Rovnako ako pre bežného človeka existujú dovolenkové destinácie, ktoré ho lákajú svojou exotikou, nepreskúmanosťou, jedinečnosťou a udivujúcou históriou, aj pre človeka zaujímajúceho sa o architektúru existuje istá časť tejto stránky umenia, ktorá je preňho práve taká exotická a jedinečná. Väčšina týchto ľudí by vám na položenú otázku odpovedala, že ide o japonskú architektúru.

Čo je na nej také jedinečné, že pre stredoeurópskeho nezasväteného človeka tvorí niečo „nepoznané,“ niečo, čo je vysoko duchovné a len ťažko dosiahnuteľné? Čím je taká význačná, že našinec musí preštudovať desiatky kníh, stovky stavieb, aby pochopil jej podstatu a dôvody, prečo a ako jednotlivé prvky spolu pôsobia a fungujú? A v neposlednom rade nastáva otázka jej samotného vývoja v jedno z najvyspelejších spoločenstiev na svete. Na bližšie spoznanie architektúry Japonska je najlepšie jej osobné poznanie, ale napriek tomu sa pokúsime priblížiť si aspoň niektoré jej aspekty na konkrétnych stavbách z takej bohatej japonskej histórie.Zaujímavou a pozoruhodnou vlastnosťou japonských stavieb je – aj napriek použitým materiálom – ich trvácnosť.

Použitím čisto prírodných materiálov, ako sú drevo, bambus, slama, kameň, omietka z prírodnín a hlina, vznikali stavby jedinečného charakteru a ducha, ktoré pretrvali dodnes. Ak sa to tak dá, samozrejme, povedať, lebo špecifi ckým rozhodnutím japonských úradov sa pôvodné stavby nezachovávajú ani neopravujú, ale nechávajú sa napospas osudu a nepriazni počasia, čo po ich tisícročnom zotrvávaní nie je ideálny postup.

Japonci tieto jedinečné polozničené stavby postavia znovu v presnej kópii hneď vedľa pôvodnej stavby a tá sa nechá takpovediac voľne dožiť, takže akákoľvek úcta k pôvodnej stavbe je zatratená už len prístupom úradov. Takto svetové kultúrne dedičstvo prichádza o unikátne pôvodné chrámy, modlitebne, chatrče, ale i stavby väčšieho charakteru. Jedinečnosť japonského spôsobu stavby spočíva nielen vo výbere materiálu, ale napríklad aj v jeho vzájomných väzbách: Zatiaľ čo sa v rovnakom období na starom kontinente stavali stavby čoraz mohutnejšie, čo prinášalo aj navyšovanie spojovacích prvkov, na ostrovnom Japonsku sa tento trend ešte nezačal ujímať.

Drevené stavby boli spájané výlučne bez spojovacích prvkov kovového charakteru, namiesto nich sa používali ďalšie prírodné materiály, ako napríklad stopky slamy, ktorými sa konštrukcia – hlavne nosníky a krokvy – zväzovala. Celá budova bola najprv rozložená a naprojektovaná ako obrovské priestorové puzzle a potom následne poskladaná, pričom každý detail sadol presne na svoje vopred určené miesto, a to všetko bez použitia klincov.Nosnou konštrukciou stavieb boli väčšinou stĺpy a trámy, hoci zviazané, no napriek tomu pevné.

Tým sa predišlo ťažkým a neobratným konštrukciám. Pri pevných stĺpoch boli ako mobilné časti použité posuvné či otváracie zásteny, pripravené kedykoľvek zväčšiť priestor, a tým prijať do miestnosti väčšiu návštevu, či miestnosť efektívne v letnom sparnom období vyvetrať. Priestory boli vytvárané citlivo, s použitím polopriehľadných materiálov, každý ako distingvované umelecké dielo, často s motívmi japonskej mytológie či náboženstva.

Európska architektúra sa dá veľmi jednoducho zaraďovať do jednotlivých umeleckých smerov či historických období. Ide o ľahko rozpoznateľné stavby, kde však nie je vždy jednoduché identifi kovať účel budovy. Japonská architektúra sa veľmi líši už aj v rámci seba, v rámci, povedzme, desiatok kilometrov štvorcových. Architektúra malých stavieb – domčeky, spoločenské centrá, obchodné budovy – je rozdelená podľa prísneho kánonu: Napríklad prvky používané na náboženských stavbách sa nevyskytujú na svetských stavbách.

Architektúra malých stavieb je absolútne odlišná od architektúry obdobného charakteru u nás: Priemerný rodinný sedliacky dom mohol prijať až štyri desiatky obyvateľov na štyri podlažia, pričom miestnosti ako kuchyňa sa v architektúre chápali ako vedľajšie. Tieto budovy boli chápané ako multifunkčné, z hľadiska vtedajších potrieb boli však požiadavky trochu iné: Napríklad mali priamy prístup k úžitkovým zvieratám z dôvodu tuhých zím a množstva snehu.

