Keď vojdete do kancelárie mimoriadneho a splno-mocneného veľvyslanca Spojených štátov amerických na Slovensku, ohromí vás množstvo vlajok futbalových, bowlingových či hokejových klubov, ktoré návštívil. Okrem oficiálnych fotografií tu nájdete aj fotografie hokejistov a futbalistov. Ak sa dobre pozriete, zistíte, že je na nich v športovom drese aj Jeho Excelencia Rodolphe „Skip“ Valee – veľvyslanec, zanietený fanúšik hokeja a futbalu, aktívny športovec a poľovník.

Rozhovor

Keď sme sa naposledy rozprávali, bolo to v budove NBS pri príležitosti udeľovania cien stredoškolákom za najlepší podnikateľský zámer. Stretávate sa so slovenskými mladými ľuďmi často?
Áno, často. Napokon, každý víkend trávim s mládežou na futbalových ihriskách, keďže obaja moji synovia hrali a hrajú za slovenské futbalové tímy. Starší syn Teddy hral za Inter a mladší syn Charlie hrá za Venglošovu futbalovú akadémiu.

Prečo hrajú futbal a nie americký národný šport – baseball?
Pre Európanov je dosť neznámym faktom, že medzi mladšími ročníkmi, teda medzi mládežou je v Spojených štátoch najpopulárnejší práve futbal. Až neskôr, keď sú starší, začínajú s ďalšími športami ako sú americký futbal, baseball alebo basketbal. Ale keby ste sa v sobotu vybrali medzi väčšinu komunít v Spojených štátoch, videli by ste ako v miestnych školách a kluboch hrajú stovky a stovky detí práve futbal.

Vy osobne však dávate prednosť hokeju pred futbalom...
Aj ja som začínal s futbalom, až neskôr som prešiel na hokej. Vždy som bol lepším hokejistom ako futbalistom. A tak som aj na univerzite pokračoval v hokeji ako v dominantnom športe, ktorému som sa aktívne venoval počas celého univerzitného štúdia. Dvakrát si ma moji spoluhráči dokonca zvolili za kapitána nášho tímu. Bola to pre mňa česť. Boli sme jediným americkým tímom v kanadskej lige, lebo štát Vermont odkiaľ pochádzam, sa nachádza pri kanadských hraniciach. Takže aj všetky moje hokejové idoly sú z tímu Montreal Canadiens.

Teraz máte 47 rokov a hokej hrávate stále.A dokonca aj tu, na Slovensku. Za aké tímy?
Hral som za Detvu, Zvolen, Považskú Bystricu a Levice. Hral som aj v košickej STEEL ARÉNE pri príležitosti jej otvorenia a dvakrát som hral v Bratislave na exhibičných zápasoch NHL ALL STARS.

V máji boli v Moskve Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Držali ste palce Američanom alebo nebodaj Slovákom?
Vždy budem držať palce americkému tímu. Ale tentokrát som veľmi silno držal palce obom tímom. S prezidentom Gašparovičom sme sa totiž dohodli, že ak budú hrať fi nále USA so Slovenskom, tak sa na ten zápas pôjdeme spolu pozrieť. Žiaľ, naše tímy sa tak ďaleko nedostali.

Nedávno ste sa v Minnesote stretli s Mariánom Gáboríkom...
Áno. Bolo to počas návštevy staršieho syna v Minnesote, kde nastúpil do futbalovej školy. Samozrejme, vedel som, že za Minnesotu hrajú traja Slováci – Radivojevič, Demitra a Gáborík. Pozval som ich teda na obed. Napokon mohol prísť len Marián Gáborík. Je to veľmi príjemný človek.

Čo si myslíte o úrovni slovenského futbalu a hokeja?
Viete, minulé leto prišiel jeden americký tím na Slovensko. Jeho hráči nikdy predtým so Slovákmi nehrali a boli veľmi sebavedomí. Povedal som im: „Pozor! Slováci sú veľmi dobrí!“ Po zápase to zistili aj americkí futbalisti, keď so Slovákmi prehrali. Viete, Slovensko je počtom obyvateľov približne tak veľké ako Massachusetts. A predsa máte 25 až 30 hokejistov, ktorý hrajú v NHL. Tiež ma udivuje, že na Slovensku nie je veľa hokejových štadiónov. Napríklad v Bratislave sú pre približne 600 tisíc ľudí tri štadióny. V mojom domovskom štáte Vermont žije tiež približne 600 tisíc ľudí a je tam 30 štadiónov. Preto žasnem nad tým, ako pri tak malom počte štadiónov, máte tak veľa kvalitných hokejistov.

