Skupina mužov prepadne poštový vlak a odnesie si z neho vrecia naplnené bankovkami. Aj keď lupičov onedlho chytia, niektorým z nich sa podarí z väzenia utiecť na slobodu. To nie je zápletka lacnej detektívky, ale stručný opis skutočného kriminálneho činu. Odohral sa 8. augusta 1963 vo Veľkej Británii. Zmizla na vtedajšie časy obrovská suma – vyše dva a pol milióna libier. Lúpežný prepad vlaku preto pomenovali Veľká vlaková lúpež.

Príbeh Ronnieho Biggsa
Po lúpeži ho zatkli a odsúdili na 30 rokov žalára. V roku 1965 sa mu však podarilo z väzenia utiecť. V Paríži si dal plastickou operáciou zmeniť tvár a vyrobili mu tam aj falošné dokumenty. Potom pokračoval so ženou a dvoma synmi cez Španielsko do Austrálie. V roku 1970 sa usadil v Brazílii. Ukázalo sa to ako správna voľba, lebo brazílsky najvyšší súd ho odmietol vydať britským úradom. Pre návrat do Británie sa Biggs rozhodol dobrovoľne v roku 2001. Mal už 71 rokov. Ako dôvod uviedol únavu zo života na úteku a chuť dať si ešte raz pivo vo svojej obľúbenej krčme.

Podľa menej sentimentálnej verzie si však už nemohol dovoliť platiť nákladnú lekársku starostlivosť v Brazílii. Preto si zvolil síce menej komfortné, ale zato bezplatné služby anglického väzenského systému. Po niekoľkých záchvatoch mŕtvice čiastočne ochrnul. V apríli tohto roku Biggsov advokát oznámil, že sa jeho dnes už 79-ročný klient má dostať predčasne na slobodu. Britský súd vzhľadom na vek a zdravotný stav odporučil prepustenie Ronnieho Biggsa z väzenia. Konečné rozhodnutie má urobiť britské ministerstvo spravodlivosti.

Plán – jednoduchý, precízny, geniálny
Zrodil sa v hlave skúseného lupiča Brucea Reynoldsa. Bol smelý, ale vo svojej podstate úplne jednoduchý. A ukázalo sa, že v podstate aj geniálny. Dokonalý zločin vraj neexistuje. Ale v prípade Veľkej vlakovej lúpeže išlo všetko naozaj hladko. Precízny plán, starostlivá príprava a úspešné vykonanie bez jediného výstrelu prinieslo 15-člennému gangu na svoje časy rekordný lup – vyše dva milióny 600-tisíc libier (okolo 40 miliónov libier v ich súčasnej hodnote).

Začiatkom roku 1963 sa skúsený zlodej Bruce Reynolds dozvedel o nočnom vlaku kráľovskej pošty, ktorý pravidelne prevážal zo škótskeho Glasgowa do Londýna opotrebované malé bankovky na likvidáciu. Navyše s minimálnou ochranou. Reynolds, mozog celej akcie, neváhal a s vlastným gangom všetko preveril. Na menšie úlohy zavolal ešte ďalších ľudí, medzi inými i neskúseného kamaráta Ronnieho Biggsa.

Lúpež sa odohrala 8. augusta 1963 tesne po tretej hodine ráno na juhovýchode Anglicka pri mestečku Cheddington, asi 80 kilometrov od Londýna. Časť z pätnástich lupičov čakala pri železničnej signalizácii. Zmenili zelené svetlo na červené. Zvyšok gangu bol pripravený s dvoma nákladnými vozmi na ceste pod mostom Brodego o pár stoviek metrov ďalej.

Vlak prišiel a zastavil na červenú. Maskovaní lupiči zneškodnili kuriča a obuškom brániaceho sa strojvodcu Jacka Millsa. Rozpojili vlak. Poloomráčený Mills im odpojenú lokomotívu s dvoma vagómni presunul k mostu. Tam lupiči urobili ľudskú reťaz, 120 vriec s peniazmi nahádzali do áut a zmizli. Všetko bez slov a ďalších svedkov. Lúpež sa teda obišla takmer bez násilia. Aj preto, že väčšina personálu poštového vlaku bola taká zamestnaná triedením zásielok, že lúpež zaznamenali, až keď bolo po všetkom.

Monopoly ako dôkaz
Mimochodom, dokonalý zločin. Veľká vlaková lúpež sa ním mohla stať. Vzhľadom na jej perfektnú prípravu a realizáciu však bola následná chyba lupičov až prekvapujúco banálna. Aspoň v situácii, ktorá po lúpeži nastala. Dva nákladné vozy napchaté vrecami s peniazmi už boli v bezpečnej vzdialenosti od miesta činu. Banda zlodejov si v závetrí starej farmy chcela už len lup rozdeliť a, samozrejme, zmiznúť. Teda až do tejto chvíle to bol takmer dokonalý zločin.

