Je poslednou firmou, ktorá v regióne s takmer štyridsaťročnou sklárskou tradíciou drží pri živote výrobu produktov z krištáľu. Takmer všetky jej krištáľové lustre končia na zahraničných trhoch. Firma vlani bojovala so silnou korunou a hľadala investora. Teraz, podobne ako iní, bojuje s dopadmi hospodárskej krízy. Krištáľové svietidlá však našťastie opäť prichádzajú do módy, čo na objednávkach cíti aj tento medzilaborecký posledný mohykán.

Atrakcia
Aj fabrika sa môže stať atrakciou. Napríklad v Medzilaborciach na krajnom východe Slovenska. Popri miestnom Múzeu Andyho Warhola či fotogenickom pravoslávnom kostole sú v súčasnosti atrakciou mestečka aj sklárne Glass LPS. Ak sa chcete dostať do ich vzorkovne, v ktorej visia asi dve stovky krištáľových lustrov najrôznejších farieb a tvarov, musíte prejsť cez celú výrobnú prevádzku. Máte tak možnosť vidieť aj ich zrod – od tavenia skla cez brúsenie a leštenie krištáľov až po koncovú montáž lustrov.

Za všetkým hľadaj ženu...
... a v tomto prípade vraj aj alkohol. Sklársky priemysel sa podľa príhody, ktorá sa v Medzilaborciach a okolí traduje už desaťročia, dostal na severovýchod Slovenska vďaka alkoholu. A ženám, samozrejme. Ešte v časoch tesne prednormalizačných sa pri poháriku na ktoromsi posedení mal český minister priemyslu sťažovať svojmu slovenskému rezortnému kolegovi, že nemá dosť ľudí pre sklársky priemysel. Slovenský v tom čase naopak riešil problémy so zamestnanosťou žien.

Slovo vraj dalo slovo a dohoda spoza stola s vodkou a obloženými chlebíčkami sa začala meniť na skutočnosť. Výsledok? V Medzilaborciach vznikol v roku 1970 na zelenej lúke jeden zo siedmich závodov Jabloneckých sklární, ktorý neskôr pomenovali LUSK. Postavili sa aj bytovky, slobodáreň, škôlka, SOU, internát a plaváreň. Na svoje časy moderný závod zamestnával v období svojej najväčšej slávy až 550 ľudí. Prevažne žien v profesii brusička lustrových ovesov. Česi z nich potom kompletizovali lustre. V Medzilaborciach však boli dobrými žiakmi, keďže asi po pätnástich rokoch už krištáľové lustre aj vyrábali. Toto sa však už zriaďovateľovi veľmi nepáčilo. Problém museli nakoniec riešiť až stranícke orgány.

Zmena a zmena zmeny
Pád komunistického režimu znamenal aj nové časy pre medzilaboreckých sklárov. K horšiemu. Po privatizácii sa fabriky LUSK ujali fondy a ako to bolo v 90. rokoch na Slovensku zvykom, fabrika začala postupne upadať. Dnes už neexistuje. Skrachovala a na jej mieste stojí hypermarket. Sklárstvo však v Medzilaborciach a okolí nezaniklo. Zamestnanci bývalého štátneho podniku pozakladali v meste a jeho okolí asi desať fi riem a zamestnávali spolu viac ako tisíc zamestnancov.

Venovali sa hlavne výrobe štrasových šatónov, strojom brúsených sklenených komponentov, z ktorých sa vyrába bižutéria. Pred pár rokmi sa na východ opäť dostala aj výroba kompletných krištáľových lustrov. Medzičasom však prišla lacná čínska, turecká či africká konkurencia, potom rekordne silná koruna a následne hospodárska kríza. Smrtiaca kombinácia sa mnohým sklárom stala osudnou. Najväčšiu ujmu pritom pocítila výroba krištáľu. Nakoniec poslednou fi rmou, ktorá v regióne udržiava tradíciu výroby produktov z krištáľu pri živote, ostala Glass LPS. Vyrába krištáľové lustre.

Peniaze a nápad
Mikulášovi Lapišákovi a Timotejovi Švarkovovi, bývalým zamestnancom spomínanej ešte socialistickej fabriky LUSK, nechýbala z týchto podmienok na štart podnikania ani jedna. Peniaze získali po odchode z fabriky, keď sa venovali obchodu – predávali tovar do Ruska. Zarobené peniaze chceli dobre investovať. Vrátili sa preto k pôvodnej brandži a spolu s Michalom Bochinom, vyučeným sklárom, založili fi rmu Glass LPS. Začínali doslova na kolene. Postupne však priberali ľudí, kúpili budovu, dopĺňali stroje i zariadenia.

