Keď sa nad tým  dnes s odstupom zamýšľam, v tých časoch  bolo pre mňa dôležité, že ľudia vôkol mňa  mi dokázali poskytnúť dostatok slobody.  Mne samej to otváralo nové možnosti.  Vďaka angličtine som sa v roku 1992 dostala  na polročný študijný pobyt do USA. Aj to  rozhodlo. Následne to už, ako sa hovorí, išlo jedno za druhým.

Ľudia a práca s nimi. Nie je to tak trochu aj  o tom učiteľstve?
Musím obšírnejšie. Vždy som bola aktívna. Už ako dieťa som bola ochotná ísť až bezhlavo  za svojím. Takto to bolo aj s mojou túžbou  stať sa učiteľkou a rovnako aj neskôr, keď  som sa postupne dostala k manažérskej  práci. Ak sa pre niečo rozhodnem, snažím sa  to robiť cieľavedome a hlavne čo najlepšie.  Na bankovníctve a nastupujúcom kartovom  biznise ma fascinovalo to, že v našich  podmienkach – po páde komunistického  režimu – išlo o niečo úplne nové. Prostredie  generovalo hlavne mladých ľudí, ktorí už  museli byť jazykovo vybavení. Navyše karty  v sebe zahŕňajú viacero oblastí – biznis,  fi  nancie, marketing, svet IT. Vlastne robiť  kartový biznis znamená robiť z každého  trochu. Ľudia v tom, samozrejme, prirodzene  fi  gurujú. Len vzťah k nim a hlavne práca  s nimi – to je proces, ktorý sa postupne  vyvíja. Napríklad aj s pracovnými pozíciami,  ktoré zastávate.

Čo tá povestná dávka šťastia?
Určite nesmie chýbať. Najdôležitejšie sa mi  však zdá vedieť, čo chcete robiť. Ak vás to  navyše baví, možné problémy si v podstate  ani nepripúšťate. Musíte si za svojím cieľom  ísť. Šťastie? Áno, aj to musí byť. V správnom  čase na správnom mieste. Opäť ľudia.  V kariére som mala šťastie na úžasných  šéfov, ktorí ma podporovali. Asi to bolo  šťastie. Vytvárali mi predsa skvelú atmosféru  pre moju prácu a čo je dôležité, i pre moje  napredovanie. No a pre mňa ďalšie významné  poznanie nastalo, keď som si uvedomila,  že ľudia formujú, aj keď ich riadite. Posúva  to ďalej, cítite to. Práca s ľuďmi je na jednej  strane náročná, na druhej strane veľmi  obohacujúca.

Na Slovensku, ako aj v Česku sa spoločnosť  stále nevyrovnala s rodovými stereotypmi.  Tvrdia to nielen prieskumy sociológov. Ako ich  vnímate? Sú už na ústupe?
Nepochybujem, že oproti stavu spred  dvadsiatich rokov je ten posun markantný.  O týchto veciach sa v spoločnosti viac hovorí,  tým, že sme sa otvorili svetu, veľa vecí k nám  preniká zvonku. Ženy sa viac presadzujú.  Navyše mení sa aj klasické ponímanie rodiny.  Vek matiek sa napríklad výrazne posúva.  Ženy teda čoraz častejšie robia niečo, čo  robiť chcú. Na druhej strane však stereotypy  pretrvávajú. Napríklad v myslení ľudí.  Z vlastnej skúsenosti môžem tvrdiť, že aj  v myslení vzdelaných a vysoko postavených  ľudí. Zmeny teda síce prebiehajú, potrvá však  zrejme ešte dlho, kým sa nám ich podarí  defi  nitívne prekonať.

Profesijný životopis:
Začiatkom 90. rokov štartovala  kariéru v Investičnej banke.  V segmente platobných kariet  a elektronického bankovníctva sa  vypracovala na uznávanú autoritu  aj medzi kolegami z iných bánk.  Postupne získala napríklad post  v Dozornej rade kartového centra  ISC Muzo či post šéfky Združenia pre bankové karty v Českej republike.  V 90. rokoch získala titul MBA  v rámci partnerského programu  pražského ČVUT a univerzity  v anglickom Sheffi   elde.  Bankovníctvo študovala aj  v americkom štáte Oklahoma. Od  roku 1999 je generálnou riaditeľkou  pobočky Diners Club v Českej  republike.

