Či už túžite po netradičnej dovolenke, alebo chcete ukojiť svojho športového ducha, jachting je tou správnou cestou. A buď tomu úplne prepadnete, alebo sa o to už nikdy nebudete zaujímať. Iná možnosť neexistuje.

Kráľovský šport

Jachting je šport, výborný relax, dokonca životný štýl tisícok ľudí po celom svete. Veď kto by odolal možnosti byť každý alebo každý druhý deň na inom mieste? V jeden okamih byť osamotený a o chvíľu už byť v civilizácii. Pocit slobody, ktorý človek dostane na šírom mori, sa nedá zažiť nikde inde, len na palube oplachtenej lode plávajúcej bez jasného cieľa. Lákavá je aj spontánnosť. Ak nemáte v pláne doraziť v určitý čas na určité miesto, stáva sa plachtenie pri dobrých poveternostných podmienkach spontánnou hrou. Čo môže byť dobrodružnejšie ako nechať vietor, aby vám určil kurz? Výhod spojených s jachtingom je ale oveľa viac. Lákavé je užívanie prírodných krás a čistého mora. Z jachty si môžete prezrieť ostrovy z každej strany.

Na lodi sa môžete priblížiť k miestam, kam by ste sa inak nijako nedostali. Jachting je však aj o zodpovednosti, o skúsenostiach... Z námornej minulosti sa dozvedáme, že za zrod jachtingu môžeme ďakovať mužskej súťaživosti. Po tom, čo v Anglicku v občianskej vojne zvíťazil Oliver Cromwell, emigrovali Stuartovci do Holandska, kde sa Karol a Jakub, synovia popraveného kráľa Karola I., s jachtami zoznámili. Práve Holanďania boli prví, kto začal v 17. storočí používať oplachtené lode na rekreačné plavby. Anglický kronikár John Evelny, ktorý v roku 1641 cestoval po Holandsku, uvádza, že pozoroval „početné rodiny žijúce na vlastných lodiach a v plávajúcich domoch rozdelených na kajuty“.

Po Cromwellovej smrti sa Stuartovec starší v máji 1660 vrátil späť do Anglicka, kde bol titulovaný na kráľa Karola II. Pri tejto príležitosti mu holandská Východoindická spoločnosť venovala stotonovú jachtu Mary. A keďže bol Karol II. trénovaný športovec a jeho mladší brat Jakub s ním nikdy neprestal súťažiť, dali si obaja bratia postaviť dvojicu jácht určených na jachtárske preteky. Karolovu Catherinu, pomenovanú po jeho snúbenici, postavil slávny lodiarsky majster Christopher Pett a Jakubovu Annu jeho brat Peter Pett. K historicky prvej, formálne organizovanej regate došlo 1. októbra 1661. Trasa videla z Greenwichu do Gravasendu a späť, kde na víťaza čakalo 100 libier.

Regaty sa zúčastnili 30 ŠPORT aj ďalšie doprovodné jachty. Lode viedli profesionálne posádky, zatiaľ čo kráľ, jeho brat a ďalší šľachtici hrali na palube karty. Jakubova Anna dosiahla otočný bod v Gravesende ako prvá, no na spiatočnom úseku sa ku kormidlu Catheriny postavil kráľ osobne, nechal plachty roztiahnuť na „motýľa“ a cieľovú líniu v Greenwichi dosiahol ako prvý. Karol II. počas svojho panovania vlastnil a kormidloval viac ako 30 jácht a dokonca si nechal postaviť aj dvojsťažňovú jachtu.