Prvé štyri roky vyrábali len krištáľové ovesy. Od roku 2004 však už produkujú aj fi nálne výrobky – celé krištáľové svietidlá. Pri spustení ich výroby pomohla fi rme aj dotácia z Európskej únie. Eurá pomohli zmodernizovať výrobu. Dnes vo vlastnej budove zamestnávajú viac ako stovku ľudí a dokážu vyrobiť takmer tisíc typov krištáľových lustrov.

Ľudia
Peniaze z eurofondov na začiatku pomohli. Za oveľa významnejšie však vo fi rme považujú tie, čo dostávajú od úradu práce. Ten ich dotuje v podobe príspevkov na rekvalifi káciu, na novovytvorené pracovné miesta a na zamestnanie ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou a na ich asistentov. Zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí fi rme výrazne fi nančne pomáha.

Okrem prevádzky v Medzilaborciach, kde pracuje väčšina zamestnancov spoločnosti, majú aj menšie prevádzky fungujúce ako chránené dielne – teda pracoviská prispôsobené pre ľudí so zdravotným postihnutím. Zmenenú zdravotnú schopnosť má asi polovica zo všetkých zamestnancov. Vyžadujú si individuálny prístup a špeciálne podmienky. Bez nich by však fi rma nemohla existovať. Práca s krištáľom si vyžaduje trpezlivosť, šikovné ruky a presné oko skúsených brusičiek.

V regióne je ich čoraz menej. Takých, ktoré sa vyučili a zapracovali za socializmu a ešte majú záujem robiť vo svojom odbore, je nedostatok. Ďalšie brusičky pritom nikto nevychováva. Predtým bolo v Medzilaborciach sklárske učilište, dnes sa tejto brandži školstvo nevenuje. Výroba však stojí aj padá práve na tejto profesii. Trvá pol roka, kým sa brusička naučí len základy. Na to, aby sa zacvičila na brúsenie, potrebuje až dva roky.

Kvalita
Okrem ľudského faktora je jej zárukou samotná surovina – české krištáľové sklo Bohemia Crystal – z ktorého v Medzilaborciach lustre vyrábajú. Kvalitný však musí byť celý výrobný proces. Začína sa lisovaním krištáľového skla pri taviacej peci, pokračuje brúsením a konečným leštením každého kusa krištáľu a vrcholí konečnou montážou (v prípade atypických lustrov) priamo u zákazníka. Kvalita je aj v detailoch kovových či sklenených komponentov. V Medzilaborciach začali napríklad používať aj lustrové ovesy od špičkovej fi rmy Swarovski.

Kvalita – to je aj odvaha vyrábať nové dizajny na mieru, perfektné sklenené komponenty s kvalitným výbrusom, ktoré potom čarujú s lomom svetla. Zrejme už nie je farba, v ktorej by nevyrobili lustre, aj keď stále dominuje klasika – číry krištáľ. Kvalita – to sú aj termíny, komunikácia, servis či webová stránka. Jej ocenením je fakt, že fi rma je na Slovensku jediný certifi kovaný výrobca krištáľových lustrov. Tie sú certifi kované Slovenským testovacím centrom SR a európskym certifi kátom CE. Práve kvalita umožnila firme preniknúť na zahraničné trhy.

Odbyt
Trhy boli majiteľom fi rmy jasné vopred. Prioritou bolo presadiť sa v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, hlavne v Rusku a na Ukrajine. Dnes takmer všetko, čo v Glasse vyrobia, ide na vývoz. Väčšina lustrov smeruje na Ukrajinu a do Ruska. Zrejme aj vďaka tomu, že ruskej duši sú krištáľové lustre veľmi blízke. Stále sú súčasťou živej tradície, podľa ktorej každý správny Rus musí mať koberec, luster a Ladu. Otvára sa aj poľský trh. V marci tohto roka sa fi rma úspešne predstavila na medzinárodnej výstave ŚWIATŁO 2009 vo Varšave.

Ovesy putujú najmä do Česka, niektorých krajín západnej Európy, na Island, do Spojených štátov a Austrálie. Kým predaj lustrov si zabezpečujú sami, ovesy idú zväčša cez české obchodné fi rmy. Firma exportuje až 95 % svojej produkcie. Orientácia na zahraničie je však paradoxne aj to, čo fi rmu môže v dnešných neistých časoch zničiť. Konkurenti sú stále, samozrejme, v Česku. Ďalší v Turecku, v Egypte a v Číne sú navyše aj lacnejší. V Glasse tak hľadajú vlastné rezervy. Znížili zásoby, zvyšujú ceny a dúfajú, že ich zákazníci to prijmú. Majitelia vedia, že potrebujú obnoviť a doplniť zariadenia. Je im jasné, že prichádza čas, keď budú musieť do svojej fabriky vpustiť ďalšieho investora.

