Kedysi bolo v móde písať slovenské texty na grécke hity. Aj ja som sa jedného dopustil.

Na objednávku som do televíznej hitparády otextoval pesničku Dirlada. Môj text sa volal Láska ti radu rada dá. Spieval ju Zdeno Sychra, moravský expert na grécku popmuzik. Bol som pri nahrávaní a vznikla celkom príjemná pesnička. Vtedy bolo v rozhlase nepísané pravidlo, že textár pre psinu tam na mieste napísal aj vulgárnu, tzv. svinskú verziu textu. Spevák to hneď naspieval a pesnička kolovala medzi národom. Neslušné verzie boli často oveľa populárnejšie ako originály.

Istotne si pamätáte tú populárnu o kominárovi, ktorý nosí šťastie. Koktavú. V origináli sa spieva ko-ko-kominár. A v upravenej verzii trošku ináč. Ja som ten humor neznášal, urážal ma a ponižoval. Aj pri nahrávaní Dirlady som odmietol napísať nejakú vulgárnu zlátaninu A, samozrejme, že som bol v štúdiu za nafúkaného hlupáka, ktorý nemá zmysel pre recesiu. „Veď to robí každý,“ argumentoval zvukár, „tak čo sa ty ondíš.“ „Ja to nerobím,“ povedal som a išiel do bufetu. Keď som sa vrátil, už sa tá vulgárna verzia nahrávala.

Zdeno Sychra je fajn človek, ale neodolal pokušeniu získať nesmrteľnosť v svinskej hitparáde. Kým som bol na káve, narýchlo stvoril svoju verziu textu. V núdzi zostal verný rodnej češtine. Myslím, že do toho vložil celé srdce a ešte aj niečo navyše. Technici sa pri jeho speve váľali od smiechu. To bolo to pravé mäso, po akom dravci túžia, okolo ktorého krúžia. Zdeno Sychra z celej duše spieval svoju verziu. O dáme a maďarskej saláme.

Tá nahrávka istotne existuje niekde v súkromných archívoch technikov. Na jednom páse s ko-ko-kominárom, ktorý viedol tajnú hitparádu nemravných evergreenov. Tie pesničky sa desaťročia donekonečna púšťali z magnetofónov na chatových opiášoch, na podnikových oslavách a rôznych narodeninách. Čudujem sa, že tie staré svinské pesničky ešte nikto nevydal na CD. Ale už je neskoro, nemali by úspech, dnes by neboli dosť brutálne. Už je všetko ináč. Dnes kapely spievajú o veciach, ktoré si aj gynekológovia iba šuškali. Ale práve preto si predstavujem, ako to vyzerá, keď nahrávajú drsní raperi Vec, Orion alebo Kontrafakt.

Po skončení termínu zostanú v štúdiu s technikom dvaja svalnatí potetovaní frajeri a zo srdca naspievajú poetickú verziu svojich pesničiek. Bez jedinej vulgárnej nadávky a urážky. Tie nesvinské nahrávky kolujú medzi mladými, ale je ťažké sa k nim dostať. Držia to v tajnosti. Hanbia sa byť slušní. Pivnice sú plné snov. Maďarský spisovateľ István Örkényi má poviedku o domovníkovej dcérke s drevenou nohou. Dievčatko stojí na dvore a sleduje, ako sa deti hrajú. Nechcú ju medzi seba, tak je rada, že môže bežať po odkopnutú loptu.

Lopta však spadla cez rozbité okno do pivnice. Dievčatko s drevenou nohou musí zísť po schodoch do tmy. Tam začuje, že sa niečo pohlo, a od strachu pre istotu povie: „Či, či, či. Neboj sa, mačička, ja ti neublížim.“ Schytí loptu a tak rýchlo, ako jej drevená noha dovolí, uteká z pivnice. A starý potkan, lebo jeho si dievčatko pomýlilo s mačičkou, je celý dojatý. Doteraz doňho iba hádzali kúsky uhlia, chceli ho chytiť do pasce alebo ho zadupať do zeme. A zrazu také nežné oslovenie. Starý potkan sa zasníva. Aké úžasné by bolo, keby nebol hnusný potkan, ale milé mačiatko.

A keďže sme takí neskromní, sníva ďalej. Čo keby Boh dal a on by bol domovníkova dcérka s drevenou nohou. Ale to si ani nedokázal predstaviť, to by bolo až priveľmi krásne. Ja verím, že tá utajovaná slušnosť preskočí zo štúdií ako iskra. Vzniknú pololegálne multikiná, kde sa budú premietať dobré inteligentné fi lmy. Na internete spustia kanál, kde budú vysielať vynikajúce programy, reality šou s inteligentnými súťažiacimi. V ilegálnych tlačiarňach sa budú rozmnožovať časopisy, v ktorých sa bude písať o múdrych ľuďoch, o obetavých lekároch a čestných politikoch. Vzniknú kluby slušných, jemných a citlivých extrémistov. Ale to by bolo až priveľmi krásne.