„Predbehla  som zástup  chlapov.“

Dobre. Tak napríklad čo počet žien na  riadiacich funkciách v českom bankovníctve?
Musím priznať, že to sa dramaticky  nezmenilo. Prečo? Tých vecí je viac. Hlavný  problém je však to všeobecne známe – žena  a jej kariéra a žena ako matka a súčasť  rodiny. Nielen pre ženu samotnú, ale aj  pre jej okolie. Ak žena rodinu chce a má ju,  väčšinou dáva prednosť rodine pred kariérou Áno, priznávam, v tomto som tak trochu  špecifi  cká. U mňa to bola najskôr kariéra,  teda zrejme jej podstatnejšia časť.

Ak by stála otázka takto – rodina alebo  kariéra?
Jednoznačne by som sa rozhodla pre  rodinu. Dobrý manažér to však musí vedieť  skombinovať.

V dnešných časoch ženy v produktívnom veku  často riešia polemiku – dieťa už áno alebo  ešte nie? S odstupom tých piatich rokov.  Ľutovali ste niekedy svoje rozhodnutie?
V žiadnom prípade nie. Dcérka naplnila môj  život novým zmyslom i radosťou. Takže ak by som mohla v tomto prípade čitateľkám  odporúčať – neváhajte. Určite sa vám podarí skĺbiť dieťa s prácou. Nie je to jednoduché, no stojí to za to.

Cena „Manažér roka“ nie je výsledkom nejakého SMS hlasovania či cenou sympatie. O jej udelení rozhodujú členovia poroty na základe hodnotenia práce a jej výsledkov.
Práve to vyvoláva ten úžasný pocit. Som na toto ocenenie veľmi hrdá. Ale viac si vážim celkové umiestnenie. Skončila som predsa na výbornom treťom mieste. V tej plejáde  zaujímavých mužských mien to pre mňa ako ženu znamená naozaj veľmi veľa. Ešte k spomínanej dávke šťastia – mám šťastie na  ľudí. Viem si ich zrejme aj dobre vybrať. Bez  ich práce a podpory by som ocenenie nikdy nedostala.

Mimochodom, zmenilo sa niečo?
Cena samotná je síce pekná, život sa mi  však vôbec nezmenil. Všetko ide v starých koľajach, len pribudol chvíľkový záujem  médií.

Vnímate ocenenie ako nový záväzok?
No, motivácia to určite je. Dúfam, že to  nevyznie hlúpo, ale... chcem, želám si, aby  ma to vnútorne „vylepšilo“. Chcela by som  byť dobrým a čistým manažérom, ak mi rozumiete. Práca s ľuďmi je neuveriteľne inšpirujúca a môže byť aj veľmi kreatívna. Mojou snahou bude, aby takou aj bola.

Diners Club v Českej republike rastie.  V minulom roku sa klientela rozšírila o 20 %,  tržby stúpli o 40 %.
Ak bol minulý rok dobrým rokom, tento rok  bude ešte lepším. Konečne začíname zbierať  plody našej práce. V číslach sa len odráža to,  čo sme do spoločnosti v predchádzajúcom  období investovali. Ale aby boli úspešné  aj tie ďalšie roky, musíme prísť s niečím  novým. Vždy musíte prísť s niečím novým.  Napriek tomu, že logicky pri tom riskujete aj  neúspech.

Čo je teda pri plánovaní projektov dôležité?
Asi cit pre odhad. Riziko, že investície sa  nevrátia, je tu však vždy. Napriek všetkým  skúsenostiam. Napriek tomu, že sa snažím  získať čo najviac informácií a hľadám  alternatívy s jednotlivými za a proti. Z praxe  viem, že spoliehať sa len na charizmu,  znalosti a skúsenosti nestačí. Predovšetkým  je dôležité dobre sa pripraviť. Osobne však  zastávam názor, že je lepšie hoci aj pokaziť  nejaký projekt, ako neurobiť nič. Získavate  predsa nové skúsenosti. Neúspech je tak aj  určitým prínosom.