Potom sa však niečo zvrtlo, zlodeji spanikárili a namiesto prázdnej a vyčistenej budovy starej farmy zanechali po sebe ako darček množstvo dokonalých odtlačkov prstov. Keďže išlo väčšinou o známych lumpov, policajti ich ľahko identifi kovali a postupne pochytali. Podľa pôvodného plánu mali pritom všetci v úkryte na farme pri dedine Leatherslade v grófstve Oxfordshire zostať až do 11. augusta, kým sa situácia trochu upokojí. Potom by sa s tučným ziskom – na každého z členov gangu pripadalo najmenej 170-tisíc libier – v pokoji rozutekali do sveta.

Prvý deň po akcii si svoj triumf skutočne užívali. Hrali obľúbené Monopoly o skutočné peniaze (tie z lúpeže). Dokonca sa traduje, že spoločne spievali klasický hit Tonyho Benetta „The Good Life“. Dôvod na radosť bol o to väčší, že ulúpený obnos pozostával z použitých bankoviek nízkych hodnôt, čo uľahčovalo ich uvedenie do obehu. Práve pocit triumfálneho víťazstva však otupil ich obozretnosť.

Onedlho sa im to stalo osudným. Idyla trvala len do chvíle, keď v rádiu počuli vyhlásenie, že polícia prehľadá každú usadlosť v okruhu do 45 kilometrov od miesta vylúpenia vlaku. Teda aj tú ich. Lupiči sa vydesili a v následnom zmätku zanechali na mieste úkrytu spomínané odtlačky. Akoby tam však nechali svoje menovky, ktoré už mali v policajných registroch. Miesto úkrytu objavila polícia päť dní po lúpeži. Už 22. augusta zadržali prvého zo zlodejov. Počas niekoľkých týždňov nasledovalo ďalších jedenásť zatknutí.

„Nemajte o nich žiadne romantické predstavy. Ich konanie nebolo nič iné ako sprostý násilný zločin inšpirovaný nesmiernou chamtivosťou.” (sudca Davies)

Lúpež ako filmový námet
Husársky kúsok britských lupičov inšpiroval nielen ďalších zlodejov, ale aj filmových tvorcov. O lúpeži vzniklo viacero filmov. Zrejme najznámejší je francúzsko-talianska akčná komédia “Veľký šéf” z roku 1969. V réžii Gérarda Ouryho si v nej zahrali Jean-Paul Belmondo, Bourvil, David Niven či Silvia Monti. Scenáristi filmu poverili špeciálny vlak prepravou tajných fondov NATO z Paríža do Bruselu.

O tom, ako sa peňazí zmocniť, premýšľajú na oboch stranách Lamanšského prieplavu až dve bandy lupičov. Na francúzskej strane to je Arthur, vynaliezavý darebák, a jeho kumpán Anatole. Na britskej Brain, brilantný podvodník, muž s mimoriadne veľkým mozgom. Ten si, podľa správy britskej polície, vo chvíľach usilovného premýšľania nedokáže udržať vzpriamenú hlavu. Zápletka? Oba gangy si lúpež naplánovali na rovnaký deň a rovnakú hodinu!

Sympatie, tresty, úteky
Samozrejme, lúpeži sa podrobne a obšírne venovali médiá. Zlodeji si získali veľké sympatie verejnosti, a to aj vďaka tomu, že nepoužili zbrane. Časť verejnosti dokonca prepadla romantickej ilúzii o novodobých Robinoch Hoodoch. Bohužiaľ, strojvodca Jack Mills, ktorého lupiči omráčili kovovou tyčou, sa zo svojho zranenia nikdy psychicky nespamätal.

Do práce sa už nevrátil a v roku 1970 zomrel na leukémiu. Vodcom lupičskej bandy bol vtedy 32-ročný Bruce Reynolds. Na lúpeži sa zúčastnili aj Ronald Biggs, Roger Cordrey, Buster Edwards, John Daly, Gordon Goody, Jimmy Hussey, Roy James, Robert Welch, Jimmy White, Charlie Wilson a Tommy Wisbey. Spolu s nimi boli na mieste činu minimálne traja ďalší ľudia, medzi nimi aj penzionovaný strojvodca. Ich totožnosť sa však nikdy nepodarilo zistiť.