Jeho nadšenie pre jachting ovplyvnilo celú britskú šľachtu, ktorá sa tak na palubách svojich luxusných lodí zoznamovala s morskou chorobou. Prvý jachtársky klub bol založený až v roku 1720, na prekvapenie v južnom Írsku pod názvom Water Club of Cork. Prvý anglický Cumberland Fleet otvoril svoje brány milovníkom jachtingu v roku 1775. V kontinentálnej Európe držia prvenstvo Švédi a v roku 1844 sa toto nadšenie prenieslo aj za oceán, keď v Amerike založili New York Yacht Club. Od druhej polovice 19. storočia sa začali stavať špeciálne pretekárske lode a od roku 1900 patrí jachting medzi olympijské športy. V roku 1907 bola založená medzinárodná jachtárska organizácia International Sailing Federation.

Šport, ale aj zábava

K jachtingu sa dá pristupovať dvomi spôsobmi. Pre niekoho je jachting šport zaradený na olympijský zoznam, umožňujúci dosahovať individuálne úspechy a ukojiť tak vlastnú súťaživosť. Títo ľudia pokladajú jachtu za nástroj a nemajú k nej žiadny citový vzťah. Pre druhú skupinu je jachting spôsobom spoznávania sveta. Títo ľudia vnímajú romantiku plachiet, tisíce rokov plavby, ktoré sú ukryté aj v tej najmodernejšej regate.

Pre nich sa plachetnica stáva členom rodiny a jachting životným štýlom. Obe skupiny však musia dodržiavať rovnaké pravidlá. Zároveň platí, že tak ako športový, aj rekreačný jachting sú náročné po fyzickej a psychickej stránke. Nechýba tu adrenalín a vyžaduje si absolútnu spoluprácu posádky, pretože ak urobí chybu jeden, doplatia na to väčšinou všetci. More a vietor nerobí žiadne rozdiely medzi pretekármi a medzi tými, ktorí si prišli na jachtu oddýchnuť.

Každá plavba, či už na pretekoch, alebo po pobreží Jadranského mora je vzrušujúca a iná. Keď fúka do plachiet, radosť nepozná hraníc, keď je však bezvetrie, začínate byť zúfalí. Jachting tiež nie je len o „svaloch“. Vyžadujú sa pri ňom obrovské skúsenosti a vedomosti. Ste vystavení napospas prírode, len so svojimi schopnosťami.

Skipper na palube

Ak túžite aj vy vyskúšať jachting, okrem lode potrebujete kapitánske oprávnenie. Skipperom, čiže kapitánom lode, sa môže stať prakticky každý. Stačí si urobiť kapitánsky preukaz. To sa dá zrealizovať cez niektorú zo spoločností, ktoré sú na to oprávnené a kurz stojí približne 500 eur. Podmienkou získania kapitánskej licencie sú skúšky. Tie majú praktickú a teoretickú časť. Pri ich skladaní by ste mali ovládať jachtárske pravidlá, meteorológiu, prácu s vysielačkou a, samozrejme, niekoľko ďalších poznatkov potrebných na bezpečnú plavbu.

Praktická časť dnes trvá asi týždeň a robíte ju priamo v „teréne“, čiže na vode. Táto časť sa končí sólovou záverečnou jazdou. Kurz ma niekoľko stupňov, ktoré sa robia postupne. Stupeň C oprávňuje viesť rekreačné plavidlo na mori s obmedzením do vzdialenosti najviac 12 námorných míľ od pobrežia a vyplávať na more, ak sila vetra nepresiahne 4 stupne Beaufortovej stupnice. Stupeň B oprávňuje držiteľa viesť rekreačné plavidlo na mori s obmedzením do vzdialenosti najviac 200 námorných míľ od pobrežia.

Držitelia stupňa A sú oprávnení viesť rekreačné plavidlo na mori bez obmedzenia. Preukaz kapitána môžete získať aj na Slovensku, bude mať medzinárodnú platnosť. Zabúdať netreba na to, že aj na riadenie malej plachetnice, s ktorou budete jazdiť len na slovenských priehradách, potrebujete oprávnenie. Ak vaše ambície nesiahajú na športový jachting a túžite „iba“ po rekreačnom plachtení, vôbec sa nemusíte viazať na žiadny jachtársky klub. Stačí, ak si kúpite staršiu plachetnicu.

