Naši predkovia určite netušili, že do ekosystému Zeme začali zasahovať už v momente, keď „objavili“ oheň. Proces deštrukcie prírody sa však rapídne zrýchlil v čase poľnohospodárstva, teda približne pred desaťtisíc rokmi. Dnes sú divo žijúce zvieratá na celom svete nemilosrdne lovené a vykorisťované. A zoznam extrémne ohrozených jedincov sa rozširuje z roka na rok.

Človek záchranár

Človek objavil okolo seba až milión druhov zvierat už v období, keď ľudské bytosti začali osídľovať Zem. Objavovanie zázrakov prírody má však aj tienistú stránku. Počas éry objavov prírodných krás sa prudko zvýšil počet trvalo vyhynutých a nebezpečne ohrozených druhov. Najsmutnejšia na tom je skutočnosť, že za tento stav môže práve človek. Kým kedysi sa vo voľnej prírode dostávali zvieratá do styku s človekom len zriedka, v posledných desaťročiach je mimo priameho vplyvu ľudí len veľmi malá časť planéty. Došlo k znásobeniu ľudskej populácie, ktorá potrebuje energiu a suroviny. Zo zemského povrchu nenávratne mizne pre zvieratá dôležitý životný priestor a biologická rozmanitosť. Tento proces má dopady aj na človeka, lebo biosféra sa destabilizuje a vyčerpávajú sa zdroje, ktoré budú raz ľuďom chýbať. Človek má však oproti zvieratám výhodu. Dokáže sa brániť. Pre živočíchy sú tieto zmeny často osudné. A irónia je, že najviac ohrozené druhy môžu dospieť do stavu, čo sa vlastne už deje, keď bude ich ďalšie prežitie závislé od pôvodcu tohto stavu, od človeka. Nedá sa povedať, že by bol osud prírody človeku ľahostajný. Dôkazom ľudskej aktivity v tomto smere je Červený zoznam ohrozených druhov, ktorý vydáva IUCN – Medzinárodná únia ochrany prírody. Založená bola v roku 1948 pri OSN a jej hlavným cieľom je ochrana prírody. Červený zoznam je globálny katalóg, ktorý poskytuje informácie o stave prírody ako celku. Na vzniku zoznamu sa podieľa vyše desaťtisíc vedcov z celého sveta. Živočíchy sú v ňom zaradené do ôsmich kategórií podľa stupňa ohrozenia. Najviac ohrozené, kam patria napríklad tigre alebo nosorožce, sú označené ako „kriticky ohrozené“. Podľa druhového rozdelenia je najpočetnejšia skupina cicavcov. Vážne alebo kriticky ohrozené druhy sa vyskytujú vo všetkých hlavných skupinách cicavcov, ale niektoré sú vo veľmi zlej situácii. Nepopulárny rebríček ohrozenia vedú primáty, kde je vyše štyridsať druhov a poddruhov bezprostredne ohrozených vyhynutím. Hlavným dôvodom je ničenie prirodzených biotopov, prostredia, kde cicavce žijú. Ale zmeny a ničenie prostredia závažne ohrozuje aj hmyzožravce, netopiere, dvojitozubce a hlodavce. Naopak na smutnej nízkej početnosti veľrybotvarých cicavcov, šeliem a kopytníkov má veľký podiel lov človeka. Červený zoznam okrem výstrahy poskytuje aj iné dôležité informácie. Z posledných vydaní sa môžeme napríklad dozvedieť, že v niektorých oblastiach sveta je viac ohrozených druhov ako v iných. Takýmito oblasťami je napríklad východná Afrika alebo juhovýchodná Ázia či trópy Južnej Ameriky.

Červený zoznam okrem výstrahy poskytuje aj iné dôležité informácie. Z posledných vydaní sa môžeme napríklad dozvedieť, že v niektorých oblastiach sveta je viac ohrozených druhov ako v iných. Takýmito oblasťami je napríklad východná Afrika alebo juhovýchodná Ázia či trópy Južnej Ameriky.Spomínané rozdiely sú výsledkom druhovej rozmanitosti na rozdiel od oblastí, ktoré sa nachádzajú oveľa ďalej od rovníka. Napríklad trópy Južnej Ameriky sú mimoriadne bohaté na druhy vtákov. V súčasnosti tam však dochádza k drastickým zmenám v ekosystéme. Prebieha rozsiahle odlesňovanie, čiastočne v dôsledku rastu ľudskej populácie, ktorá potrebuje väčšie územie na produkciu potravín.

