Diners Club Magazine

Prvý Japonec na Mesiaci

Japonskí vesmírni inžinieri sa rozhodli, že japonská noha bude dupať po Mesiaci. Japonsko však nie je na tom vo vesmírnej technike tak dobre, aby si mohlo trúfnuť vyslať skupinu fotografistických turistov. Je však na tom výborne v oblasti robotickej techniky. Preto by prvým Japoncom na Mesiaci mal byť robot. A navyše humanoidný, dvojnohý. Do jeho konštrukcie sa chcú pustiť vedci z firmy Astro- Technology SOHLA, ktorá minulý rok úspešne vyrobila družicu Maido Ičigo. Japonská vesmírna agentúra JAXA sa už pred časom zaoberala podobnou myšlienkou, no odborníci nakoniec dospeli k názoru, že kolesový robot sa bude po mesačnom povrchu potácať trochu menej ako dvojnohý.

Autori novej myšlienky sú však presvedčení, že kráčajúci robotický Japonec sa bude na lune vynímať monumentálnejšie. Problém so stabilitou vraj nebude. Podľa odhadov by stavba mesačného robota mala stáť o niečo viac ako 10 a pol milióna dolárov. Ak sa to naozaj podarí, robot by mohol poskakovať po Mesiaci už v roku 2015. Vtedy totiž JAXA plánuje vyslať na Mesiac prieskumnú sondu. Konštruktéri robota dúfajú, že by sa s ňou mohol zviesť aj ich výtvor. Na pohodlie počas cesty si veľmi nepotrpí. Postačí mu len malý kútik.

Dobrá rada na chudnutie

Chcete si udržať štíhlu líniu? Tak stolujte ako barbari a urobte si doma fast-food. Takto možno interpretovať výsledky zaujímavého výskumu Cornellovej univerzity. Vedci sledovali stravovacie návyky a energetický príjem ľudí. Zistili pritom, že tí, ktorí slušne stolujú, skonzumujú až o 20 percent viac kalórií. Omnoho lepšie je vraj napchať sa priamo v kuchyni. Muži pri takomto stravovaní zjedia až o 29 percent kalórií menej. Je to zrejme spôsobené tým, že pri slušnom stolovaní sa na stole objavujú misy s chutnými jedlami a ľudia im ťažšie odolávajú. Majú viac času na to, aby sa očami popásli po lákadlách a potom sa na nich poriadne napásli. Tento efekt sa však dá využiť aj na zdravé stravovanie. Vedci tvrdia, že ovocie a zeleninu budú ľudia jesť častejšie, keď ju budú mať na očiach. Preto by mali byť vyložené na viditeľnom mieste a nie schované v temnotách špajze alebo chladničky.

Kto uprace okolitý vesmír?

Na obežnej dráhe okolo Zeme je situácia, ktorá sa blíži slovníkovej definícii slova „bordel“. Americká sieť na sledovanie vesmíru registruje takmer pol milióna úlomkov väčších ako 1,27 centimetra. Tie menšie technika nedokáže zachytiť. Z toho pol milióna je 21 000 väčších ako 10 centimetrov. Všetko sú to stopy po ľudskom dobývaní vesmíru. Ide totiž o vyhorené stupne rakiet, pokazené družice a ich úlomky. Aj tie miniatúrne môžu byť poriadne nebezpečné. Pohybujú sa totiž rýchlosťou vyše 28 000 kilometrov za hodinu. Aj malé zrnko môže pri takej rýchlosti poslať na onen svet nielen vašu obľúbenú televíznu družicu, ale aj posádku raketoplánu alebo Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Jedna takáto havária sa odohrala minulý rok, keď to ruská družica Kozmos napálila do amerického Iridia. Samozrejme, bola to číra náhoda. Družice sa zrazili vo výške 790 kilometrov. Rozbili sa doslova na mraky a zostali po nich tisíce drobných trosiek. Svojou troškou do vesmírneho neporiadku prispela aj Čína. V roku 2007 chcela ukázať svetu svoje svaly, a tak zámerne zostrelila svoju starú meteorologickú družicu. Dokázala tak, že vie „dať dolu“ imperialistické aparáty aj vysoko nad Zemou. Svetu spadla sánka a na obežnej dráhe rozkvitol oblak trosiek. Len po týchto dvoch udalostiach sa zvýšil počet potenciálne nebezpečných objektov na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme o 60 percent. Odborníci upozorňujú, že raz to všetko budeme musieť upratať, pretože cez tie odpadky už nebude možné lietať.

Stačí sa poriadne zasmiať

Už naše staré matere hovorili, že smiech je najlepší liek. Zdá, že neboli celkom mimo. Vedci teraz zistili, že pravidelný výskyt radostných kŕčov na tvári má rovnako blahodarný vplyv na naše telo ako cvičenie. Je pravda, že ani celodenným rehotaním si nevypestujete bohatierske svaly. Na to treba stále chodiť do posilňovne a trpezlivo zvyšovať potenciálnu energiu železa. Iné benefity cvičenia sa ale dajú dosiahnuť aj smiechom – napríklad zlepšenie hladiny cholesterolu, normalizovanie krvného tlaku, potlačenie stresových hormónov alebo posilnenie imunitného systému. Dokazuje to výskum vedcov z Kalifornskej univerzity.

Skupine dobrovoľníkov púšťali strašidelné alebo ukrutne vtipné videá. Popri tom merali hladiny hormónov v ich telách. Zamerali sa predovšetkým na dva z nich – grelín a leptín. Ten prvý v nás vyvoláva pocity hladu, druhý pocity zasýtenia. Ukázalo sa, že po dramatických záberoch (v tomto prípade to bolo prvých 20 minút z filmu Zachráňte vojaka Ryana, ktoré dokážu zdeptať aj cynického slona) sa nijaká mimoriadna zmena nedostavila. Po zábavných scénach sa však zmena dostavila – grelín stúpol, leptín klesol. To znamená, že človek mal chuť do jedla. To je podobný efekt ako po športovom výkone. Telo teda na pravidelný smiech reaguje veľmi podobne ako na pravidelné cvičenie.

Autor: Ján Mečiar
Foto: archív