Malý veľký svet

Čo vás na fyzike priťahuje?
Je to akýsi prirodzený vzťah. Fyziku považujem za svoje hobby. Čo sa pamätám, už ako malé dieťa som chcel byť astronómom, a keď som mal asi desať rokov, učarovala mi jadrová fyzika. No a ostalo mi to. Mal som uja – matematika. Často sme spolu diskutovali. Neskôr, na gymnáziu v Banskej Bystrici, bol takým človekom profesor fyziky pán Baník, ktorý potom prednášal na STU v Bratislave. Tento človek mi fyziku až pútavo priblížil.

A pedagogická činnosť? Ako ste sa dostali k nej?
Som vlastne zamestnanec tejto fakulty počas celej svojej profesijnej kariéry. Skončil som jadrovú fyziku na tejto katedre jadrovej fyziky a potom som bol veľmi rád, že som tu dostal miesto. Pôsobím tu od roku 1969. Drží ma tu fyzika elementárnych častíc – štúdium základnej štruktúry hmoty. Snaha o poznanie hmoty podľa možností do čo najväčšej možnej hĺbky. Má to vzťah aj k fi lozofi ckým otázkam. K tým základným: Z čoho pozostáva náš svet? Z čoho vznikol?

Takže ste sa predsa len dostali aj k hviezdam.
Do istej miery áno. Prepojenie medzi astrofyzikou a fyzikou elementárnych častíc je veľmi úzke. Náš svet je taký, aký je, práve preto, že aj jeho najmenšie časti sú také, aké sú.

Akú pozíciu má váš vedný odbor v súčasných pomeroch na Slovensku?
Veľmi dobrú. Prestížna je hlavne spolupráca s CERN-om – Európskym laboratóriom fyziky elementárnych častíc. Má 20 členských krajín a je svetovou špičkou. V tejto oblasti sú Európania na tom dokonca lepšie ako Američania. Pritom je len veľmi málo oblastí, kde to platí. CERN buduje najväčší urýchľovač na svete s označením LHC. Slovenská fyzika má na realizácii niektorých jeho projektov veľmi silné zastúpenie. Vybudovala si dobrú pozíciu. Od nášho vstupu do CERN-u v roku 1993 sme napríklad dosiahli aj veľmi dobrú návratnosť našich členských príspevkov do tohto špičkového laboratória.

Nie je to paradox? Predsa ako vysokoškolský pedagóg veľmi dobre viete, že na Slovensku dávame na vedu jeden z najnižších podielov z HDP v Európskej únii – konkrétne len 0,49 %.
Treba povedať, že podmienky na Slovensku sa pomaly zlepšujú. Len ekonomika rastie rýchlejšie, ako to, čo sa dáva na vedu.

Odráža sa to napríklad na počte a kvalite študentov?
Určite. Hlavne to však má vplyv na to, koľko kvalitných ľudí z krajiny odchádza. Len z mojich študentov-diplomantov či PhD. študentov sú prakticky všetci vonku. Na jednej strane som rád, že je to tak. Veď odchádzajú na špičkové pozície v popredných svetových laboratóriách. Na druhej strane sa však už zrejme nevrátia. Aspoň zatiaľ nie. Platy sú u nás stále také, že pre mladého človeka vlastne nemá zmysel vrátiť sa domov. Ak, tak až vo vyššom veku. Aj za to však vďaka. „Navrátilci“ sú základňou odovzdávania skúseností.

Kam smeruje naše vysoké školstvo?
Mám pocit, že pomyselná krivka síce pomaly, ale predsa len stúpa nahor. Vieme už aj na Slovensku budovať špičkové pracoviská. Ako predseda výboru pre spoluprácu s CERN-om viem, koľko námahy to stojí. Doteraz sme však vždy vedeli získať podporu pre naše aktivity.

LHC
Najväčší prístroj na svete, urýchľovač najmenších častíc hmoty. Komplex Large Hadron Collider bude urýchľovať protóny na rekordnú energiu. Okrem protónov bude urýchľovať aj atómové jadrá. Umožní to študovať zrážky protónov s protónmi, protónov s jadrami alebo jadier s jadrami. Obvod podzemného tunela, v ktorom je urýchľovač umiestený, je 27 kilometrov. CERN do tohto medzinárodného projektu investoval asi 4 miliardy eur. Na jeho výstavbe sa podieľalo 6 500 vedcov z 80 krajín. Prevádzka LHC sa má začať v júli tohto roka. Na plný výkon by sa mala rozbehnúť v polovici budúceho roka.