Súdny proces so zadržanými páchateľmi sa začal v januári 1964. Sudca Davies neprejavil pre konanie obžalovaných žiadne pochopenie a bol veľmi tvrdý. Verejnosť počas procesu vyzval, aby o lupičoch nemala žiadne romantické predstavy. Lúpež označil za sprostý násilný zločin inšpirovaný nesmiernou chamtivosťou. Lupiči dostali veľmi prísne tresty. Biggs, Goody, Hussey, James, Welch, Wilson a Wisbey dostali po 30 rokov, Boal a Cordrey po 14 rokov, Brian a Leonard Field po 5 rokoch a Wheater 3 roky väzenia. Johna Dalyho (švagra Brucea Reynoldsa) oslobodili. Boal zomrel v roku 1968 vo väzení. Väčšina ostatných lupičov si svoje tresty odsedela. Niektorých v 70. rokoch po zmene trestného zákona prepustili.

Všetkých 15 členov skupiny sa vo väzení nikdy nestretlo. Medzi odsúdenými chýbali traja účastníci lúpeže vrátane jej organizátora Brucea Reynoldsa. Počas nasledujúcich piatich rokov však ruka spravodlivosti postupne dopadla aj na nich. Bruceovi Reynoldsovi sa po lúpeži podarilo z Anglicka utiecť cez Francúzsko do Mexika. Nejaký čas tam pod iným menom žil aj so svojou rodinou aj spolu s Busterom Edwardsom. Neodolal však volaniu domova, a tak po príchode do Británie Reynoldsa v roku 1968 zatkli a v januári 1969 odsúdili na 25 rokov.

Nakoniec si odsedel len necelých desať rokov. Z väzenia ho prepustili v roku 1978. Bustera Edwardsa, ktorý sa do Británie vrátil ešte pred Reynoldsom, prepustili z väzenia v roku 1975. Životný príbeh Bustera Edwardsa sa dokonca stal fi lmovým hitom. Ani jemu však peniaze z lúpeže nepriniesli dokonalé šťastie a pokoj, v roku 1994 sa obesil vo svojej garáži. Dvom odsúdeným lupičom sa ešte v roku 1965 podarilo z väzenia utiecť.

Ronald Biggs potom žil hlavne v Brazílii a Charlie Wilson v kanadskom Montreale. Wilsona našli v roku 1980 zastreleného pred jeho vilou v Španielsku. Išlo údajne o vyrovnávanie účtov v podsvetí. Dobrodružný útek z väzenia urobil z Ronnieho Biggsa zrejme najznámejšiu postavu Veľkej vlakovej lúpeže. V Brazílii, kde roky úspešne čelil pokusom o vydanie do svojej starej vlasti, si navyše z príbehu lúpeže urobil výhodný biznis. Médiám o ňom rozprával výlučne za tučné honoráre.

Súčasť folklóru
Nezodpovedané otázky dávajú priestor ľudovej tvorivosti. Základná sa týka ukradnutých peňazí. Z ulúpenej sumy 2 631 684 libier sa polícii podarilo nájsť len okolo 330-tisíc libier. Nikdy sa neobjasnilo, kam zvyšok peňazí zmizol, prípadne kto ich utratil. Nevysvetlené ostáva aj zlyhanie skúsených zlodejov v období tesne po lúpeži, keď doslova amatérsky zanechali na mieste úkrytu množstvo dôkazov o svojej identite. K príbehu lúpeže patria aj úspešné úteky z väzníc a z Veľkej Británie do cudziny.

Aj preto sa Veľká vlaková lúpež stala súčasťou britského folklóru. V roku 1988 nakrútil režisér David Green fi lm “Buster”. Zachytáva podrobnosti plánovania Veľkej vlakovej lúpeže prostredníctvom životného príbehu jedného z najmladších zlodejov – Bustera Edwardsa. Predovšetkým však vykresľuje jeho vzťah k rodine a oddanosť manželke June. Edwardsovci sú klasická britská rodina, ktorá sa snaží vymaniť zo stereotypného života v prenajatom byte.

Z vodiča autobusu Bustera je zrazu šťastný zlodej s obrovským úlovkom. Po lúpeži sa Buster s June ukrývajú a pripravujú na útek do Mexika. Keď však vo vysnívanom raji utratia všetky ulúpené peniaze, zistia, že sa nevedia prispôsobiť mexickému spôsobu života. June túži po domove, a tak sa Buster rozhodne pre neuveriteľné gesto – vrátiť sa do Británie a prihlásiť sa na polícii. Bustera Edwardsa si vo fi lme zahral spevák Phil Collins.