Človek, postrach zvierat

Nadvláda ľudskej sily
Markantné stopy zanecháva na zvieracej populácii lov. Hoci sa zvieratá na rozdiel od iných prírodných zdrojov rozmnožujú, a teda predstavujú „obnoviteľný zdroj“, čo sa dá prakticky využiť tak, že úspešné druhy zvierat možno loviť bez toho, aby bola ohrozená ich populácia, stále poznáme zvieratá, ktorých bolo skutočne veľa a aj napriek tomu ich človek vyzabíjal do posledného jedinca. Podľa Červeného zoznamu a ďalších vedeckých výskumov je v súčasnosti na pokraji vyhynutia množstvo ďalších druhov.

A v tomto prípade naozaj nejde len o akademické reči. Veď v zozname druhov, ktoré preukázateľne vyhynuli v dôsledku lovu, fi guruje dostatok príkladov. Napríklad africká antilopa či severoamerická hrdlička sťahovavá. Tento vták bol jedným z najpočetnejších operencov na svete a aj napriek tomu v roku 1914 vyhynul. Tieto zvieratá boli pôvodne zabíjané pre mäso, no v súčasnosti ľudia lovia aj z menej nevyhnutných dôvodov. Napriek tomu, že mnohé spôsoby lovu sú protizákonné, v praxi aj naďalej pokračujú.

Poznáme príbehy o vyvražďovaní celých stád slonov pre slonovinu, nosorožcov vraždia pytliaci pre rohy. Tigrom sa stala osudnou nielen kožušina, ale aj ďalšie časti tela. Dnes je lov veľký biznis na všetkých kontinentoch. Druhy, ako sú norky, lasice, tulene, morské cicavce, sa lovia vo veľkom pre nepotrebný luxus, akým sú kožuchy, doplnky tradičnej „medicíny“, alebo dokonca pre zábavu. Lovia sa tiež horské gorily a polárne medvede pre mäso. Cena takýchto „obchodných“ položiek je tým väčšia, čím vzácnejší je živočích, ktorý ich poskytuje. Krvilačný lov, akým človek prenasledoval zvieratá na pevnine, sa rozšíril aj na moria.

Komerčne úspešné ryby utrpeli nadmerným lovom, a to je dostatočné varovanie. Ako príklad stačí uviesť klesajúci počet kedysi bežných rýb, ako aj atlantickej tresky. Od roku 1986 je výrazne obmedzený komerčný lov veľrýb, a tak sa už objavujú prvé známky úspešného množenia vráskavca ozrutného. Bude však potrebné ešte najmenej celé jedno storočie intenzívnej ochrany, kým pominie nebezpečenstvo vyhubenia tohto druhu.

Žiaľ, predmetom lovu a následne nelegálneho obchodu na chovateľské účely je stále nepredstaviteľné množstvo živočíchov. Najviac sa to prejavilo na počte rôznych druhov papagájov a opíc. Niektoré chytajú ľudia ako dospelé, iné ako mláďatá. Časť zvierat uhynie počas odchytu pre bezohľadné metódy, niektoré z traumy spôsobenej uväznením, veľká časť počas krutých transportov a skladovania v nevhodných podmienkach a mnohé u neinformovaných majiteľov.

Skutočnosť, že pri pašovaní „živého tovaru“ môže uhynúť až deväťdesiat percent jedincov, je alarmujúca. Pritom aj tie zvieratá, čo transporty prežijú, sa už nikdy nevrátia do voľnej prírody. Podľa medzinárodných štatistík je obchod so zvieratami hneď po obchode so zbraňami a drogami treťou najvýnosnejšou činnosťou organizovaného zločinu. Obchod, zabíjanie a zber predstavuje po ničení prirodzených biotopov druhú hlavnú príčinu vymierania živočíchov a rastlín.