Dočkáme sa v bežnom živote prevahy  „plastových“ peňazí?

V krátkodobom horizonte zatiaľ nie. A to  hovorím ako fanúšik platobných kariet. Vzťah  ľudí k hotovosti je u nás, predpokladám,  že aj na Slovensku, silne zafi  xovaný.  Samozrejme, že karty majú pred sebou  možnosti rastu. A to aj keď hovoríme  o našom stredoeurópskom priestore a o stále  konzervatívnom vzťahu jeho obyvateľov  k hotovosti. Zatiaľ však zaužívaný vzťah  k peniazom – mať ich doslova v ruke – ešte  často nepustí. Postupne sa to však mení.

Ako vnímate príchod eura na Slovensko?
Budem stručná. Myslím, že sa toho až tak  veľa nestane.

Inak. Čo ak by bola v tejto situácii Česká  republika? Ako by ste vnímali možné dopady?
Áno, obávala by som sa. To však súvisí  s celkovou situáciou v krajine. Česká  republika určite na prijatie eura nie je  pripravená. Takýto krok má množstvo  dopadov.  Čo by chcel Diners Club v Českej republike  dosiahnuť? Momentálne máme asi 9-tisíc klientov.  Očakávame, že v budúcnosti vznikne na trhu  priestor na to, aby klientov bolo 100-tisíc.  Tento rok prekročíme obrat 2 miliardy  českých korún. Ak neurobíme nejaké zásadné  chyby, alebo ak nedôjde k nejakým zásadným  zmenám, Diners Club Czech by mala rásť  vo všetkých smeroch. Veríme v rast, ktorý  chceme dosiahnuť.

Čo vám naposledy v práci urobilo radosť?
Aj to, ako moje ocenenie prijali moji  kolegovia.

A čo golf?
Áno, golf, moja láska. Bohužiaľ, nemám  teraz naňho takmer vôbec čas. Hendikep  sa mi teda dosť zhoršil. Na chuť som mu  prišla v Amerike, ale hrať som ho začala už  dávnejšie. Vlakom z Prahy na Karlštejn. To bol  môj únik zo sveta peňazí. Je to veľký relax.  Pritom každá jamka je snahou o čo najlepší  výsledok. Aj tu som však už vnútorne oveľa  vyrovnanejšia. Niečo sa zmenilo. Predtým  som chcela veľmi vyhrávať. Teraz som rada,  keď mám čas si zahrať.

Výročia
V tomto roku slávi Diners Club Czech svoje desiate  výročie a zároveň 40 rokov od prvej akceptácie  platobných kariet na území bývalého Československa. Toto výročie je o to významnejšie, že prvou  akceptovanou kartou bola práve karta Diners Club,  ktorú tiež použili na prvú kartovú transakciu u nás.  Československo sa stalo prvou krajinou východného  bloku, kde bola použitá platobná karta.

Fórum žien
Eva Kárníková je predsedníčkou  predstavenstva a výkonnou riaditeľkou  Fóra žien. Vzniklo v roku 1995  ako asociácia združujúca ženy na  významných politických, hospodárskych  a spoločenských pozíciách. Má za cieľ  dosiahnuť rešpektovanie postavenia žien  v profesionálnej oblasti.

Manažérka roka 2007
Stala sa ňou 17. apríla v pražskom  Žofíne, v rámci jubilejného  pätnásteho ročníka prestížnej  súťaže. V absolútnom hodnotení  68 fi  nalistov zo 157 nominovaných  sa umiestnila na skvelom treťom  mieste – za generálnym riaditeľom  poisťovne Kooperativa Vladimírom  Mrázom a Viliamom Sivkom  z EuroAgentur Hotels and Travel.  O umiestnení v súťaži, ktorá sa  konala pod záštitou predsedu  vlády ČR Mirka Topolánka,  rozhodovala pätnásťčlenná  národná hodnotiteľská komisia. Evu  Kárníkovú vyhlásili aj za celkovú  víťazku v kategórii Manažér odvetvia  – Finančníctvo