CERN

Slovensko prispieva do CERN-u sumou 80 miliónov korún ročne. Spomínali ste vysokú návratnosť.
Áno. Pochopili sme, že ak budeme mať slušnú návratnosť z CERN-u do slovenského priemyslu, je to veľmi dobrý argument na to, aby úzka spolupráca s CERN-om pokračovala. To v sebe zahŕňa napríklad aj presviedčanie fi riem zo Slovenska, že spolupráca s CERN-om sa oplatí. Sme v tejto oblasti dokonca veľmi úspešní. Veď za posledné tri roky sme v rámci CERN-u na druhom mieste v návratnosti vkladu hneď za domácim Švajčiarskom. V prípade Slovenska je návratnosť vyše dvojnásobná oproti výške vkladu. Aby som bol presný – príspevok platí štátny rozpočet a vracia sa to do slovenského priemyslu. Pre samotné fi rmy, ktoré sa presadili v spolupráci s CERN-om, to znamená aj zvýšenie ich kreditu. Ak spolupracujete s CERN-om, musíte byť na špičkovej úrovni. Firmám sa tak otvárajú ďalšie trhy.

Firmy zo Slovenska dokonca spolupracovali aj na výstavbe spomínaného najväčšieho urýchľovača.
LHC má 27 kilometrov. Nachádza sa v podzemnom tuneli. Skladá sa z 1 232 dipólových magnetov, ktoré držia sledované častice na kruhovej dráhe. Tie magnety sú supravodivé. Pracujú pri teplote len 1,9 °K, čo je teplota nižšia než vo vesmíre. Na udržanie teploty v objeme magnetu slúžia špeciálne kryogénne nádoby. Práve tie vyrobili v SES Tlmače. No a pracovníci ZŤS VVÚ Košice zasa tieto obrovské magnety, ktoré vážia 32 ton a sú 15 metrov dlhé, v stiesnenom priestore len tri metre širokého tunela ukladali s presnosťou desatín milimetra. Košičania to urobili dokonca tak dobre, že CERN ich ako jedných z mála ocenil svojou Zlatou plaketou.

Urýchľovač LHC je asi momentálne najznámejšia aktivita CERN-u. Na čo vlastne bude slúžiť?
Ide o stroj, vnútri ktorého lietajú protóny v trubiciach proti sebe. Protóny lietajú rýchlosťou svetla a v konkrétnych bodoch sa zrazia. V okamihu zrážky vznikajú iné častice. Ide teda o stroj na výrobu hmoty. V našom prípade ide o exotickú hmotu – o častice. Napríklad hľadáme Higgsov bozón, na ktorého objavenie fyzici veľmi čakajú. Potrebujú ho ako dôkaz vypracovaných teórií a zatiaľ ho nikto nevidel. Takže ak sa to podarí, pôjde o objav na Nobelovu cenu.

Aký je praktický význam takejto častice?
Ide tu o to, ako hmota vznikala. Higgsov bozón je podľa teórií potrebný na to, aby častice vôbec hmotu mali. Ak by Higgsov bozón neexistoval, častice by hmotu nemali alebo by ju museli mať iným spôsobom. Teda by sme tu napríklad neboli. Takže ten význam je obrovský.

Urýchľovač LHC majú spustiť už v júli. Aký máte pocit v CERN-e?
Sme napätí v objaviteľskom očakávaní. Dúfame v posun našich poznatkov o tom, z čoho je hmota zložená.

To je to, čo vás pri vašej práci drží toľké roky?
No, keby ste počuli diskusie, keď sa stretneme v CERN-e. Ide o veľmi vášnivé a zaujímavé rozhovory. Najčastejšie sa preberajú spomínané podstatné veci – z čoho je táto hmota, ako je urobená, prečo je to tak a nie inak.