Čím to teda podľa vás je?
Myslím si, že jedným z hlavných dôvodov je to, že na Slovensku a vôbec v strednej Európe sa kladie dôraz na tréning. V USA sa kladie dôraz na súťaž. Takže veľakrát cestujete s dieťaťom dve hodiny, pričom v zápase odohrá dokopy asi 12 minút. Aj na Slovensku sa, samozrejme, súťaží, ale oveľa viac času trávia mladí hokejisti trénovaním. A to si myslím, že je dôležité.

Okrem hokeja a futbalu je vašou veľkou záľubou poľovníctvo. Čo vás na ňom baví?
Treba si uvedomiť, že 99 percent času poľovníci nestrieľajú. Krása poľovníctva spočíva v tom, že ste v lese, v tichom prostredí, sám alebo so synmi. Zaujímavé pre mňa je, že v USA je poľovnícka sezóna zvyčajne na jeseň, ale na Slovensku môžete niektoré zvieratá loviť aj v lete.

Čo bolo skôr? Vaše štúdium environmentalistiky alebo poľovníctvo?
Tieto dve veci spolu súvisia, ale poľovníctvo bolo skôr. Vo Vermonte sme mali
dom na vidieku, v prírode. Takmer každý deň, keď som prišiel domov zo školy,
vzal som psa a chodil som po lese. Otec ma brával na poľovačku aj na ryby.
Keď som mal jedenásť rokov, zobral ma so sebou na poľovačku na jelene.

Na Slovensku ste už dva roky. Aký je rozdiel medzi Američanmi a Slovákmi?
V zásade si nemyslím, že je medzi nami nejaký veľký rozdiel. Ak chce človek spoznať mentalitu ľudí, mal by ísť mimo hlavného mesta. Ľudia majú rovnaké záujmy, teda záujem o rodinu, o aktivity ich detí. Zúčastňujú sa na živote komunitných organizácií, chcú sa tešiť zo života a zo slobody, ktorá do tohto regiónu prišla. Spojené štáty majú záujem materiálne i duchovne prispievať k zlepšovaniu vášho života.

Obaja synovia sú talentovaní športovci. Starší Teddy hral futbal aj za slovenský Inter a mladší Charlie stále hrá za Venglošovú futbalovú akadémiu.

Čo považujete ako veľyslanec USA v SR za svoju prioritnú úlohu?
Určite vysvetľovať Slovákom, že USA majú záujem, aby Slováci navštevovali USA a Američania navštevovali Slovensko.

Aké ciele ste si stanovili do posledného roka vaše diplomatickej misie na Slovensku?
Pokračovať ďalej v prehlbovaní vzájomných obchodných vzťahov, podporovať súkromný sektor, zlepšovať možnosti pre slovenských študentov. Budeme tiež pokračovať v úsilí o zmenšovanie závislosti na rope ako zdroji energie. Prezident Bush vyhlásil, že Američania by ju mali počas nasledujúcich desiatich rokov znížiť o 20 percent. Jednak zefektívnením jej využitia a jej nahradením biologickými alternatívami. Práve pri hľadaní alternatívnych zdrojov energie by mohli USA Slovensku pomôcť, aby malo určitú mieru energetickej nezávislosti. To však nie je otázkou roka, ale dlhšieho obdobia.

Keď budete zo Slovenska odchádzať, čo vám bude najviac chýbať?
Určite ľudia.

Budú vám chýbať aj naše národné jedlo – bryndzové halušky?
Chutia vám? Áno, chutia mi. Už týždeň po príchode na Slovensko som ich ochutnal prvýkrát. A práve tie prvé bryndzové halušky, ktoré som tu jedol, mi chutili azda najviac. Bolo to v malej reštaurácii v Sliači medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Boli naozaj výborné. Ale nemohol by som ich jesť každý deň už aj preto, že som športovec a musím sa udržiavať vo forme. Ale naozaj mi chutia.

Už ste sa naučili po slovensky?
Učím sa. Mám lekcie slovenčiny, ktoré občas nestíham. Preto sa snažím využívať čas v aute, kde ma učí môj bodyguard. Sľúbil som, že na svojej poslednej tlačovej konferencii budem hovoriť po slovensky.

Práve v tomto období, 4.júla, všetci Američania oslavujú svoj sviatok...
Áno, Deň nezávislosti. V historickom zmysle tohto sviatku išlo o nezávislosť od Veľkej Británie, ale v súčasnosti má širší význam. Symbolizuje to, ako Američania sami seba vnímajú, teda svoju oddanosť podstate Deklarácie o nezávislosti – slobode.