diners club magazine
Diners Club magazine 2/2007

Valampuri

Editoriál Borisa Filana

Na prvý pohľad vyzerá rovnako ako ostatné mušle. Ale zakrúca sa opačným smerom. Je vzácna ako biely slon. Teoreticky by sa vôbec nemala otáčať doľava, ale zachcelo sa jej. V Indii a na Srí Lanke je taká mušľa posvätná. Pre budhistov je symbol jej špirály znakom pre neznámy vesmír a Budha má ten znak na čele. Nakreslite si prstom do vzduchu ľavotočivú špirálu. A dostanete – otáznik.

Vždy keď prídem do obchodíku s mušľami položím tú istú otázku. Ľavotočivú mušľu máte? A pyšný obchodník, lebo predavači mušlí sú takí namyslení, ako keby tie nádherné schránky sami vyrábali, tak ten pyšný obchodník vždy zvädne. Na sekundu odbočím, ale je zaujímavé, že muži z juhu sú buď ako kohúti, pyšní, našuchorení, alebo zvädnutí ako starší tulipán alebo predvčerajší šalát.V mestečku Hikkaduwa stál za skleneným pultom plným nádherných mušlí chlap,

ktorý vyzeral ako starnúci džezový trubkár. Pýcha z neho striekala ako voda z rímskej fontány. Chcel som ho trošku schladiť, tak vravím: „A ľavotočivú ulitu máte?“ Usmial sa, ako keby som sa v v Plzni spýtal, či majú pivo. „Len či máte dosť peňazí,“ povedal ten sviniar, otočil sa a položil predo mňa dokonalú ľavotočivú mušľu. „Stopäťdesiat dolárov.“ Hm, to je dosť. Zjednali sme sa na sto. Obchodník mi ešte prezradil, že takúto mušľu volajú valampuri. Doma si ju mám dať niekam k oltáru a ona začne prinášať šťastie. Čo doma. Rozbalili sme ju s manželkou na hotelovej izbe a ona začala okamžite fungovať. Do večera rozohnala oblaky. A od tej chvíle bolo štrnásť dní počasie ako v tropickom raji. Valampuri nám zabezpečovala slnko, skvelé jedlá, presné vlaky a senzačných ľudí. Za sto dolárov? Zadarmo.

 

V Colombe na pláži som odmietol ponuku potulného obchodníka s mušľami. Chcel som sa blysnúť. Hovorím: Ďakujem. Už mám. Valampuri. „Hm,“ povedal, „len či to je pravá valampuri.“ „Samozrejme, že je pravá.“ „Má dlhý chvost? Lebo pravé sú iba s krátkym chvostom.“ „A tie s dlhým?“ „To sem dovážajú kšeftári z Indie. Švindľované“ „A ako to švindľujú?“„Tak, švindľujú,“ zahmlieval mušliar a robil drahoty. „Tá s dlhým chvostom je umelá? „Nie. Umelá nie je. Ale nemá vnútri tie tri zúbky.“ Do čerta. To som si nevšimol. Tak je moja pravá, alebo švindľovaná? To čo mi povedal potulný predavač ma zasiahlo. Bolestivo ako už dávno nie. Cítil som sa ohrozený a bezbranný, tak detsky, čisto, úprimne.

Celé roky som túžil po valampuri a teraz, keď ju mám tak nie je isté, či je pravá. Tak je, alebo nie je? Kto je ten expert, ktorý mi to povie? Kto je tá autorita, ktorá rozhodne? Tu je moja valampuri a vy posúďte, či je pravá, alebo švindľovaná! Ale keby sa naozaj našiel taký naslovovzatý expert, mal by som tú odvahu mu svoju mušľu dať na expertízu? Pozrel som sa na internet - najuznávanejší odborník na ľavotočivé mušle bol sinhálský spisovateľ Rajya Sabharashma nazývaný Valampuri John. Ale ten našťastie nedávno zomrel na zlyhanie ľadvín.

A čo teraz? Mám žiť v neistote, alebo sa nechať zasiahnuť pravdou rovno do srdca. V tom polosmútku som sa obzrel okolo seba. Svietilo slniečko, jedol som pri bezéne chladený ananás, okolo mňa sa smaragdovo trblietal Indický oceán a nad mojou hlavou šumeli palmy. Deň predtým ako som svoju valapmpuri kúpil padal z oblohy nepretržitý tropický dážď nebo bolo oceľovo sivé, slnko vyhaslo, z pláže bola piesočná kaša a palmy trhalo vo vetre ako zdrapy papiera. Chceli sme sa s manželkou zo Srí-Lanky vrátiť o týždeň skôr domov. Už som menil letenky.

A keď som získal valampuri všetko sa zmenilo. Prestalo pršať, palmy zatriasli strapatými hlavami a uschli. Slnečné dni, biele nohavice a pohodička. Tak čo sa tu ja nervujem, či je moja valampuri pravá, alebo nepravá? Veď moja mušľa stopercentne funguje. Valampuri, tak ako svojich blízkych ľudí, neposudzujme podľa toho, čo o nich hovoria iní, ale podľa toho čo ona robí pre nás a my pre ňu. Nenechajte si svoje valampuri ohovoriť, znechutiť, spochybniť. Nehodnoťte ušami. Nechajte to na srdce. A hlavne svojmu valampuri verte a ono bude prinášať šťastie.

Povedal som to manželke a ona hovorí:

„ Presne tak. Súhlasím. Keď funguje tak funguje, nezáleží aká je. Ale čo myslíš, je tá naša falošná, alebo pravá?

Späť hore
Tlač...

Obsah

Valampuri
 

Editoriál Borisa Filana

  Flotila spod zámku
 

Made in Slovakia

  Adresa na nezaplatenie
 

Bývanie

  Krajina kontrastov
 

Cestovanie

  Kúzla so sklom
 

Osobnosť

  Morský kúpeľ
 

Šport

  Pre muža a pre ženu
 

Gadgety

  Brilantná technika
 

Luxus

  Cesty vína
 

Kulinárium

  Villa Nečas
 

Gastronómia

  USA
 

Veľvyslanectvá

  Manažér & etiketa
 

Manažér & Etiketa

  Najmenší dravci
 

Príroda

  Svet podľa Mravca
 

Mravenisko

  Atentát na Brežneva
 

Záhady

  Knihy, CD, DVD
 

Recenzie

  Cabriostyle
 

Autá