Existujú však aj požičovne malých plachetníc, ktoré dnes nájdete tak v prímorských komplexoch, ako aj v niektorých väčších kempoch. Ak potrebujete pohodlie, vyskúšajte jachting na kajutových plachetniciach. Na nich si môžete s priateľmi užiť naozaj veľa pohodlia a zábavy. Ale ešte pred tým, ako sa rozhodnete investovať do vlastnej lode, zvážte, koľkokrát za rok sa dostanete na vodu. Vlastná plachetnica totiž neznamená len počiatočnú investíciu, ale aj výdavky na pravidelnú údržbu, a to aj vtedy, keď vaša plachetnica kotví v prístave.

Najslávnejšie jachtárske preteky

Volvo Ocean Race

Najväčšie a najslávnejšie etapové preteky posádok okolo sveta sa jazdia od roku 1972, pričom do roku 2001 ich fanúšikovia jachtingu poznali pod menom Round the World Race. Účastníci sa pri plavbe stretávajú v jednotlivých etapách, ktoré sú dlhé tisícky míľ. Okrem toho ich čaká aj súboj v krátkych prístavných úsekoch. Zaujímavé na tomto boji je, že víťaz nedostáva žiadnu finančnú odmenu. Aj preto sa o týchto pretekoch hovorí, že pre jachtárov znamenajú odmenu samu o sebe.

Trasa: Vedie okolo sveta cez Kapské mesto v JAR, Singapur, Rio de Janeiro, Boston, Galway v Írsku a Štokholm.

Vendée Globe Challenge

Tento pomyselný jachtársky Everest sa išiel po prvýkrát v roku 1989 a lode štartovali zo západného pobrežia Francúzska z mestečka Vendée. Zaradením je to nonstop súboj osamelých moreplavcov okolo sveta na lodiach triedy Open 60. Špecialitou pretekov je, že súťažiaci musia prekonávať plavbu v búrke, silnom vetre aj vo vlnách. Rekordmanom pretekov je Michel Desjoyeaux, ktorý prešiel okolo zeme za 84 dní a 3 hodiny.

Trasa: Preteky majú tri odporučené trasy, z ktorých si môžu účastníci vybrať. Z francúzskeho Vendée cez Severný pól, cez Panamu a Suezský prieplav alebo cez Atlantik, Mys dobrej nádeje a Mys Horn.

Atlantic Rallye for Cruisers

Populárne preteky sa konajú každoročne začiatkom decembra. Tento závod je obľúbený hlavne preto, že sa tu môžu prihlásiť akékoľvek plachetnice bez rozdielu konštrukcie a veľkosti. Nezáleží dokonca ani na skúsenostiach posádky, a tak si preteky môžu vyskúšať aj amatéri.

Trasa: Vedie z L as Palmas na Kanárskych ostrovoch do zátoky Rodney na Svätej Lucii v Karibiku.

Rolex Sydney Hobart Race

Až z austrálskeho Sydney do prístavu v Tasmánii musia preplávať plachetnice pretekov Rolex Sydney Hobart Race. Na tento 630 míľ dlhý závod sa ročne schádzajú lode z celého sveta. Vzhľadom ku komplikovaným prírodným podmienkam patrí tento závod medzi najnebezpečnejšie. Veľmi tragický bol rok 1998, kedy na ňom v búrke prišlo o život až 6 námorníkov.

Trasa: Vedie z austrálskeho mesta Sydney do prístavu Hobart v T asmánii.

Prenájom plachetnice

Charterové spoločnosti, ktoré prenajímajú plachetnice, sú po celom svete a ponúkajú dve možnosti požičania lode. Týždeň na lodi s „prenajatým“ kapitánom stojí od 50 € na osobu a deň. Závisí to od veľkosti lode a sezóny. Uprostred leta je to výrazne drahšie. V lete sú drahšie aj poplatky za kotvenie v prístavoch, pričom každá jachtárska marina si určuje ceny aj podľa vybavenia a atraktívnosti lokality.