Prestíž
Záležitosť prestíže bola pre fi rmu úspešná účasť vo výberovom konaní na dodávku lustrov pre rekonštruovaný bratislavský hotel Carlton, dnešný Radisson. Výsledok práce medzilaboreckých sklárov môžete vidieť v jeho vstupnej hale. Luster nad hotelovou recepciou má priemer dva a pol metra a váži vyše dvesto kilogramov. Je replikou pôvodného lustra takmer spred sto rokov. V kongresovej hale hotela je ďalší luster z medzilaboreckých dielní. Je nielen replikou, keďže ako základ kostry slúži jeho pôvodná kovová konštrukcia.

Zvyšky pôvodných dobových lustrov z prvej Československej republiky sa našli v pivničných priestoroch hotela. Pomocou týchto ostatkov a starých fotografi í sa robili najprv výtvarné návrhy a počítačové vizualizácie, následne technické výkresové dokumentácie. Prestížna je pre fi rmu napríklad aj účasť v programe televízie Markíza Let´s dance. Nad súťažným tanečným parketom sú štyri jej veľké 24-ramenné krištáľové lustre. Ďalšie menšie lustre zdobia ostatné priestory súťaže.

„Správny Rus musí mať koberec, luster a Ladu.“

Krišťáľ versus sklo
Rozdiel medzi sklom a krištáľom vidieť už na prvý pohľad – napríklad krištáľový luster vytvára v miestnosti farebné spektrum. Čím je vyšší obsah olova, tým viac sa krištáľ trblieta. Pre väčšinu západného sveta znamená slovo krištáľ prítomnosť olova. Podľa noriem Európskej únie sa sklenený tovar, obsahujúci menej než 4 % oxidu olovnatého, defi nuje ako „sklo“. Sklenený tovar s obsahom olova väčším ako 10 % je „krištáľ“ a sklo s obsahom olova väčším než 30 % je označené ako „vysoko olovnatý krištáľ“.

Naopak, v USA stačí 1 % olova a sklo už kvalifi kujú ako krištáľ. V Čechách, odkiaľ do Medzilaboriec surovinu privážajú, považujú za krištáľ sklo s podielom viac než 24 % oxidu olovnatého. Olovo zmäkčuje sklo a robí ho tak prístupnejším na brúsenie a rytie. Pridáva tiež sklu na hmotnosti a triešti svetlo prechádzajúce sklom do dúhových farieb. Sklo na výrobu fi gúriek máva obsah olova až 49 % – je tak maximálne tvárne. Ďalšou možnosťou je krištáľ obsahujúci menej než štandardných 24 % olova. Má však väčšie percento oxidu bárnatého, ktorý zaisťuje požadovanú kvalitu lomu svetla.

Krištáľ ako tajomstvo
V sklárstve sa pojem krištáľ objavil vo chvíli, keď sa prvýkrát podarilo vyrobiť skutočne bezfarebné sklo. Historické sklá vždy obsahovali nemalé množstvá oxidov železa, pochádzajúcich zo sklárskych surovín. V spojení so spôsobom výroby v starých sklárskych peciach to viedlo k tomu, že staroveké a stredoveké sklá mali vždy pomerne silný zelený odtieň.

Významnými objavmi v oblasti prípravy surovín a vlastného tavenia sa na prelome stredoveku a novoveku v Murane, na malom ostrove pri talianskych Benátkach, podarilo dosiahnuť produkciu bezfarebného skla. To sa vzápätí začalo používať na výrobu luxusných predmetov. Ostrovní sklári si svoj objav veľmi cenili a chránili všetkými možnými spôsobmi. Vtedajší sklár riskoval aj život v prípade, že by sa pokúsil tajomstvo muranského skla z ostrova vyniesť. Ani drastické opatrenia však nepomohli a tajomstvo výroby čistého skla opustilo Murano. Jeho ďalší rozvoj sa stal výzvou pre sklárov prakticky po celej Európe.

Trendová minulosť i súčasnosť
Krištáľový luster symbolizuje krásu a dobré remeselnícke spracovanie už takmer tristo rokov. Brusič skla Josef Palme získal kráľovské povolenie na stavbu lustrov v roku 1724. V malej dedinke Prácheň pri severočeskom meste Kamenický Šenov tak otvorili prvú dielňu na výrobu lustrov. Do polovice 18. storočia si krištáľové lustre úplne získali Európu.

