Juraj Kollár - Klasik mladej slovenskej maľby
Umenie
|
Umenie je iba dobré alebo zlé. Všeobecné tvrdenie sa vzťahuje na akékoľvek médium vyjadrenia. Maľby Juraja Kollára (1981) sú dobré. Nájdeme v nich odkazy na rôzne maliarske postupy, preferované v tom či onom období dejín umenia. Miestami impresie, prevažne abstrakcia, niekedy gestická maľba. V niektorých prípadoch hyperrealizmus, v zástupnej polohe akéhosi „prestupu k abstrakcii“. Juraj Kollár vytrvalo nasleduje svoj rigorózne maliarsky program a darí sa mu neschádzať pritom z cesty. Jedným z naplnení jeho tvorby je analýza maliarskeho média ako takého. Okrem toho, že je klasik, čo sa námetov a maliarskych prostriedkov týka, je tiež zanietený „vedec“ v rámci skúmania štetcových techník, farebných vrstiev, plasticity farby a celkovo – technológií |
maliarskeho média. Jeho ambíciou je dosiahnuť čo najelementárnejšie vyjadrovanie. Každé gesto, každý tón má preňho osobitú váhu. Aj v prípade expresívneho prejavu sa snaží predovšetkým zovšeobecňovať a pristupovať k maľbe čo najvedeckejšie. Ďalšou pozoruhodnou rovinou sú volené námety. Najvýraznejšie sa do vedomia zapisujú jeho krajiny. Kollárov vzťah k prírode je priam archetypálny. Plátno aj maliarske prostriedky vníma ako súčasť industriálneho sveta s defi citom prírody. Maľbu chápe ako jeden zo spôsobov, ako tento defi cit vyrovnať, naplniť. Cieľom jeho maliarskeho jazyka je teda návrat k prírode. Ako sám hovorí: Obraz ako dielo je odovzdaním sa prírode prostredníctvom maľby. Krajina ako motív má v maľbách Juraja Kollára svoje stabilné miesto. |
V rámci jej zobrazenia však nepláva vo vodách „schematizmu“, ale hľadá vlastné, neprvoplánové možnosti vyjadrenia svojho vzťahu k nej. Emblematickým príkladom by mohol byť olej na plátne s názvom Priehľad krajinou (2001). Na prvý pohľad je názov maľby zavádzajúci – divák sa ocitá pred hyperrealisticky zobrazenou sklobetónovou stenou. Tá sa však následne stáva nepodstatnou, iba akýmsi zástupným symbolom čohosi kľúčového, čo na plátne ostáva iba v rovine tušeného. Kollár rafinovane podnecuje pozorovateľovu predstavivosť, fantáziu, úvahy, čo sa skrýva „za“ stenou? Výjavy neservíruje priamo, ba dalo by sa ho upodozrievať z pôžitku z latentného „zvádzania“ diváka. Alebo zavádzania?
Na pohľad možno nie až taká očividná, no nepopierateľne niekde v pozadí prítomná je v Kollárových plátnach (či jeho nahliadaní na zobrazované) vášeň. Hovorí: Konceptuálna maľba pre mňa nie je možná, pretože prítomnosť je vedomím neuchopiteľná. Jediné, čo mi ostáva, je vášeň. Uchopuje skutočnosti a nasleduje pri tom istú precíznosť. Jednak v rámci situácie, ktorá je navodená a v rámci kreativity ponúka isté špecifi cké spektrum možností, jednak v rámci predmetnosti, ktorá sa stáva samotným objektom vášne. Z toho vyplýva pôvabnosť zobrazenia. Pôvab ako pomyselný pohyb smeruje k organickosti, a tak sa napokon vždy nepriamo dostane k prírode.
Kollár sa s rovnakou vášňou ako maľbe krajín venuje aj maľbe portrétov. Tie sú tak ako v prvom prípade subjektivizované maliarovým nahliadaním na ich zobrazenie. Ani v rámci portrétu sa nevyjadruje prvoplánovo či polopatisticky, divákovi ponúka možnosť domýšľať si to „niečo“, čo ponecháva nedopovedané. Ako krajinu, tak i portrét interpretuje až na hranici abstrakcie, čím dosahuje až transcendentálne efekty či pocit akéhosi „zduchovnenia“. Všetky odpozorovateľné fakty naznačujú, že z Juraja Kollára sa stane klasik slovenskej maľby mladej generácie.
Juraj Kollár (1981) – vysokoškolské štúdium dokončil v Prahe na Akadémii výtvarných umení v ateliéri prof. Zdeňka Berana; štúdium začínal na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéroch profesora Daniela Fischera a Ilony Némethovej. Žije a tvorí v Prahe a Paríži.
| Autor: | Lucia Gavulová |
| Foto: | Juraj Kollár, www.gallerykressling.sk |