Možno už na jeseň očakávať nejaké prevratné objavy?
Fyzika elementárnych častíc je beh na dlhé trate. Budeme zrejme musieť čakať veľmi dlho. Procesy, ktoré skúmame, sú veľmi zriedkavé. Čím majú častice vyššiu hmotnosť, tým ťažšie a zriedkavejšie sa rodia. Ak budeme mať šťastie, spomínaný Higgsov bozón objavíme o pár mesiacov. A možno naň budeme čakať roky. Napríklad – vedelo sa, že kvarkov by malo byť šesť. No na šiesty kvark sa čakalo 20 rokov. Teórie predpovedali jeho nižšiu hmotnosť. Potom sa ukázalo, že on je veľmi ťažký. Teda na jeho objavenie sme potrebovali veľké urýchľovače. Čím ťažšiu časticu chcete vytvoriť, tým väčší urýchľovač potrebujete.

Veľkosť LHC teda zodpovedá ambíciám, ktoré by CERN chcel dosiahnuť.
Áno. To, čo hľadáme, sú veľmi ťažké objekty. V urýchľovači sa vlastne z energie vyrába hmota. Na produkciu ťažkých častíc potrebujete veľmi vysoké energie. Niektoré veľmi zaujímavé objekty, samozrejme, teoreticky podchytené, nebolo možné nájsť len preto, lebo sme nemali urýchľovače s dostatočne vysokou energiou. Pozor, hovoríme o hľadaní desaťtisíckrát menších častíc, než sú molekuly alebo atómy. Dokonca o kvarkoch teória tvrdí, že nemajú rozmer – sú bodové. Vlastne si ani nevieme predstaviť, aké sú malé.

Mal by napríklad Albert Einstein radosť z takéhoto obrovského urýchľovača?
Nepochybne. Bol teoretický fyzik a ako taký potreboval potvrdzovať teórie experimentmi. Niektoré teórie, teraz už nemyslím len jeho, sú také geniálne, že vedia vopred určiť, aká častica tam má byť, aká bude ťažká a podobne. V praxi sa to stalo už niekoľkokrát. My sme experimentátori – potvrdzujeme teórie. To však nevylučuje, že objavíme niečo, o čom ani teoretici nevedeli.

Súperí CERN s podobnými laboratóriami vo svete?
Áno. Ale aj tieto veci už ovplyvňuje globalizácia. CERN je jedno z prvých laboratórií, ktoré – keďže je objektívne najlepšie a najväčšie svojho druhu – združuje odborníkov z celého sveta. Aj vďaka tomu je svetovou jednotkou. Konkurenciou sú hlavne Američania – Fermiho laboratórium má ešte stále najväčší urýchľovač na svete – má 6 kilometrov. Ten náš však bude nielen oveľa väčší, ale bude poskytovať aj sedemkrát vyššie energie. Američania mali pôvodne mať ešte väčší urýchľovač, ako je LHC, ale Kongres nakoniec potrebné peniaze neschválil. Oni investujú skôr do kozmického výskumu. LHC je projekt asi za 4 miliardy eur. Je čas globálnych projektov. Európska únia presadzuje budovanie európskych laboratórií. Už by nemali byť národné laboratóriá, vďaka ktorým sa výskumné projekty často zdvojovali. CERN existuje vyše 50 rokov a je vlastne prvým príkladom nadnárodnej spolupráce v tomto smere.

Spomínali ste európske projekty. Ktoré považujete za zaujímavé?
Napríklad projekt FAIR v nemeckom Darmstadte. Veľké európske centrum na relativistickú jadrovú fyziku, kde má byť aj centrum na výskum antihmoty. Potom napríklad XFEL – v podstate mikroskop, asi tri kilometre dlhý, neskôr možno desať i viac. Cezeň bude možné vidieť atómy. Buduje sa v Hamburgu. Slovensko sa už zapojilo do tohto projektu.

Do CERN-u sa nalievajú obrovské peniaze s tým, že ich návratnosť je v podstate neistá.
Peniaze? Ak sú politici schopní rozmýšľať o budúcnosti, toto je vynikajúca investícia. Pár príkladov. Je veľa sprievodných produktov, ktoré v CERN-e vznikajú. Jedným z nich je web. Keď vznikol, v CERN-e nikto presne nevedel, aký to bude mať dopad. Alebo supravodivosť – LHC je najväčší supravodivý stroj na svete. Samotné jeho budovanie prináša množstvo nových poznatkov, ako napríklad privádzanie obrovského množstva energie na jedno miesto. Vznikli supravodivé káble. Alebo – ak by sa fyzici neboli v 30. rokoch minulého storočia zaujímali o štiepenie jadier, čo bola vtedy čisto vedecká záležitosť, dnes nemáme jadrovú energetiku. Mali by sme strašné problémy s výrobou energie.