Tradičné domy

Architektúra japonského obytného domu je pomerne špecifi cká, výrazne ovplyvnená podnebím a prostredím, v akom vznikala. Tradičný rodinný dom je vyvýšený a postavený na stĺpoch, ktoré zabezpečujú odolnosť proti vlhkosti. Charakterizuje ho otvorený priestor, čisté línie a otvorenie sa prírode. Dom má obvykle terasu (engawa), ktorá spája interiér s detailne upravenou záhradou.Konštukcia domu je veľmi subtílna, lebo musí odolávať častým poveternostným vplyvom a zemetraseniam.

Nepriazeň prostredia naučila Japoncov náhľadu na dom ako na niečo dočasné, a preto je ich konštrukcia vždy čo najľahšia. Obytné priestory v dome sú orientované na východ a na juh. Na severe je umiestnená kuchyňa s drevenou podlahou a sklady.

Veľkosti miestností v dome vychádzajú z rozmerov tradičných rohoží tatami. Názov vznikol zo slova tatamu, čo znamená skladať alebo zložiť. Tieto rohože umožňujú rôzne činnosti. Je možné po nich chodiť, sedieť, ale aj spať. Rozmer jednej rohože je stanovený na 90 cm x 180 cm. Táto modulárna koncepcia má vplyv na rozmery miestností v dome. Tiež je to symbol miesta určeného na spanie jednej osoby. Všetky miestnosti v byte majú vnútorné rozmery stanovené ako násobky 90 cm. ň

Veľkosť izby je meraná počtom rohoží. Tatami sú úzko spojené s japonskými náboženskými, ale aj čajovými obradmi. Aj väčšina moderných japonských domovov má aj v súčasnosti aspoň jednu tatami miestnosť. Miestnosti sú rozdelené dreveným rámom, ktorý tvorí zároveň oporný systém. Časť z týchto priečok je posuvných a vďaka tomu je možná výrazná variabilita vnútorných priestorov. Steny môžu byť priehľadné (shoji) alebo nepriehľadné (fusuma).

Izby medzi týmito priečkami tvoria akési zákutia. Plné steny fusuma sú vyrobené z plátna dovážaného z Číny a obvykle majú dve funkcie. Oddeľujú priestory v byte a zároveň môžu byť bohato zdobené. Priehľadné steny fusuma pomocou čiastočného zaclonenia prenikajúceho svetla dosahujú veľmi jemné farebné kontrasty interiéru. Stropy v tradičných domoch sú nižšie ako u nás. Na výšku stropu má vplyv niekoľko faktorov. Okrem nižšej priemernej výšky obyvateľov Japonska je aj celkové vnímanie z úrovne podlahy iné. A tiež praktický dôvod, menší strop znamená menší priestor, v ktorom je nutné udržať teplo.

Miestnosti vnútri domu sú takmer bez nábytku, lebo Japonci obvykle sedia na rohožiach. Nábytok je väčšinou skrytý, a keď je potrebný, tak sa jednoducho vytiahne zo skrine. Skrine sú vstavané do výklenkov a nerušia priamu líniu stien. V stene domu je tiež umiestnený výklenok (tokonoma), ktorý sa využíva na vystavenie umeleckých diel, kvetín a kaligrafi í. Tradičné japonské domy sú charakteristické nízkym nábytkom s prísnou geometriou a výrazným horizontálnym členením.

Farebnosť jednotlivých priestorov, ale aj nábytku je kontrastná a prevažujú zemité farby, najmä červená. Dôležitý prvok výzdoby interiéru sú doplnky. Tvoria ich rôzne schránky na voňavky, škatuľky na tuš a štetce, historické zbrane, meče, vázy a veľa ďalších predmetov.Obvyklou súčasťou domu najmä u bohatších vrstiev je čajový domček. Je to samostatný objekt, v ktorom sa vykonáva pre japonskú kultúru dôležitý čajový obrad. Čajový domček by nemal byť veľmi výrazný a skôr býva menší. Zmyslom čajového obradu je stráviť čas s priateľmi, ktorí majú radi umenie, a prečistiť myseľ. Pitie čaju sa tu mení na časovo náročný rituál, ktorý má striktné pravidlá.