Nebezpečná konkurencia
Vymieranie zvierat je však normálny proces evolúcie a rozvoja sveta. Veľa druhov vymrelo dávno predtým, ako sa objavil človek, lebo neboli schopné prispôsobiť sa novému prostrediu, klíme či dravcom. Skrátka sa neadaptovali na meniacu sa prírodu alebo ich vyzabíjala živelná katastrofa, ako napríklad dinosaury doba ľadová. Lenže aj v tomto prípade zohral nemalú úlohu práve človek. Noví obyvatelia a kolonisti prinášali so sebou do novoobjavených krajín určité živočíchy. Tento „proces“ sa rozmohol v 16. a 17. storočí a výsledok sa dostavil často až po stovkách rokov.

Zvieratá, ktoré sa vedeli ľahšie prispôsobiť novým podmienkam, od potkanov a mačiek po ovce, ošípané a kozy, tak doslova prevalcovali pôvodné živočíchy, ktoré žili v týchto oblastiach izolované, bez prirodzených predátorov. Časť nových zvierat sa miestnou faunou priamo živila alebo im potravinovo konkurovala. Ideálny príklad je Austrália, kde nové druhy zvierat rozvrátili vzájomné vzťahy pôvodných druhov a aj ich vzťahy s krajinou.

Kengury síce prežívajú naďalej, ale veľa drobných vačkovcov žije už iba na zlomku svojho pôvodného územia. V porovnateľnej situácii je Nový Zéland a Madagaskar. Vtáky, ktoré nemali žiadnych predátorov, sa stávajú korisťou potkanov a mačiek, ktoré z nového prostredia možno už iba ťažko vykoreniť. Tento proces postupne ustal, ale s rozvojom rýchlej prepravy a nadmerného turizmu sa hrozba opäť zvyšuje.

Chémia vs. príroda
Keď sa na medzinárodnom fóre otvorí otázka znečisťovania prírody, predstavitelia veľkých spoločností argumentujú tým, že znečistenie môže mať aj prírodný pôvod. Je to pravda, ale to nič nemení na skutočnosti, že vo väčšine prípadov je príčinou znečistenia ľudská činnosť. Problémy v ríši zvierat robia predovšetkým chemikálie, synteticky vyrobené organické zlúčeniny. Mnohé sú rozpustené v tukoch, takže ľahko prenikajú do tiel organizmov. Niektoré sú jedovaté pre všetko živé, iné pôsobia selektívne.

Organizmy jednotlivých článkov potravinových reťazcov si ich odovzdávajú ako štafetu, až kým sa nenakopia v živočíchoch, ktoré sú na špičke potravinovej pyramídy, vo veľrybách, polárnych medveďoch či dravých vtákoch. Napríklad pokles rozmnožovania belúg, nádherných bielych delfínov, v zálive svätého Vavrinca je priamy dôsledok tohto znečistenia. So znečistením idú ruka v ruke klimatické zmeny. Najmä často diskutované globálne otepľovanie.

Evolúcia je príliš pomalá, aby s nimi udržala krok. Problém nie je ani tak teplo samo osebe, ide skôr o zmeny vegetačných pásiem na súši, zmeny výšky hladiny v svetovom oceáne a morských prúdov. Zoológovia zaznamenali niekoľko príznakov, že živočíchy cítia prichádzajúce zmeny. Výskum dokonca potvrdil, že niektoré horské druhy zvierat posúvajú hranicu svojho rozšírenia do vyšších polôh a niektoré vtáky začínajú hniezdiť skôr ako v minulosti.

Globálne otepľovanie spôsobuje v Severnom ľadovom oceáne zmenšovanie rozlohy zamrznutej plochy, čo zhoršuje situáciu ľadovým medveďom, pre ktoré je získavanie potravy v zimnom období čoraz ťažšie. A hoci sa začali robiť opatrenia, ktoré by mohli zhoršujúcej situácii zabrániť, proces sa už rozbehol a v nastávajúcich desaťročiach sa problémy budú zväčšovať.