Cena okrem prenájmu plavidla zahŕňa aj pohonné látky, prístavné a rôzne miestne správne poplatky, čistenie lode, honorár kapitána, pohybovú taxu. Ak má skupinka vlastného kapitána, prenájom lode stojí na týždeň od 350 do 5 200 € podľa typu, veľkosti plachetnice a sezóny. Posádka si musí navyše kúpiť naftu do pomocného motora, vodu a uhradiť prístavné poplatky.

Väčšinou už pri objednaní lode sa platí záloha od 30 do 50 percent. Často je možné získať nejakú zľavu, najmä pri prenájme na dlhší čas alebo na celú sezónu, ktorá je na mori celoročná v závislosti od počasia. Záujemca o dobrú loď v Chorvátsku si ju musí rezervovať aj rok dopredu. Na menších plachetniciach sa možno preháňať aj na slovenských jazerách: v Senci, na O ravskej priehrade, Liptovskej Mare, Kráľovej, Šírave či na Domaši.

Jachtové menu

Ktorá je ta pravá? Odpoveď na túto otázku vôbec nie je jednoduchá. Záleží od toho, čo by ste na lodi radi robili. Vo všeobecnosti ale platí, že dobrodruhovia si vyberú klasickú jachtu s jedným alebo viacerými sťažňami. Stačí sa na ňu zadívať, keď svojím elegantným štíhlym trupom rozráža vlny a hneď pochopíte, že patrí k najelegantnejším z jácht. Moderné plachetnice sú jedinečné svojou jednoduchosťou a pocitom dobrodružstva, ktoré dávajú posádke.

Adrenalín na jej palube zažijete ihneď, keď sa do jej plachiet oprie vietor a loď vyrazí na otvorené more. Moderné plachetnice sú pohodlné, pevné a hoci nedosahujú také rýchlosti ako motorové jachty, pod plnými plachtami sa pohybujú skutočne svižne. Väčšinou sú vybavené salónikom a lodnou kuchyňou, kajutami s kúpeľňami, a preto sú stvorené na dlhé preplavby či plavby medzi ostrovmi. Pre začiatočníkov je však veľmi vhodný katamarán.

A to nielen preto, že vďaka dvojitému trupu ponúka väčšiu stabilitu, ale aj preto, že katamarány sú stelesnením krás jachtingu v ich najčistejšej podobe. Na palube katamaránu sa budete cítiť isto a bezpečne, jeho dva štíhle trupy sú stabilné a bez námahy pretínajú aj rozbúrené vlny. Dokonca aj ten, kto je milovníkom klasických plachetníc, musí po vstupe na palubu katamaránu uznať jeho výhody. Navyše, v porovnaní s klasickým plachetnicami sa katamarány ovládajú oveľa jednoduchšie.

Najznámejším, a u sezónnych jachtárov aj najobľúbenejším plavidlom, je Gullet. Ide o tradičnú motorovú jachtu stredozemného typu, ktorá má rozsiahlu palubu a veľkú kormu, ideálnu práve pre početnejšiu posádku a väčšinou dva sťažne. Tieto veľké drevené plachetnice sú kópiou starých tureckých obchodných lodí a na ich palubu sa väčšinou zmestí 20 členov posádky.

Gullety majú pohodlné kajuty, vybavené aj kúpeľňami. Skúsení jachtári o nich hovoria ako o ideálnych plavidlách na klasické staromódne a romantické plavby. Ak ale preferujete rýchlosť a nespútanosť, určite sa vám bude páčiť na tradične veľkej motorovej jachte. Takéto jachty majú navyše menší ponor ako sťažňové plachetnice, a preto sa s nimi dostanete aj do plytších vôd. Ponúkajú aj viac priestoru či pohodlia. Každopádne, najdôležitejšou prednosťou týchto lodí je ich rýchlosť a potešenie z nej.

