História, konštrukcia, vývoj

Už od nepamäti ľudia cestovali a prekonávali vzdialenosti. Pokiaľ narazili na rieku, prebrodili ju, alebo ju preplávali na primitívnych pltiach. Potreba presúvania tovarov a ľudí opakovane tou istou trasou si vyžadovala trvalejšie riešenie v podobe mostov. Už v Rímskej ríši poznali klenbu a vďaka nej sa mohol ako stavebný materiál používať kameň. Až počas vedecko-technickej revolúcie prišli na rad lacnejšie a odolnejšie konštrukcie. Začala sa používať liatina a neskôr oveľa vhodnejšia oceľ, ktorá je spolu so železobetónom momentálne najčastejším stavebným prvkom. Základným delením rozlišujeme mosty na konzolové, visuté, oblúkové a zavesené.

Naj...

Za najdlhší most sa považuje Burapha Withi Expressway – most dlhý 54 kilometrov v thajskom Bangkoku. Nejde však o nijako zvláštnu ani pozoruhodnú konštrukciu – most je vytvorený na viadukte s výškou 42 metrov a jeho šírka nepresahuje 27 metrov. Tento most je však známy menej ako ostatné preto, lebo zo zoznamov najdlhších mostov je spravidla vyškrtnutý. Dôvodom je to, že väčšinou svojej dĺžky neprekleňuje vodnú hladinu, a tým pádom sa nemôže rovnať ostatným mostom, ktoré mu v tejto kategórii uberajú prvenstvo.

 

Most s najväčším rozpätím – japonský Akashi-Kaikyo sa pýší svetovým prvenstvom v dĺžke rozpätia bez podpory: 1 991 metrov. Most má 11 rokov a za túto dobu sa ho architekti nových mostov ani len nepokúšali predčiť. Obdiv znásobuje fakt, že japonské ostrovy ležia na obzvlášť tektonicky nepokojnom povrchu. Kategória najdrahších mostov je prekonávaná stavbou každého nového mosta globálneho významu. Dlhú dobu sa však považoval za najdrahší Rolph Bridge, známy pod názvom San Francisco-Oakland Bridge. Postavený bol v roku 1936, pol roka pred otvorením mosta Golden Gate a len jeho rekonštrukcia si vyžiadala 6,3 miliardy amerických dolárov. Hlavným zdrojom príjmu sú poplatky za použitie mosta, ktoré kvôli tejto rekonštrukcii vzrástli z troch na štyri doláre. Denne po ňom prejde 280-tisíc áut.

V kategórii najširších mostov vedie Sydney  Harbour Bridge, oceľový oblúkový most  dlhý 1 149 metrov. Bol postavený v roku  1932 – staval sa desať rokov – a jeho šírka je  49 metrov. Most zahŕňa všetky druhy osobnej  i hromadnej dopravy vrátane chodcov. Tvorí  jednu z dominánt mesta Sydney a Austrálie  celkovo, dokonca i množstvo pohľadníc poníma  vzťah budovy Opery a práve tohto mosta.

Naj mosty ukončíme azda najsubjektívnejšou kategóriou, a to mostom najkrajším.  Za posledné dni vyšla správa, že Kaplického most v írskom Dubline je hotový – ide o most v Spencer Dock.

Tento štyridsať metrov dlhý most naprojektovalo štúdio Future Systems  pod vedením Jana Kaplického, neskôr na projekte pokračovalo štúdio Amanda Levete Architects. Most svojimi nádhernými fluidnými krivkami nesie automobilovú a električkovú dopravu, nevynímajúc chodcov.

Ďalším mimoriadne pôsobivým a veľmi medializovaným mostom je viadukt cez rieku Tarn pri meste Millau. Snaha dokončiť diaľnicu spájajúcu metropolu Paríž a južnú časť Francúzska donútila vládu už v roku 1989 ku schváleniu projektu mosta. Celé 90-te roky trvala projektová príprava. Samotná stavba trvala tri roky a v roku 2004 bol konečne tento diaľničný most dokončený. Stal sa najvyšším na svete. Jeho autorom je britský architekt Norman Foster. Millau viadukt je zavesený na 7 betónových pilieroch a je dlhý takmer 2,5 kilometra. To, čo most robí unikátnym, je jeho výška, resp výška pilierov. Najvyšší z nich má 343 metrov a prevyšuje aj známu Eiffelovu vežu v Paríži. Piliere majú špecifický tvar a zužujú sa smerom nahor. Základy, na ktorých stoja piliere, sú hrubé až 21 metrov. Cesta sa v najvyššom bode nachádza vo výške 246 metrov. Most má vydržať vietor o sile 250 kilometrov za hodinu, ale už pri sile 110 kilometrov za hodinu je zastavený prejazd kamiónov. Pri zaťažení je priehyb mostovky 26 centimetrov.

Ako chrbáty prehistorických dinosaurov v rieke, tak vyzerá plánovaný oblúkový most v Dubaji, ktorý má byť najväčším a najvyšším mostom na svete. Svojou dĺžkou má prekonať vzdialenosť neuveriteľných 1600 metrov, do výšky sa bude týčiť až cez dvesto metrov. Odhady hovoria o prevádzke 2 000 áut za hodinu, preto je dimenzovaný s 12 prúdmi a celkovou šírkou 64 metrov. Nosný oblúk bude vysoký 205 metrov a jeho dĺžka tesne presiahne 667 metrov. Okrem 12 prúdov bude cezeň viesť aj dubajské metro. Celé toto divadlo sa bude odohrávať 15 metrov nad vodnou hladinou a Dubaj vyjde na 816 miliónov dolárov. Jeho dokončenie sa odhaduje až v roku 2012.

 

Autor:	Michal Veselý, Matúš Nedecký
Foto:	Shutterstock, ISIFA, internet