nedeľa 10. júla – 9. etapa: Issoire – St. Flour (208 km)
Pondelok 11. júla – voľný deň v Le Lioran/Cantal
Utorok 12. júla – 10. etapa: Aurillac – Carmaux (161 km)
Streda 13. júla – 11. etapa: Blaye-les-Mines – Lavaur (168 km)

Štvrtok 14. júla – 12. etapa: Cugnaux – Luz Ardiden (209 km)
Piatok 15. júla – 13. etapa: Pau – Lurdy (156 km)
Sobota 16. júla – 14. etapa: Saint-Gaudens – Plateau de Beille (168 km)
Nedeľa 17. júla – 15. etapa: Limous – Montpellier (187 km)
Pondelok 18. júla – voľný deň
Utorok 19. júla – 16. etapa: Saint-Paul-Trois-Châteaux – Gap (163 km)
Streda 20. júla – 17. etapa: Gap – Pinerolo (179 km)
Štvrtok 21. júla – 18. etapa: Pinerolo – Galibier/Serre-Chevalier (189 km)
Piatok 22. júla – 19. etapa: Modane – Alpe d’Huez (109 km)
Sobota 23. júla – 20. etapa: Grenoble – Grenoble (časovka na 41 km)
Nedeľa 24. júla – 21. etapa: Créteil – Paríž /Champs-Elysées/ (160 km)

Le Tour 2011
Tohtoročná Tour de France bude vyhovovať najmä vrchárom. V programe je iba 64 km časoviek, z toho 23 km bude tvoriť tímová jazda proti chronometru. Navyše, na cestách z regiónu Vendée do Paríža sa nebudú udeľovať žiadne bonusy za etapové umiestnenia či rýchlostné prémie, čo opäť bude vyhovovať vrchárom. Chlieb sa tak bude lámať v Alpách. Záverečný tretí týždeň pretekov bude veľmi náročný, cyklistov počas neho čakajú aj previerky na Galibieri a obávanom L’Alpe d’Huez. Cieľ na Galibieri bude v nadmorskej výške 2 645 m, čo je najvyššie v celej 108-ročnej histórii Tour. Pelotón absolvuje počas 21 etáp 3 471 km cez 34 francúzskych departmentov s krátkou návštevou Talianska.

 

Autor: Peter Javorník
Foto: Shutterstock, ISIFA, archív