Posledné varovanie
V Červenom zozname ohrozených druhov sa nachádza viac ako päť a pol tisíca druhov a poddruhov zvierat, ktorým v blízkej budúcnosti hrozí vyhynutie. Avšak stav „na pokraji vyhynutia“ neznamená to isté pre všetky ohrozené živočíchy. Veď napríklad bezstavovce sa v dobrých podmienkach dokážu veľmi rýchlo rozmnožovať. A to predstavuje nádej, že ich stav je obnoviteľný v pomerne krátkom čase. Na druhej strane je oveľa viac zvierat, ktoré sa množia veľmi pomaly. Typický príklad sú albatrosy.

Dospievajú v siedmich rokoch a samica kladie pri každom hniezdení iba jedno vajce a navyše hniezdi iba každý druhý rok. Situáciu ešte viac komplikuje to, že niektoré živočíchy sa nerozmnožujú ani vtedy, keď nájdu vhodné prostredia aj partnera. Dôvodom je skutočnosť, že sa rozmnožujú v skupinách, a podmienkou stavby hniezda je prítomnosť väčšieho počtu jedincov. Práve takým vtákom bola už vyhynutá hrdlička sťahovavá, ktorá pôvodne hniezdila v obrovských kolóniách na ploche mnohých štvorcových kilometrov.

Keď však ostalo iba niekoľko jedincov, druh bol nenávratne na ceste k zániku. Okrem striktnej ochrany a dodržiavania rôznych ochranárskych pravidiel je ešte jedna možnosť, ako predísť vyhynutiu niektorých zvierat. Vedcom sa to podarilo v prípade jeleňa milu, ktorý v prírode vyhynul, bol však zachránený chovom v zajatí. A od roku 1980 ho postupne navracajú do voľnej prírody. K ochrane prírody nemalou mierou prispievajú moderné technológie. V Namíbii sa v rámci sledovania ochrany a monitorovania populácie divých zvierat odchytávajú niektoré divé šelmy a vybavujú sa obojkovými vysielačkami, ktorými potom ochrancovia monitorujú stav populácie. Možností, ako pomôcť, je dosť a človek je asi jediný, kto má tú moc zachrániť vymierajúce živočíchy. Napraviť to, čo sám spôsobil.

Kto stojí nad priepasťou?

Panda veľká

Panda veľká je známa ako celosvetový symbol ochrany prírody, jej vlastné prežitie však nie je ešte zďaleka zaistené. Počet jedincov vo voľnej prírode je nižší ako dvetisíc kusov. Pandy veľké patria k najvzácnejším cicavcom na svete. Sú vážne ohrozené stratou a znehodnocovaním biotopov, v ktorých žijú, čo je spojené s nedostatkom dostupných zdrojov potravy. Potravinovo je extrémne špecializovaná. Deväťdesiat percent jej potravy tvorí tridsať alebo viac druhov bambusu. Pandy sú tiež ohrozené pytliactvom, lebo ich kožušina je vysoko cenená na ilegálnych trhoch Ďalekého východu. V zajatí sa chová vyše sto pánd, ale len tridsať percent narodených mláďat žije dlhšie ako šesť mesiacov. V prírode zostáva mláďa v brlohu štyri až šesť týždňov, potom sa vozí na matkinom chrbte a ostáva so samicou do šiestich mesiacov, nezávislé je vo veku osemnásť mesiacov. Väčšina divých populácií je taká malá a roztrúsená, že nie je geneticky životaschopná. Budúcnosť druhu vidia ochranári vo vytváraní habitatových koridorov a v miestnej podpore.

Nosorožce

Neutíchajúci záujem o rohy nosorožcov spôsobuje ich využitie v tradičnej čínskej medicíne a mýtus, že rohy pôsobia ako afrodiziakum. Ohrozením je aj výroba rukovätí dýk a podobných vecí na Strednom východe, čo spôsobilo obrovský pokles počtov nosorožcov ostronosých zo šesťdesiatpäťtisíc v roku 1970 na dvetisícpäťsto jedincov v polovici deväťdesiatych rokov. Napriek zákonnej ochrane a hliadkovaniu je riziko pytliactva také veľké, že niektoré nosorožce majú dvadsaťštyrihodinovú ozbrojenú stráž. Celá čeľaď nosorožcovitých je uvedená v zozname CITES najmä preto, že ich rohy doslova vyvažujú zlatom. V Číne sa rozomieľajú na prášok, ktorý sa používa ako liek na znižovanie horúčky.