Najlepšie miesta na jachting

Neoficiálnym kráľom jachtingu sa stalo Monako, ale veľa jachtárov sa zhoduje, že tie najzaujímavejšie zážitky si nosia z jachtárčenia po Stredozemnom mori. Favoritom je určite chorvátske pobrežie a hlavne Dubrovník, okolo ktorého sa nachádza množstvo ostrovov s vlastnými marinami, čiže jachtárskymi prístavmi. Plavba sa dá potom ešte „pretiahnuť“ od Francúzskej riviéry až ku gréckym ostrovom. Mladí jachtári zase preferujú miesta ako Ibiza, kde sa dá zakotviť a užiť si zábavu aj na súši. V zimnej sezóne je ideálnym riešením plavba za teplom.

V Karibiku patrí k vyhľadávaným námorným cestám plavba okolo Martiniku, ktorý je spolu s Vieques a Culebra skutočnou jachtárskou perlou, rovnako ako okolie Guadeloupe asi 200 míľ severne od Martinique. Je to ideálna jachtárska oblasť so stabilnými východnými pasátmi, pokojnými lagúnami a zátokami. Navyše, slávny Jacques Cousteau kedysi popísal pobrežné vody Gaudaloupe ako jedno z 10 najlepších svetových miest na potápanie. Ak si ale trúfate, určite nezabudnite na Galapágy, ktoré si obľúbil už Darwin pre unikátnu faunu. A jachtári predsa nie sú len tuctoví cestovatelia, ale dobrodruhovia, ktorí hľadajú zákutia, kde krása prírody dominuje nad konzumom.

Jachtársky slovník:

balast – zaťaženie plavidla pridávané na dosiahnutie stability
clipper – veľmi rýchla trojsťažňová alebo viacsťažňová plachetnica s veľkým množstvom plachiet, štíhlym trupom, malým ponorom a ostrým čelom
dingy – dvojmiestny otvorený čln na veslovanie alebo plavbu s plachtami
genua – veľká predná plachta, ktorá prekrýva prednú časť hlavnej plachty
korma – zadná časť lode
kosatka – predná plachta umiestnená pred sťažňom a pripevnená predným lemom na predný steh
kuter – jednosťažňová plachetnica s viacerými prednými plachtami a sťažňom umiestneným presne v strede lode
kýl – plutva alebo plutvy pripevnené na dno lode, zvyčajne sú zaťažené balastom a zvyšujú laterálny odpor zabraňujúci zanášaniu
námorná míľa – 1 852 metrov (6 076,115 stopy)
prova – čelo lode, predná časť lode
regata – preteky v jachtingu
spinaker – veľká trojcípa plachta, ktorá sa nasadzuje pred predný steh

Jachting ako olympijský šport

Jachting ako šport spája jedinečnú kombináciu atletiky, zručností a citu pre využívanie prírodných živlov. A práve preto patrí medzi olympijské športy. A to už od roku 1900, kedy sa po prvýkrát predstavil na L etných olympijských hrách v Paríži. Od tej doby sa povaha pretekov a kvalita pretekárskych lodí významne zmenila a plachtenie sa stalo dostupné po celom svete. Olympijské preteky sú dnes realizované s loďami rovnakých kvalít, podobných hmotností a rozmerov. Preteky sa označujú ako „fleet racing“, lode začínajú na spoločnom štarte, pretekajú na rovnakej trati a všetky naraz.