Máme však aj atómové zbrane.
Žiaľbohu. Je to však už len o tom, ako to vojaci a politici zneužijú. Za to veda nemôže. Výskum má teda z dlhodobého hľadiska obrovský význam. V CERN-e si myslíme, že svetová energetika jednoznačne speje k jadru. A iné dostatočné zdroje nateraz nie sú. Objavujú sa tu hneď dva smery: 1. Energia na báze jadrovej fúzie – jej výroba z trícia a deutéria. Ide o veľmi perspektívny projekt jadrových elektrární budúcnosti. 2. Jadrové elektrárne riadené urýchľovačmi. V takýchto elektrárňach sa ako palivo bude používať terajšie vyhorené palivo zo súčasných jadrových elektrární. Teraz z neho vieme získať len pár percent energie. Bude sa však recyklovať, čo umožní vyťažiť z neho zvyšnú energiu, ktorú stále obsahuje. Skúsenosti z CERN-u sú využiteľné týmto smerom. Zásoby ropy klesajú. Vlády pochopia, že iná možnosť nebude a zafi nancujú takýto vývoj. Hovorím pritom o horizonte 20 – 30 rokov.

Vedci zrejme vnímajú CERN ako nejaký raj s ideálnymi podmienkami na prácu. Ako to tam funguje? Prevláda len snaha o dosiahnutie nových poznatkov?
CERN je organizácia, ktorá by mohla slúžiť príkladom, ako majú vedci spolupracovať. Áno, je tam rivalita. Každý predsa chce niečo dosiahnuť. Celková atmosféra je však veľmi dobrá. Do CERN-u chodím už vyše 30 rokov a chodím tam stále veľmi rád. Je tam zoskupenie veľkých mozgov z celého sveta. Spolupráca sa nehodnotí podľa toho, odkiaľ ste. Dôležité je to, čo viete. To je podstatné. Členské krajiny sú zorganizované veľmi demokraticky. Každá z nich má rovnaký hlas. Samozrejme, aj Slovensko, ktoré prispieva do CERN-u sumou na úrovni 0,3 % jeho rozpočtu. Nemci napríklad prispievajú vyše 20 %. Silu hlasu však máme rovnakú. Mám teraz možnosť sledovať štruktúru organizácie znútra. V rámci Prezídia CERN-u pripravujeme podklady na rozhodnutia o najdôležitejších veciach.

CERN
Európska organizácia pre jadrový výskum, najväčšie nukleárne laboratórium na svete. Založená v roku 1954, v súčasnosti má 20 členských štátov. Slovensko je členom od roku 1993. CERN má ročný rozpočet vyše jednej miliardy CHF, vyše 2 500 zamestnancov a asi 6 000 externistov z celého sveta. Leží na švajčiarsko-francúzskych hraniciach neďaleko Ženevy. Nobelovu cenu za fyziku si vedci z CERN-u prevzali zatiaľ päťkrát.

CERN a Slovensko
Na projektoch špičkového laboratória spolupracujú predovšetkým Univerzita Komenského Bratislava, Univerzita P. J. Šafárika Košice, Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice, Fyzikálny ústav SAV Bratislava. Slovenskí fyzici sa tak zúčastňujú na základnom a aplikovanom výskume svetového významu. Na spolupráci s CERN-om sa zúčastňuje pravidelne viac ako desať študentov a doktorandov. Získavajú kvalifi káciu, ktorá im otvára dvere do najvýznamnejších fyzikálnych laboratórií sveta.

Ako vyzerá riadenie CERN-u?
Riadiacim orgánom je Rada. Rozhoduje o všetkých podstatných veciach – o smerovaní laboratória. Potom je výkonná zložka – Generálny riaditeľ a Zbor riaditeľov, ktorí riadia dennú prevádzku. Rada sa skladá z predstaviteľov členských štátov. Každý má dvoch zástupcov – vedeckého a politického delegáta. Politickým delegátom je väčšinou veľvyslanec krajiny v Ženeve. Obaja majú spolu jeden hlas. Rada zasadá štyrikrát do roka. Materiály sú pripravené vopred, na zasadnutí sa o nich otvorene diskutuje. Rozhodnutie padne po hlasovaní. Väčšinou dosiahneme konsenzus, postačuje však aj prostá väčšina, niekedy je potrebná väčšina dvojtretinová.