Ich neskorší vývoj a štýl ovplyvňovala aj vtedajšia aristokracia. Paláce francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., rakúskej cisárovnej Márie Terézie i ruskej cárovnej Alžbety boli medzi tými, ktorým Palmeho originálne lustre vtisli pečať dokonalosti. Krištáľové lustre sa stali symbolom dobrého vkusu, bohatstva a prestíže.

Visia napríklad v milánskej La Scale, v Kráľovskej opere v Ríme, vo Versailles, v petrohradskej Ermitáži alebo v rezidencii saudskoarabského kráľa v Rijáde. Tak ako boli trendové v minulosti, sú trendovými doplnkami aj súčasných interiérov. Dnešný trend spája historizujúce prvky s modernými materiálmi. Dizajnéri pre tento trend oprášili ozdobnosť, výrazné dekory a krištáľové lustre.

Tie tak môžete vidieť nielen v komnatách európskych panovníkov, v prezidentských palácoch a v rozprávkach (mimochodom, aj v príbehoch o Harrym Potterovi), ale aj vo vstupných halách hotelov, v divadlách, v kostoloch, v kaviarniach, v kanceláriách, či dokonca na toaletách. Krištáľové lustre jednoducho nestarnú.

Sklo sa rodí z piesku
Začalo sa to pred 5 000 rokmi asi na niektorej z morských pláží Stredného východu. Ktosi tam zapálil oheň a po jeho vyhasnutí zbadal medzi zrnkami piesku ligotavé priezračné perličky podobné drahokamom. Odvtedy sa, samozrejme, výrobný postup výrazne zdokonalil. Východiskovou surovinou na výrobu skla je kremeň – oxid kremičitý, najrozšírenejší nerast na zemi. Jeho najbohatším zdrojom je piesok na plážach, ktoré vznikajú tak, že skaly obrusuje a drví morská voda.

Bod rozpustnosti čistého kremeňa je taký vysoký, že v normálnom ohni ho nemožno pretaviť na sklo. Prví výrobcovia skla na Strednom východe získali sklo z piesku nasýteného sódou, ktorú v ňom zanechalo jazero alebo more po odparení vody (sóda znižuje bod topenia oxidu kremičitého). Dnes sa kremeň taví so sódou a vápencom na sódno-vápenaté sklo, z ktorého sa vyrábajú fľaše, okenné tabule a lacné poháre.

Na zlepšenie kvality alebo zmenu farby skla sa do taveniny pridávajú rôzne látky. Sklo, ktoré obsahuje 10 až 15 % oxidu bóru, je napríklad odolné proti prudkému ohriatiu a ochladeniu.

Vyrábajú sa z neho nádoby na varenie. Podobne pridaním oxidu olova (postup používaný už v 17. storočí) vzniká sklo s typickým leskom – olovené sklo – teda krištáľ. Ten je oveľa trblietavejší, zvučnejšie rezonuje a je odolnejší než najlepšie sklo.

Krištáľ a feng šuej
Starobylé čínske učenie naznačuje, čo má človek robiť, aby žil v súlade so silami prírody. Nie je len o tom, ako si máme zariadiť izbu, byt, ale má oveľa širší záber. Týka sa aj stravy, obliekania, myslenia, reči, medziľudských vzťahov atď. Ušľachtilé krištáľové komponenty považuje za prostriedky aktivizujúce energiu čchi a zlepšujúce jej cirkuláciu v priestore.

Umiestnenie krištáľového lustra alebo svietidla v dome má navyše pôsobiť ako rozptyľujúci prvok negatívnej energie. Krištáľ vytvára v priestore vlnenie závislé od jeho tvaru, farby, ale aj od jeho štruktúry, čím má tiež ovplyvňovať rôzne časti nášho tela. Lustre pozostávajúce z množstva malých krištálikov majú ešte výraznejšie zosilňovať blahodarný účinok energie čchi – vytvárajú rôznofarebnú dúhu a lomom svetla aj jeho rozptýlenie do všetkých smerov.

Luster umiestnený na juhozápade domu má priniesť šťastie vo vzťahoch a väčšiu harmóniu. Na dosiahnutie správneho účinku sa má luster rozsvietiť minimálne na tri hodiny denne. Nesmú sa však pritom používať úsporné žiarovky. Podľa feng šuej majú opačný energetický účinok a energiu skôr pohlcujú, ako generujú.