Curtain Wall House – architekt Shigeru Ban
Shigeru Ban, japonský architekt, inak prezývaný aj “papierový architekt”, má na konte realizáciu tohto jedinečného rodinného domu, netradične poňatého, i keď koncept je viac ako tradičný. Japonská architektúra, známa svojimi otvorenými stavbami, premiešavaním interiéru s exteriérom a polotransparentnými posuvnými stenami, sa premieta do tejto stavby a prelína sa tu v doteraz nevidenej forme: v obrovských plachtových závesoch obaľujúcich trojuholníkový, dynamicky vybiehajúci pôdorys.

Shigeru Ban sa pri realizácii tejto stavby rád prirovnáva k Miesovi van der Rohe a k jeho Farnsworth house, ktorý je podľa jeho slov transparentný iba vizuálne, zatiaľ čo jeho Courtain Wall House je transparentný i fyzicky, vďaka odostierateľnému závesu. Vznieslo sa množstvo kritík, najmä pre praktickosť závesu, jeho čistenie či náklady na realizáciu, či dokonca bezpečnosť domu pred zlodejmi, ale namietajúci v poslednom prípade nevzali do úvahy extrémne nízku kriminalitu v tejto oblasti.

Napriek tomu je dom chránený tým, že podlažie, ktoré tvorí obrovskú terasu, je v bezpečnej výške a má navyše po svojom obvode osadené sklené posuvné tabule na vytvorenie skutočného a uzatvoreného interiéru poňatého v duchu distingvovaného japonského minimalizmu. Medzi pevnou stenou zo sklených tabúľ, ktorá sa nachádza na oboch podlažiach skrytých závesom, a samotným plátnom vzniká veľkorysý galériový priestor, ktorý je veľmi príjemný na večerné sedenie pri tradičnom japonskom čaji.

O súkromie na terase sa obyvatelia domu obávať nemusia vďaka odlišnej japonskej mentalite, ktorá nemá tendenciu správať sa tak, aby to niekomu v okolí prekážalo. Veľmi otázna je však statickosť týchto vizuálnych zábran počas vetrov a dažďov, to je však predmet technického riešenia Shigeru Bana, ktoré nebolo tak veľkoryso zverejnené ako luxusné fotografi e rôznych pohľadov a detailov z tejto očarujúcej a jedinečnej stavby.

Reflection of mineral – architekt Yasuhiro Yamashita
Architektúra japonského ateliéru Tekuto je presný opak tendencií európskych architektov, prevažne zachádzajúcich do organických hmôt, ladných tvarov a kriviek. Yamashita vytvoril jedinečný štýl prejavujúci sa v plnej miere v jeho realizovanom projekte minimálneho domu v okrajovej časti Tokia. Takmer antiorganický tvar domu zaberá neuveriteľne malú rozlohu: Iba 44,62 m² malo byť podľa slov majiteľa – investora obyčajnou strechou nad garážou.

Projekt, ktorý bol vytvorený, komponuje otvorené státie pre automobil priamo pod stavbu, nenecháva ho bokom, ako to je zvykom pri rodinných domoch v Európe či Amerike. Pri hľadaní ideálneho tvaru pre stavbu bolo vytvorených niekoľko rezných rovín, podľa ktorých dom postupne nadobudol svoj terajší tvar. Týmto sa vyprofi loval na to, podľa čoho dostal svoj názov: refl ekcia – odraz – minerálu.

Vycibrený dizajn domu sa premieta i do interiéru, kde sa na ploche spomínaných 44 m² odrazu nachádza dostatok voľného priestoru aj pre väčšiu obývaciu miestnosť na prijímanie hostí. Zaujímavo je riešená kúpeľna: Ide o bunku v podkroví s povrchovou úpravou leštenej ocele, takže stavba má aj v interiéri ostrého, dynamického ducha. Prínos tohto jedinečného dizajnu je vo využití každého centimetra pozemku, čo je napokon v Japonsku nevyhnutnosť.

Yakisugi House – architekt Terunobu Fujimori
Tento neobvyklý dom navrhol architekt Teronobu Fujimori. Prvé, čo človeka zaujme, je neobvyklý plášť budovy. Je vyrobený z dreva, ktorého povrch je doslova “opálený”. Tento tradičný postup používaný v Japonsku spôsobí, že drevo získa odolnosť proti poveternostným vplyvom, ale aj rôznym škodcom a predĺži sa mu tak životnosť. Postup je nasledovný:

Tri kusy lát sa spoja, aby tvorili akýsi komín, v ktorom sa založí oheň. Po krátkom čase sa oheň uhasí a na povrchu zostane spálené drevo. Dominantou domu je čajovňa, ktorá je umiestnená v najvyššom bode domu a doslova vyčnieva z celej siluety domu. Vstup do nej je možný priamo z hlavnej obytnej časti. Je z nej úchvatný výhľad do krajiny a poskytuje návštevníkom potrebný pokoj pri pití obľúbeného japonského nápoja.