Čo prezident a viceprezidenti?
Prezident a dvaja viceprezidenti sú užším vedením. Momentálne je prezidentom švédsky profesor Akesson. Vykonáva svoju funkciu veľmi demokraticky. Všetky problematické veci riešime spolu. Veľmi si to cením. Máme aj vedeckú radu, ktorá združuje najlepších vedcov z nášho odboru – sú v nej laureáti Nobelových cien. Ide o poradný orgán, ktorý pripravuje vedecké podklady pre Radu, ktorá ich potom schvaľuje.

Samotný CERN je uzavretá oblasť?
Aby ste sa dostali do CERN-u, musíte mať špeciálne povolenie. Našich spolupracovníkov s takýmto povolením je momentálne asi 7-tisíc. S preukazmi majú prístup kedykoľvek. Ostatní ľudia tam môžu prísť, keď si vybavia vstup. Ide o otvorené laboratórium.

Čoho by ste sa ako vedecká obec chceli v CERN-e dožiť?
V najbližšom čase zrejme objavenia spomínaného Higgsovho bozónu. Čakáme na jeho potvrdenie najmenej 25 rokov. Podľa teórií dáva časticiam hmotu, teda je podstatou našej existencie. Vlastne objavujeme, ako je všetko navôkol nás urobené. Postupne sa dostávame do štruktúr hmoty, ktoré sa nám odkrývajú.

... no a ten zvyšok hmoty, to sme aj my.

Antihmota je čo?
Bežne ju vyrábame už veľa rokov. Vyrobiť sa jej však podarí vždy len veľmi malé množstvo. Je to vlastne zrkadlový obraz hmoty, kde ku každej nám známej častici existuje antičastica s opačným nábojom. Teda ak protón má kladný náboj, antiprotón ho má záporný. Ďalšia vlastnosť – keď sa stretne napríklad protón s antiprotónom, takpovediac anhilujú. Teda zmiznú a premenia sa na energiu – napríklad na svetlo.

Praktický význam?
Nateraz ťažko povedať. Bola by to veľmi dobrá zásobáreň energie, lebo spomínanou anhiláciou sa uvoľňuje najväčšia energia, akú poznáme. Teda bomba z antihmoty – to by bola hotová katastrofa. Toto však nehrozí, lebo antihmota sa vyrába veľmi ťažko. Teda význam je zatiaľ len vedecký. Chceme však dokázať dokonalú zrkadlovosť hmoty a antihmoty. Teda napríklad vlastnosti protónu a antiprotónu by mali byť rovnaké, samozrejme, až na náboj.

Ak by to tak nebolo?
Opäť to znie až prorocky, ale svet by nebol taký, aký je, a vôbec by ani nemusel byť. Pri Big-Bangu vznikla hmota aj antihmota vo veľkých množstvách. Hmoty však bolo viac. Antihmota anhilovala. No a ten zvyšok hmoty, to sme aj my. Vo vesmíre je navyše aj tmavá hmota, o ktorej nevieme, čo to je. Nie sú to čierne diery, tie sa vytvorili z normálnej hmoty. Tmavá hmota sú častice, ktoré tu sú, ale zatiaľ sme ich neobjavili. Keď spočítate všetky hviezdy, hviezdny prach a telesá, zistíte, že je to len veľmi malá časť hmoty vesmíru. Na základe gravitačných pozorovaní, kinematiky vesmíru sa dá spočítať, že v ňom prevažuje tmavá hmota. A nikto nevie, čo to je. Paradoxne, tmavej hmoty je oveľa viac, než nám známej hmoty. Navyše existuje aj tmavá energia, ktorej je úplne najviac.

Takže o tom, v čom tu žijeme, vieme len strašne málo?
Určite. Neustále prichádzame na nové veci. To je na tom vzrušujúce. Tvrdenia, že už nič zaujímavé sa vo fyzike neobjaví, ktoré zaznievali pred rokmi, sa vôbec nepotvrdili. Čo všetko sa za ten čas podarilo objaviť! Sme niekde úplne inde, navyše s perspektívou prísľubu ďalších prevratných objavov.