Lode pretekajú na okruhoch, čo do hry prináša pojmy ako protivietor, zadný vietor a doháňanie. Preteky trvajú 30 až 75 minút v závislosti od druhu pretekov. Body sa prideľujú podľa umiestnenia v cieli v každej jazde. Každé preteky sú zložené z desiatich rozjázd, z ktorých si môže každá loď napočítať jeden bod. Desať lodí sa na konci otvorenej série kvalifikuje do medailového závodu. V tejto časti, na kratšej trati, sa výsledné body, ktoré sú udelené podľa umiestnenia, zdvojnásobia a prirátajú k bodom z otvorených pretekov a tým sa rozhodne o poradí prvých desiatich.

Lode sú na vode rozoznávané podľa národných vlajok na plachte a mien posádky na hlavnej plachte. Jachtárskou veľmocou, ak to meriame počtom získaných zlatých medailí na olympijských hrách, sú Angličania. Ich reprezentanti vylovili z vôd 20 zlatých medailí, 13 strieborných a 10 bronzových.

Športový jachting

Potešenie z rýchlosti je doménou takzvaného športového jachtingu. Pri tomto type jachtingu rozlišujeme niekoľko druhov pretekárskych lodí. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť na väčšie, námorné jachty, kde nájdeme zariadenia na dlhšie plavby, aj menšie plavidlá, určené na „okruhový jachting“. V súčasnosti sa na celom svete využívajú na športový jachting obidva druhy lodí. Námorné, ako už naznačuje ich pomenovanie, sú určené na „veľkú“ vodu. Tie menšie možno vidieť skôr na jazerách či väčších vodných plochách. Preteky kruhového jachtingu sa teda organizujú hlavne na menších vodných hladinách s posádkou, ktorá je zložená z jedného až troch ľudí. Väčšina týchto lodí má jeden sťažeň a využíva od jednej do troch plachiet.

Trojuholníkovú, hlavnú plachtu a viacposádkové lode majú aj menšiu „kosatku“ a „spinnaker“, teda veľkú plachtu využívajúcu zadný vietor. Všetky preteky kruhového jachtingu sa realizujú na lodiach rovnakého charakteru. Ide o takzvaný onedesign systém, čo zabezpečuje najvyššiu možnú mieru podobnosti podmienok pre každého pretekára. Pri okruhovom systéme pretekov sa lode rozdeľujú na otvorené, kajutové a námorné. Otvorené plachetnice, dinghy, sú malé, 2 až 8 metrov dlhé lode, na ktorých sa jazdí na jazerách a v pobrežných vodách. Preteká sa na nich na krátkych tratiach, ktoré sú vytýčené bójami. Tieto malé lode sa delia do tried, ktorých sú na svete stovky.

Najčastejšie tam ale možno nájsť lode triedy Europa, Laser alebo Finn, či dvojposádkové Fireball alebo Pirat. Najprestížnejšie po celom svete sú olympijské triedy: jednoposádkové Europa či Laser a dvojposádkové Star, 470 a 49er. Iné je to už na pretekoch námorného charakteru, kde jachty nemusia splniť toto pravidlo. Skôr sa tu využíva systém handicapov. Námorné preteky sa líšia aj v type trate. Posádky neplávajú okruhy, ale pretekajú point-topoint spôsobom, teda z prístavu do prístavu. Takto sa jazdí aj na väčšine najprestížnejších svetových pretekov, medzi ktoré patrí napríklad Volvo Ocean Race, počas ktorej posádky absolvujú v podstate cestu okolo sveta.

V poslednej dobe sa však na point-topoint pretekoch presadzujú viactrupové lode. A nejde len o katamarány, ale aj o trimarany. Sú rýchle, pohodlné, priestorné a nenakláňajú sa tak ako klasické plachetnice. Veľkou výhodou je aj rýchlosť, ktoré tieto stabilné lode vedia dosiahnuť. Pretekárske špeciály môžu plávať rýchlosťou aj 30 uzlov, čo je takmer 60 kilometrov za hodinu. Skvelou vlastnosťou hlavne katamaránov je obrovský kokpit dovoľujúci pri pretekoch využiť viacčlennú posádku.