V Jemene sa z nich robia vyrezávané rukoväte dýk. Dnešný počet nosorožcov všetkých druhov je okolo dvanásťtisíc a všetky druhy sú chránené, no ochrana je vzhľadom na úbytok habitatov a pytliactvo málo efektívna.

Gorily

Horská gorila je len jeden z milióna biologických druhov, ktorým následkom straty prirodzeného prostredia hrozí vyhynutie. V minulosti síce vyhynuli viaceré druhy, dnes však z prírody miznú štyristokrát rýchlejšie. Ekológovia sa obávajú, že pokles počtu druhov zníži odolnosť prírody proti rozličným katastrofám. Hlavné hrozby pre gorily nížinné predstavuje vypaľovanie pralesných habitatov, teda prostredia, kde žijú, ale aj ilegálne lovenie na mäso a trofejové pytliactvo. Takmer všetky gorily žijúce v zoologických záhradách a parkoch patria k tomuto druhu, reštitúcie zvierat odchovaných v zajatí do prírody sa však robia len málokedy.

Vráskavec obrovský

Táto veľryba je najväčší žijúci tvor na našej planéte. Ale riziko, že o niekoľko rokov úplne vyhynie, je aj napriek zákazu či obmedzeniu komerčného lovu týchto tvorov stále vysoké. V súčasnosti žije v moriach a oceánoch severnej pologule približne štyritisíc jedincov a na južnej pologuli je toto číslo ešte nižšie. Ich najväčšou hrozbou je komerčný lov a izolácia jednotlivých skupín. Kombinácia týchto dvoch faktorov priviedla kedysi veľkú veľrybiu populáciu na hranicu úplnej devastácie.

Tigre

Najväčšími hrozbami pre tigre sú pytliactvo, ubúdanie habitatov a nedostatok koristi v dôsledku nadmerného lovu. Prežívajú iba roztratené izolované populácie na východe Ruska, v Číne, na Sumatre a v krajinách od Vietnamu po Indiu. Aj keď je vo väčšine oblastí tiger chránený, stále ho ilegálne lovia, najmä pre kožušinu a potreby tradičnej čínskej medicíny. Existuje viacero záchranných projektov. Napríklad v národnom parku Chitwan v Nepále monitorujú populácie tigrov, aby sa podľa potrieb dali vykonať ochranné opatrenia. Existujú protipytliacke hliadky a vedie sa medzinárodná vzdelávacia kampaň medzi používateľmi tradičných čínskych medikamentov o ich podiele na poklese stavov tigrov.

Delfínovec čínsky

Delfínovec čínsky je najviac ohrozený druh na svete. Populácia plachého a pôvabného sladkovodného delfína, s telom vo veľkosti dospelého človeka, sa dostala na samotnú hranicu existencie. Podľa štúdie z roku 2005 žilo v rieke Jang-c‘-tiang posledných trinásť zástupcov tohto druhu. A dokonca pri pozorovaniach počas minulého roka v prirodzenom ekosystéme cicavca vedci vôbec nespozorovali jeho prítomnosť. Svetový fond na ochranu zvierat však delfína ešte nechce vyhlásiť za vyhynutý druh, lebo to sa väčšinou robí, až keď prejde päťdesiat rokov od jeho posledného spozorovania. Ohrozuje ho viacero faktorov. Úbytok potravy v dôsledku nadmerného rybolovu, keď Číňania neúmerným rybolovom znížili množstvo rýb v rieke a delfínovce pripravil o zdroj potravy, blokovanie jeho migračných ciest priehradami, najmä stavbou gigantickej priehrady Tri sútoky, kolízie s loďami, znečisťovanie chemikáliami, odpadom a hluk lodných motorov. Okrem toho bol ilegálne lovený pre mäso a určité časti tela, používané v tradičnej medicíne.

Ohrození na Slovensku