Myslíte, že by to pohlo spoločnosťou, ak by sa potvrdila existencia paralelného sveta?
Išlo by iba o otvorenie ďalšieho horizontu poznania. Niekedy sa aj atóm považoval za nedeliteľný. Malo nejaký zásadný vplyv na spoločenský vývoj, keď sa zistilo, že je deliteľný? Nemalo. Veľa ľudí vtedy ani nevedelo, že sa objavilo jadro, neskôr elementárne častice. Dnes vieme, že elementárne častice sa skladajú z menších. O paralelnom svete môžeme začať špekulovať, ale až keď nájdeme supersymetrické častice. Nevieme však, či sa niekedy dostaneme k poznaniu, akú majú štruktúru. Je to len niečo veľmi ťažko predstaviteľné a zároveň aj nové, nepoznané. Ale z fi lozofi ckého hľadiska zaujímavé.

Dôležitosť tvorcov.

S CERNom spolupracuje asi 60 ľudí zo Slovenska. Nie je to úžasné, že slovenská veda vyprodukovala takýto počet odborníkov?
Nie vždy by malo ísť o počty ľudí. Skôr by malo ísť o kvalitu. A potom o podmienky. Aby pracovali aj na Slovensku, respektíve aby sa sem mohli vrátiť. My sme niekedy chodili do Dubna pri Moskve. Všeličo sme sa tam naučili, čo teraz využívame. Čo sa odvtedy nezmenilo a ani sa nezmení – veľké laboratóriá boli a budú v ekonomicky silných krajinách. Avšak aj na Slovensku by sa všeličo dalo realizovať. Teraz sa napríklad začína budovať Európsky technologický inštitút. Malo by ísť o liaheň nových technických nápadov. Spoločnú prihlášku na jeho vytvorenie si podali Viedeň a Bratislava. To by bola veľká vec, keby sa toto k nám dostalo. Potiahlo by to slovenský výskum úžasným spôsobom. Napriek tomu, že tých peňazí na Slovensku ide na vedu a výskum málo, nemyslím si, že sa používajú nerozumne. Rezort školstva chce teraz podporiť PhD. študentov grantmi, ktoré im umožnia študovať na Slovensku, ale aj pol roka pracovať napríklad v CERN-e. Slovensko sa tiež pripojilo do celoeurópskej počítačovej siete – GRID-u – ktorý organizuje CERN. Umožňuje, aby sa napríklad v Bratislave a v Košiciach riešili úlohy z CERN-u. Sieť je obrovská, má už asi 50-tisíc počítačov.

CERN ako taký u nás, mimo vedeckej obce, nie je veľmi známy. Možno najviac cez príbeh spisovateľa Dana Browna „Anjeli a démoni“ a jeho hlavnú postavu.
Áno, zatiaľ nikto CERN-u neurobil také PR ako Dan Brown. Keď už nič iné, jeho príbeh si prečítalo veľmi veľa ľudí. CERN opísal ako najlepšie svetové laboratórium a mal pravdu.

A čo autorove fikcie?
No, riaditeľ CERN-u naozaj nemá najlepšie lietadlo na svete, to môžem potvrdiť. A určite riaditeľ nejakej nadnárodnej fi rmy je na tom lepšie aj fi nančne. Spisovateľ má, samozrejme, nárok na svoju fantáziu.

Akoby však CERN sám osebe nestál o popularitu. A to ani pri svojich produktoch. Napríklad spomínanom webe.
To je však záležitosť skôr médií a dnešného masového vkusu vnímania dôležitosti. V popredí sú predsa celebrity. Jednoducho prevažuje šoubiznis. Ľudia si dnes väčšmi vážia zabávačov než tvorcov. Zabávači živia svojím zjavom napríklad médiá či telekomunikačné spoločnosti. Tam sa okamžite točia veľké peniaze. Veda, výskum a vývoj, naopak, peniaze požierajú bez okamžitého efektu. Preto sú tí, čo tvoria, v úzadí. Bolo by dobré obrátiť verejnú mienku na tvorcov. Napríklad v našich podmienkach sú zaznávaní aj tí, čo z našej krajiny urobili ekonomického tigra. No veď samo od seba sa to predsa neudialo. Naša spoločnosť potrebuje na svoje napredovanie zmeny v nastavení priorít.